Poďme do Švédska

Ktorá mama by si neželala byť v práci flexibilná natoľko, že sa môže hodnotne venovať i rodine? Veď keď je spokojná mama, spokojná je i celá rodina – deti a partner. No a potom vy sa usmievate a pozitívne vás vníma i okolie.

Mnohokrát realita je však takáto: dlhodobý výpadok žien v pracovnej kariére počas materskej a rodičovskej dovolenky spôsobuje, že klesá profesijné sebavedomie žien a vedie k platovým rozdielom. Ženy sú sociálne a profesijne izolované. Sú proste neazujímavé pre zamestnávateľa, ktorý to rieši spôsobom, ktorý mnohé z vás už zažili.

Skúsenosti potvrdzujú, že pre veľkú časť z vás znamená materská a rodičovská dovolenka koniec pracovnej kariéry na vašom poslednom pracovisku. Možno by to tak nemuselo byť za podmienok podobných vo Švédsku.

Z publikácie „Kde to ladí a kde škrípe: slaďování práce a péče v medzinárodní perspektivě“ od Gender Studies z ČR preberáme inšpiráciu zo vzorovej krajiny:

• Švédsky štát platí rodičom dobu starostlivosti o každé ich dieťa v dĺžke celkom 480 dní. Toto voľno si však OBAJA rodičia nemusia vybrať okamžite po narodení potomka, ale až do 8 rokov jeho veku. Matka si pritom môže vybrať maximálne 420 dní – zostávajúcich 60 dní si musí vybrať otec, inak peniaze prepadnú štátu.
• Švédske firmy majú povinnosť umožniť všetkým svojim zamestnaným rodičom s malými deťmi (ženám i mužom, vrátene vedúcich pracovníkov) prácu na čiastočný úväzok a flexibilné usporiadanie práce.
• Do 18 mesiacov veku dieťaťa majú všetci zamestnanci nárok na 80% svojho príjmu. Mnoho švédskych firiem podporuje naviac rodičov formou doplatku k príspevku rodičovskej dovolenky po dobu 6 mesiacov. Rodič sa tak môže pol roka starať o dieťa a poberať pritom ekvivalent celej svojej mesačnej mzdy.
• Štát má veľký podiel na zriaďovaní predškolských zariadení pre deti od 15-18 mesiacov. Od roku 1999 štát dotuje aj súkromné škôlky, takže sadzba za škôlky je všade rovnaká. Sú síce 3 úrovne platieb podľa výšky príjmu rodičov, ale nezáleží na tom, či prihlásite dieťa do komunálnej, štátom zriadenej, alebo súkromnej škôlky.

Spoločnosť sa rodičom snaží vyjsť v ústrety. Cieľ švédskej rodinnej politiky je koncipovaný ako „vyrovnávanie životných podmienok medzi rodinami s deťmi a bez detí, podpora príležitostí oboch rodičov pri kombinovaní práce mimo domov s rodinnými povinnosťami a špeciálna podpora rodín v nepriaznivých situáciách“.

Výsledkom je, že 80% žien, ktoré majú deti, pracuje (90% v prípade otcov).

Zdroj: Gender Studies: „Kde to ladí a kde škrípe: slaďování práce a péče v medzinárodní perspektivě“