Prečo mladí na Slovensku odďaľujú svoju dospelosť

Trendom je, že mladí ľudia si dnes predlžujú čas dospievania. Čo v minulosti prebehlo v puberte, teraz pokračuje v priebehu 20-tky. Tradičné vzorce sa menia, posúva sa vek ukončenia vzdelávania, prechodu do práce či vážnych záväzkov, ako kúpa bytu či manželstvo. A to nehovoríme o tom, že rodíme na Slovensku v neskoršom veku a menej detí.

Čo sa skrýva za týmto trendom?

Trávia Slováci viac času v školských laviciach?

Vie sa mladý človek na Slovensku po skončení školy zamestnať?

Prečo oneskorene dospievame?

Stretávame sa s predĺžením fázy medzi dosiahnutím biologickej zrelosti a usadením sa v stabilných rolách. Hovoríme tu o mladých dospelých, od 18 do 25 rokov. Niekedy toto obdobie trvá aj dlhšie až do 30-tky. Odďaľovanie dospelosti je ovplyvnené rôznymi faktormi, akými sú podmienky vzdelávania, trhu práce, alebo aj nové kultúrne normy a sociálna politika. Mladí ľudia na Slovensku čelia mnohým výzvam, ktoré k tomuto oneskoreniu dospievania prispievajú.

Napríklad dĺžka štúdia má vplyv na vývoj pracovnej či rodinnej trajektórie. S dlhším pobyt v škole ide aj o odklad osamostatnenia sa od rodičov a v neposlednom rade o posunutie vlastného rodičovstva do vyššieho veku.

Môže ťa zaujímať aj

Prečo máme málo detí? A tak si tu na Slovensku vymierame

Slováci trávia viac času v škole

Zloženie obyvateľstva podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania je jednou z najrýchlejšie sa meniacich štruktúr obyvateľstva na Slovensku. Konkrétne sa vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov z 9,7 % v roku 2001 zvýšilo na 16,4 % v roku 2011. A neskôr v roku 2021 presiahol 1 milión obyvateľov. To znamená, že 21,9 % slovákov je vysokoškolsky vzdelaných (Štatistický úrad SR).

Ďalším faktorom je, že na Slovensku sa za dokonečné štúdium považuje až magisterský stupeň, zatiaľ čo v zahraničí bakalár. V štúdií sa polovica študentov vyjadrila, že „bakalárske štúdium nikto neberie vážne“, čo môže vysvetľovať, prečo pokračujú v magisterskom štúdiu. Mladí teda trávia viac času pokračovaním v štúdiu na univerzite.

Zemestnanosť mladých ľudí

Prvoradým pri výbere zamestnania zostáva pre mladých príjem. Výrazný dôraz sa kladie ale aj na nemateriálne aspekty, akými sú osobný rozvoj, šťastie, spokojnosť a rovnaké zaobchádzanie na pracovných pozíciách.

Spomedzi susedných štátov sme sa potýkali s najvyššou dlhodobou mierou nezamestnanosti mladých ľudí, tento trend pretrvával až do roku 2019. Významnú úlohu pri zmierňovaní nezamestnanosti mladých zohrávala práca v krajínách západnej Európy.

Obrovské sú aj rozdiely v možnosti nájsť si zamestnanie podľa regiónu. Zatiaľ čo Bratislavský kraj má nezamestnanosť mladých pod 1%, na strednom Slovensku je to 13,2 % a 24,8 % na východe krajiny (Eurostat, 2019).

Zaujímavé je, že vysoké percento mladých ľudí je zamestnaných vo verejnom sektore (33 %), hoci motivácia pracovať v sektore je nízka.

Nepracujeme v odbore, ktorí sme vyštudovali

Mnoho slovákov pracuje v oblastiach, ktoré nesúvisia s ich akademickou kvalifikáciou, čo naznačuje nesúlad medzi možnosťami vzdelávania a zamestnania. Tento nepomer poukazuje na výzvy, ktorým čelia mladí ľudia pri hľadaní vhodných pracovných príležitostí po ukončení štúdia na Slovensku. V porovnaní s krajinami Európskej únie má Slovensko najnižší podiel zamestnaných vo vyštudovanom odbore. Do tejto kategórie patrí na takmer polovica mladých ľudí (47 %).

Okrem toho absolventi vysokých škôl často pracujú na pozíciách, ktoré si vyžadujú nižší stupeň vzdelania. Slovensko sa v podstate môže pochváliť najvyšším percentom ľudí, ktorí sú prekvalifikovaní na svoje súčasné pracovné pozície. Tu hovoríme až okolo 38 % občanoch (Youth study Slovakia – dissatisfied but not leaving).

Dáta naznačujú, že súkromný sektor trhu práce nie je schopný alebo ochotný absorbovať prílev mladých ľudí opúšťajúcich školský systém. Toto možno vnímať ako problematické, čo pre mladých dospelých po ukončení vzdelávania vytvára veľmi ťažkú pozíciu.

Mladí slováci majú mnohé výzvy pred sebou

Odďaľovanie dospelosti si sami nevymysleli. Mladí ľudia na Slovensku čelia vysokej miery nezamestnanosti, nadmernej kvalifikácií a rozdielom v sociálno-ekonomickom rozvoji medzi regiónmi. Spomenúť by sme mohli aj vysoké ceny nehnuteľností. Okrem všetkých spomenutých faktorov sú tu aj očakávania spoločnosti a rodiny.

Kedy teda mladí dospejú? Až keď sa dostanú cez všetky výzvy, ktoré im dnešná doba pripravila. Vek nie je podstatný.

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...