Latinský názov cyanobaktérie. Vyskytujú na celej Zemi, nájdeme ich od Antarktídy až po Saharu. Ich prítomnosť sa najčastejšie viaže na vodné prostredie. Zatiaľ čo bežné baktérie dosahujú mikroskopické rozmery, sinice dokážu vytvárať obrovské kolónie zložené z miliónov drobných buniek a práve vtedy, keď ich vidíme voľným okom, spôsobujú najväčšie problémy.
Sinice produkujú toxické látky cyanotoxíny, ktoré sa hromadia zväčša vo vnútri sinicových buniek a do vody sa uvoľňujú až pri rozklade vodného kvetu.
Cyanotoxíny ohrozujú zdravie ľudí i zvierat. Cyanotoxíny vyvolávajú najmä poruchy zažívacieho traktu, alergické reakcie, ochorenie pečene, pôsobia toxicky na nervové bunky, môžu spúšťať rakovinové bujnenie a majú celý rad nepriaznivých účinkov na ľudský organizmus.
Zdroj: isifa.com Otestujte vodu, či obsahuje sinice To, či voda obsahuje sinice, si môžeme jednoducho otestovať naplnením plastovej fľaše vodou z jazera. Vodu necháme 30 minút postáť. Sinice sa väčšinou nazhromaždia hore, pri hrdle fľašky , pretože obsahujú plynové mechúriky, ktoré im pomáhajú udržať sa na hladine.
Na prvý pohľad vyzerajú sinice ako „zelená bačorina“, ako zelená kašovitá hmota na hladine, pod mikroskopom sú však sinice často krásne, majú rôzne tvary, rovné alebo rôzne zatočené vlákna a kolónie.
Boj so sinicami Sinice sa v našich vodách objavujú hlavne preto, že voda obsahuje nadmerné množstvo živín. Kľúčovou živinou, ktorá ovplyvňuje rast siníc je fosfor.
Ďalším dôležitým faktorom ovplyvňujúcim množstvo siníc je teplota a javy s ňou spojené. Najčastejšie sa sinice premnožujú v lete, keď je teplota vody a stabilita vodného stĺpca najvyššia. Množstvo a rozšírenie vodného kvetu siníc môže výrazne ovplyvňovať aj celý rad ďalších faktorov a často všetko závisí len od danej lokality.
Premnoženiu siníc vieme zabrániť len čiastočne.
Kúpať sa, či nekúpať v „prírodnej vode“? Ak sa kúpete v priehradách a vodných nádržiach, nedá sa často vodnému kvetu vyhnúť, teda do kontaktu s ním sa dostáva koža a sliznice, čo najčastejšie vedie k ich podráždeniu a výskytu rôznych alergií.
Spravidla takéto kúpanie nevedie k akútnej otrave s vážnymi následkami, ale môžu sa objaviť reakcie v podobe zvracania, riedkej stolice, zvýšenie teploty, bolesti hlavy.
Z týchto dôvodov je lepšie vyhnúť sa lokalitám zamoreným sinicami, alebo sa po kúpaní v takej vode hneď osprchovať.
Ak sa rozhodnete navštíviť nejakú vodnú nádrž, zistite si najskôr, aký je v danej kúpacej sezóne stav prírodných kúpalísk. Vždy o ňom informuje Úrad verejného zdravotníctva na svojich stránkach.
Čo ešte môžete urobiť pre bezpečné kúpanie:
Nevstupujte do vody, ktorá na základe senzorických vlastností (farba, zákal, priehľadnosť, zápach) pôsobí odpudivo. Nevstupujte do zelenej vody s premnoženými riasami a sinicami a nedovoľte ani deťom či zvieratám hrať sa s vysušeným vodným kvetom, ktorý vzniká po poklese hladín v zátokách a na brehu vodných plôch. Nevstupujte do vody, v ktorej je nahromadený odpad. Nekúpte sa vo vodách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo a v okolí ktorých ste našli uhynuté vtáky alebo iné zvieratá. Prečítajte si aj:
https://babetko.rodinka.sk/mudrosti/riesime-dilemu/10-naj-plazi-pre-rodiny-s-detmi-v-chorvatsku