Bratislava, mesto hudby, spája Suchoňa, Haydna, Mozarta, Liszta a ďalších

Bratislavský rodák

V Bratislave sa v roku 1778 narodil Johann Nepomuk Hummel, svetoznámy skladateľ, kapelník, klavirista a hudobný pedagóg. Dnes stojí jeho rodný domček vo dvore domu s hudobninami na Klobučníckej ulici a je v ňom Hummelove múzeum. Najvzácnejším exponátom je klavír, na ktorom Hummel hrával.

S domom na Klobučníckej sa spája ešte jedno meno velikána slovenskej hudby. Počas vojny tu býval Eugen Suchoň, mal rozpracovanú operu Krútňava a jej dokončenie v čase bombardovania bolo skutočne náročné.

Haydn v palácoch na predmestí

Na predmestí niekdajšieho Prešporku stáli dva paláce. Obklopené veľkou záhradou, kedysi reprezentatívne sídla šľachty, dnes sídla najvyšších úradov republiky. Oba sa spájajú s „otcom symfónie“, rakúskym skladateľom Josephom Haydnom.

V budove dnešného Úradu vlády, kedysi známeho Arcibiskupského paláca, uviedol Haydn svetovú premiéru svojej komicky ladenej opery Speváčka. V hľadisku vtedy sedela aj Mária Terézia so svojím synom Jozefom II.

V Grasalkovičovom (dnes prezidentskom) paláci hosťoval Haydn viackrát, ale v roku 1772 tu s kapelou hral na plese na počesť jednej z dcér Márie Terézie a jej manžela.

Velikáni hudobného neba

Ktorí svetoznámi hudobníci ešte navštívili Bratislavu prezradia aj pamätné tabule na fasádach domov a mestských palácov priamo v historickom centre.

Často sa vedú spory o tom, kde to vlastne 6-ročný Wolfgang Amadeus Mozart hral, ale pamätná tabuľa takto označuje Pálfiho palác na Ventúrskej.

To, kde sa verejnosti predviedol jeho konkurent Antonio Salieri, však zrejmé je. Už ako známy kapelník dirigoval slávnostnú omšu v korunovačnom dóme a po nej hudobný banket v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.

Do domu na Panskej, do paláca grófa Kegleviča, prijal jeho pozvanie Ludwig van Beethoven. Grófova dcéra Babette bola nadanou klaviristkou a k Beethovenovi do Viedne dochádzala na súkromné hodiny hudby. Počas svojej návštevy Bratislavy tu Beethoven koncertoval a svojej platonickej láske Babette venoval niekoľko svojich skladieb.

Štart kariéry Franca Liszta

Na Ventúrskej ulici je Bratislavčanom známa budova Univerzitky – Univerzitnej knižnice, pôvodného barokového paláca grófa de Pauliho. Pamätná tabuľa na jeho priečelí pripomína, že tu ako 9-ročný v roku 1820 koncertoval Franc Liszt.

Prišiel hrať na pozvanie grófa Esterházyho, ktorý u seba doma usporiadal koncom novembra koncert pre vyberanú spoločnosť. Vtedy už mal malý Franc svoj prvý koncert v Šoproni za sebou, ale práve v Bratislave naštartoval svoju profesionálnu kariéru.

Publikum očaril natoľko, že prítomní šľachtici sa rozhodli zafinancovať jeho ďalšie štúdium hudby vo Viedni a Prešporské noviny priniesli správy o mimoriadnej virtuozite mladého klaviristu.

Ak dnes vnímame Franca Liszta ako klasika, pre vtedajšiu hudobnú scénu znamenal nový víchor. Keď za klavírom sedel tento temperamentný šoumen, koncertné sály obliehali davy jeho priaznivcov, k pódiu sa tlačili nadšené obdivovateľky a mnohé zamdlievali.

Ako popstar svojej doby mal nielen svojich fanúšikov, ale aj svoj manažment. Jeho koncertné turné po Európe trvalo nepretržite niekoľko rokov a jeho vystúpenia boli starostlivo naplánované. Spolupracovníci cestovali s ním a v koncertnej výbave vraj nesmelo chýbať ani jeho klavírne krídlo.

Liszt, Prešporok a Prešporáci

Liszt navštívil veľa miest, ale k Bratislave mal výnimočný vzťah. Sám sa neskôr s vďakou vyjadril, že práve tu sa rozhodlo o jeho osude. Vtedajší Prešporok navštevoval často a v meste sa pravidelne na verejných koncertoch uvádzali jeho diela.

Znela tu aj jeho sakrálna hudba, v Dóme sv. Martina hrali jeho omše počas najvýznamnejších cirkevných sviatkov. Po uvedení jednej z nich usporiadal dómsky farár na fare recepciu, kde sa so skladateľom stretli významné osobnosti vtedajšej umeleckej smotánky.

Na večierku si sadol Liszt za klavír a vyzval jednu z dám, aby si s ním zahrala štvorručne. Len tak, pre radosť. Bola to mladá učiteľka hudby a cítila sa veľmi poctená.

Hudobný patrón Bratislavy

Tá fara neďaleko Dómu na Kapitulskej ulici je farou dodnes, spoznáte ju podľa ružovkastej omietky a malých kamenných jašteričiek na rohu. Pri Martinskom dóme, ale zo strany Rudnayovho námestia, je pod kamennou terasou umiestnená busta hudobníka, mreža pred ňou je vyskladaná z nôt na kovovej notovej osnove.

Úcta a obdiv patrí Lisztovi právom. Bol ako jeho hudba: prudký, dynamický, nevyspytateľný, ale zároveň múdry, noblesný a charizmatický. A bol to muž s veľkým srdcom. Podporoval mladých hudobníkov, umelecké projekty a veľkú časť výťažku zo svojich koncertov venoval na dobročinné ciele.

Prešporské noviny po jeho smrti uverejnili nekrológ, kde umelca nazvali hudobným patrónom mesta.

(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...