Ak existuje miesto na Slovensku, kde môžete počítať s čistým vzduchom a čistou vodou, nádhernými horami a rozmarnými riečkami, starobylými kostolíkmi, históriou, romantikou, príbehmi, pri ktorých sa tají dych na hradných skalách a zároveň pociťujete hrdosť na svoj národ a jazyk, tak je to práve Turiec.
Zovretý v dlaniach Veľkej a Malej Fatry, chránený od vetrov a chladu je ideálnymi miestom dovolenky či výletu.
Príroda a krajina
Turčianska záhradka, ako nie nadarmo volajú Turiec, je obklopená horstvom Veľkej Fatry na východe, na západe robí ohradu Malá Fatra. Z juhu kotlinu uzatvára pohorie Žiar a Kremnické vrchy, na severe v priesmyku Váhu je vyústenie kotliny v tzv. „považskej diere“. Toto uzavretie kotliny vrchmi hlavne pred vetrom je príčinou príjemnej klímy po celý rok. Najvyššími vrchmi a zároveň obľúbenými turistickými cieľmi sú vrch Suchý, Kráľova studňa, Krížna, či Ostredok ako najvyšší z nich (1592 m n m). Zo strany Malej Fatry stojí mohutný Veľký Kriváň (1708,7 m n m).
Kotlinou preteká mimoriadne pôvabná a predovšetkým čistá rieka Turiec, kde sa veľmi dobre darí vzácnym rybám, napríklad mihuli či hlavátke. Rieka Turiec navyše vytvára po dĺžke svojho toku zákutia a meandre, ktoré sú nielen príjemné na pohľad, ale vytvárajú aj mokraďové spoločenstvá, kde nachádza svoj priestor pre život množstvo chránených živočíchov od salamandry, rôznych druhov mlokov až po bociana čierneho, rovnako je tu množstvo druhov chránených netopierov či dravého vtáctva. Rieka Turiec sa na severnej strane kotliny vlieva do toku Váhu. Okrem tejto rieky je kotlina zavodnená nespočetným množstvom riečok a potôčikov.
K vodstvu patrí aj množstvo vodopádov, z nich najkrajší a najznámejší je Šútovský vodopád na severnej strane kotliny. Samotná kotlina je pozostatkom obrovského jazera či mora v minulosti, čoho svedectvom je množstvo fosílií a tiež vápencové ložiská. Turčianska záhradka je tiež plná jaskýň, aj keď nie všetky sú voľne prístupné. Z pohľadu zalesnenia tu nájdeme všetky formy lesných spoločenstiev a druhov lesa.
Zaujímavosti
Turiec bol osídľovaný už v dávnych dobách práve v jaskyniach, Slovania prišli do Turca až niekedy v 7. storočí. Prvým správnym centrom bol hrad Sklabiňa, dnes v ruinách, ktoré postupne opravujú. Neskôr úlohu centra prebral Vyšehrad na druhom konci Turca. Kotlina bola vďaka svoje polohe uchránená pred tureckými nájazdmi.
- Skľabina, zdroj: Slovakia.travel
V Turci sú typické nemecké osady či dediny, ktoré sú špecifické svojou dvojjazyčnosťou a stavbami až dodnes: ide predovšetkým o Hornú Štubňu a Turček. Podiel na osídlení a kultúre v kotline mali aj benediktíni, premonštráti, usadení v Kláštore pod Znievom a neskôr po nich jezuiti, ktorí mali v Kláštore pod Znievom gymnázium.
Vďaka mníchom vzniklo v Turci sedem sídel – dedín s centrálnym kostolom, pomenovaných podľa svätcov. Mnohé z nich existujú dodnes: Turčiansky sv. Martin, Turčiansky sv. Ďur, Helena, sv. Mara (Socovce), Turčiansky Michal, Turčiansky Ondrej (dnes Folkušová), Turčiansky Peter. Väčšina kostolíkov má gotický pôvod a sú vďačným cieľom cyklotúr. Mnísi, predovšetkým jezuiti, sa postarali aj o založenie remesla šafraníctva a olejkárstva, ktoré živilo a preslávilo turčianskych olejkárov.
Ak sa v Turci z niečoho robia vtipy, tak predovšetkým z turčianskych sedmoslivkárov: v kotline bolo toľko zemanov, ktorí boli a nič vlastne nemali okrem veľkej hrdosti, až boli na smiech Svedectvom o ich existencii je množstvo zemianskych kúrií po celom Turci.
Centrom kotliny sa stáva mesto Martin, ktoré postupne dostáva úlohu národného a kultúrneho centra Slovákov. Postupne sa tu postavili tri budovy Matice slovenskej, národnej kultúrnej inštitúcie, v poslednej budove na Hostihore je dnes národná knižnica. Martin je známy aj Memorandovým námestím, kde bolo podpísané memorandum národa slovenského.
Turiec je rodiskom a pôsobiskom mnohých známych umelcov, napr. Martina Benku, Mikuláša Galandu, režiséra Andreja Lettricha, Jána Kollára, Maše Haľamovej, botaničky Izabely Textorisovej, Karola Plicku, Janka Jesenského, Andreja Kmeťa, Hany Zelinovej a iných, zo žijúcich umelcov napríklad maliar Ladislav Záborský. Málokto vie, že práve tu sa narodil a k starej mame do malinkej dedinky Polerieka chodieval Rudo Moric. Mnohí z umelcov sú pochovaní na Národnom cintoríne v Martine.
Považská diera“ ponúka okrem prechodu do Žiliny aj možnosť skúsiť povoziť sa na pltiach pod hradom Strečno a vidieť aj sutiny jeho dávneho súpera – hradu Starhrad. Okrem týchto hradov, hradu Sklabiňa a Vyšehradu je možné vystúpiť na zrúcaniny hradu Zniev, odkiaľ je nádherný výhľad na celý Turiec – a možno hľadať aj tajnú chodbu z hradu do kláštora jezuitov dolu v dedine.
Na nahliadnutie je tu aj Blatnický hrad v Gaderskej doline, kedysi strážny hrad na dôležitej obchodnej ceste. Turiec ponúka aj množstvo múzeí, minerálnych prameňov (tu sa plní napr. do fliaš Budiš a Kláštorná) a kúpalísk. Lákadlom hlavne pre chlapcov je aj športové letisko v Tomčanoch aj s malým múzeom lietadiel. Zaujímavým miestom je aj Múzeum slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch.
Aké veľké deti výlet zvládnu
Turiec je vynikajúci práve pre možnosť jednoducho a bez náročných výstupov (okrem vrcholových túr) sa pohybovať s rodinou a deťmi bez problémov. Dobré autobusové aj vlakové spojenia pomôžu dopraviť sa do východiskových miest. Okrem toho je Turčianska záhradka považovaná za miesto najlepších cyklotúr pre rodiny, vynikajúce práve na zvládnutie trasy čo do času a stúpania pre deti aj rodičov.
Ubytovanie
S ubytovaním v tejto lokalite nie je problém: prítomnosť zimných lyžiarskych centier po celom Turci pripravilo pre návštevníkov množstvo ponúk od hotelov až po útulné penzióny, nevylučujúc ubytovanie na farme či ranči alebo v kempe.
Ako tráviť rodinný čas
Podľa počasia, chute, síl, zamerania a peňaženky je možné čas s celou rodinou prežiť ozaj rôznorodo: od knihomoľského sedenia v študovni Národnej knižnice, cez pokojnejšiu verziu, akou je čas v múzeách od toho s prírodovedným zameraním A. Kmeťa až po etnografické múzeum na Malej hore.
Pre aktívnejší spôsob trávenia voľného času je dobré zvoliť cyklotúru po gotických kostolíkoch Turca alebo turistickú prechádzku z Bystričky na Martinské hole, vynikajúci tip je aj výstup na hrad Zniev. Ak máte chuť zažiť naozaj pekný deň aj s deťmi, pozývame vás na Deň radosti do Trebostova: 23. 8. 2014 v Jazdeckom klube od 10.00 h stretnete všetkých od folkloristov až po koniarov s množstvom sprievodných aktivít.
Ak máte chuť na splav Váhu a pozrieť si zblízka povesťami opradené bralá Margita a Besná, stačí si rezervovať čas a dostaviť sa na plťovisko Bariérová v Strečne: pozor len, na túto aktivitu môžu ísť až deti od troch rokov. Popri tom stihnete obzrieť aj hrad Strečno: 30. augusta je na hrade rozlúčka s prázdninami, deti do 15 rokov majú v sprievode rodiča vstup zdarma, oveľa veselšie na hrade bude ale 15. septembra, kedy je na programe Rytierska výprava so všetkým, čo k tomu patrí.
Nádherné prostredie Múzea slovenskej dediny v Martine zachytené na fotografiách Branislava Beňovského.
(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
