Pesach – veľkonočný baránok a nekvasené chleby

To, že bujaré veľkonočné zvyky súvisia s pohanským vítaním jari, je všeobecne známe. Aj to, že kresťania si po tieto dni pripomínajú slávne zmŕtvychvstanie Krista po jeho ukrižovaní.

Ale slávenie Veľkej noci má ešte jednu podobu, Židia v tomto čase slávia Pesach, sviatok nekvasených chlebov, pripomienku na vyslobodenie svojho národa spod egyptského otroctva.

Odchod z Egypta

Pesach má rôzne pomenovania. Aj tu sa môžeme stretnúť s označením sviatku jari, ale častejšie ho nazývajú ako sviatok slobody, sviatok macesov, či sviatok prekročenia.

Tieto tri názvy pripomínajú odchod Židov z egyptského zajatia tak, ako je to opísané v druhej knihe židovskej Tóry, či v starozákonnom biblickom Exode, v druhej knihe Mojžišovej.

Keď faraón na Mojžišovu žiadosť odmietol prepustiť Izraelitov z otroctva, Hospodin zoslal na Egypťanov ťažké rany.

Vodu v krajine premenil na krv, zem pokrylo nekonečné množstvo žiab a hmyzu, hynul dobytok, úrodu zničilo krupobitie, ľudí zasiahol mor a keď nastala tma, trvala celé tri dni. Poslednou ranou bolo usmrtenie všetkých prvorodených vo všetkých egyptských príbytkoch.

Pesach – ušetrenie od desiatej rany

Židia však, riadení Bohom, mali byť v tom čase už pripravení na odchod. Mali zabiť baránka a jeho krvou pomazať veraje dverí, aby takto označené domy boli pred záhubou ušetrené.

Baránka mali upiecť a jesť ho s nekvasenými chlebovými plackami, pri jedle už museli byť pripravení na cestu, oblečení, obutí, s palicou v ruke. V tú noc boli totiž Židia prepustení.

Putovali dňom i nocou vedení oblačným stĺpom, prejdúc aj vody Červeného mora, ktoré sa pred nimi rozostúpili, smerujúc do zasľúbenej krajiny. 

Od jeruzalemského chrámu po dnešok

Židia mali odvtedy sláviť pamiatku veľkej noci svojho vyslobodenia, jesť baránka a nekvasený chlieb.

V čase, keď ešte existoval jeruzalemský chrám, mal každý muž na Pesach priniesť do chrámu obetovať baránka. Mäso z neho potom upiekli a slávnostne v kruhu rodiny zjedli spolu s nekvaseným chlebom, horkými bylinami a červeným vínom.

Pesach sa oslavuje už vyše troch tisícročí a aj po zničení jeruzalemského chrámu má silný náboženský, historický a národný význam. Začína sa navečer 14. dňa mesiaca nisan, slávi sa osem dní a končí sa 22. nisana, takisto po západe slnka.

Sederová večera

Významným pesachovým rituálom je večera v kruhu rodiny nazývaná seder. Na seder sa slávnostne prestrie a všetky chody majú svoj symbolický význam.

Začína sa zapálením sviečok a požehnaním, pripíja sa pohárom vína. Je sa koreňová zelenina namáčaná v slanej vode, tiež horké byliny; tie znamenajú horkosť osudu a slané slzy zúfalstva počas otroctva.

Zmes roztlčených orechov, mandlí, hrozienok, škorice a jabĺk zaliata vínom sa nazýva charoset a jeho červená farba má pripomínať tehly, ktoré Židia v Egypte museli vyrábať.

Veľkonočného baránka na sederovom stole nahradila kosť s pečeným mäsom, a často to už nie je jahňacina, ale hydina. Stále je však dôležitou časťou večere maces, teda nekvasený chlieb, pripomínajúci placky, ktoré si Židia pred odchodom z Egypta v chvate upiekli.

Podáva sa aj vajíčko uvarené na tvrdo, je symbolom života a sily židovského národa. Navyše jeho krehká škrupinka spodobuje krehkosť ľudských osudov.

Chamec

Ak sa Pesach spomína ako sviatok nekvasených chlebov, nestačí, že sa počas neho jedia macesy. Počas Pesachu sa v židovských domácnostiach nesmie nachádzať nič kvasené, nič, čo by proces kvasenia podporovalo, ani kúsok kysnutého cesta alebo potravín, čo by ho obsahovali.

Pred sviatkami je potrebné vyčistiť dom, a všetky zvyšky vykysnutých jedál – nazývané chamec – sa zhromaždia a spália.

Deti pri stole

Sederová večera je slávnosť, pri ktorej sa schádzajú všetci členovia domácnosti, či aj širšia rodina a priatelia.

Trvá niekoľko hodín, má mnoho chodov a sprevádza ju mnoho obradov. Až by sa zdalo, že deti pri nej obsedieť nemôžu. Ale práve niektoré rituály slávnostnej večere sú predstavené tak, aby vzbudili ich záujem.

Na sederovom stole je prestreté aj jedno miesto pri prázdnej stoličke. To je pre proroka, ktorý má priniesť zvesť o príchode Mesiáša. Rodičia preto posielajú deti von pozerať sa, či sa očakávaný hosť už neblíži k domu.

Počas hostiny, keď sa jedia macesy, sa jeden z nich rozpolí. Polovicu macesu otec zabalí do obrúska a snaží sa ho dobre ukryť. Deti sa snažia vydržať až do konca večere, pretože po jej skončení ukrytý maces hľadajú. Ak otec zabalený maces neustriehne, schovajú ho deti a na záver si ho od nich musia rodičia vykúpiť. 

 

Pre rodičov

Počas sederu sa číta alebo rozpráva príbeh, ktorý je podstatou tohto sviatku. Najmenšie dieťa sa pri stole pýta hlavy rodiny predpísané otázky, a tak sa všetci spolu znovu dozvedajú o porobe Židov, o ich vyslobodení, o desiatich ranách, o prechode cez Červené more aj o darovaní Tóry.

Ten príbeh sprevádza aj jednotlivé pokrmy a je prerozprávaný cez vysvetlenia, prečo sa jedáva nekvasený chlieb a baránok, slané aj horké jedlá, prečo pri dnešnej sederovej večeri môžu všetci pohodlne a bez chvatu stolovať.

Aj rodičom sa kladie na srdce, aby odpovedali na všetky otázky zvedavých detí. Spomína sa príbeh o štyroch synoch. Jeden z nich bol múdry, druhý skazený, tretí prostý a štvrtý bol ešte nemluvňa.

Pri ňom si majú rodičia uvedomiť, že každé dieťa je iné, každé potrebuje osobitý prístup a každému sa treba inak venovať, aby pochopili veci správne.