Jarné slniečko, sviatky, pár dní voľna navyše. Mnohí tento predĺžený veľkonočný víkend využijú na cestovanie, oddych na chate alebo spoznávanie nových miest. A mnohí sa práve v tieto dni vyberú do takých kútov sveta, ktoré atmosféru najväčších kresťanských sviatkov ešte umocnia. Davy ľudí smerujú do Jeruzalema, Ríma, Vatikánu… Ale aj u nás sú miesta, ktoré sa počas Veľkej noci priam pýtajú vidieť. Napríklad? Naše slovenské kalvárie.
Krížová cesta v srdci Slovenska
Začiatkom stredoveku vznikali po celej Európe kópie jeruzalemského Božieho hrobu a neskôr aj napodobnenia jeruzalemskej Via Dolorosa (Cesta bolesti). Prvá kalvárska cesta u nás viedla z Trnavy do blízkej dediny Modranka. No tá neskôr zanikla a tak, keď chceme putovať za najstaršou zachovanou kalváriou, zájdime do srdca Slovenska.
Najstaršia a najdlhšia krížová cesta končí v Španej Doline
Túto Bolestnú cestu dali postaviť obyvatelia Banskej Bystrice z vďačnosti za odvrátenie tureckého nebezpečenstva okolo roku 1665. Kalvária so siedmymi zastaveniami viedla z Banskej Bystrice do 11 km vzdialenej Španej Doliny. Východiskovým bodom je farský kostol na námestí Banskej Bystrice. Pri jeho múre je súsošie Krista modliaceho sa na Olivovej hore, ktoré je prvým zastavením.
Ďalšie štyri sú pozdĺž cesty vedúcej z Bystrice cez Medený Hámor, Kostiviarsku a Jakub. Malé prícestné kaplnky majú podobu širokých murovaných stĺpov a v nich sú vložené obrazy s výjavmi krížovej cesty. Šieste zastavenie je na kopci pri vstupe do Španej doliny. Pôsobivá scenéria prírody umocňuje obraz, ktorý ponúka scéna ukrižovania – tri kríže s Kristom uprostred, pod ním tri plačúce postavy. Nasleduje kaplnka so soškou malej Piety a v centre dediny je Kaplnka Božieho hrobu. Aj ten je jedinečný.
Kaplnka Božieho hrobu
Svoju predlohu má v jeruzalemskom Svätom hrobe a ako jediná stavba svojho druhu na Slovensku sa zachoval dodnes. Vnútri kaplnky je oltár s obrazom Ukladanie do hrobu a pod menzou je uložená socha mŕtveho Krista.
Špania Dolina, malá dedinka v Starohorských vrchoch ponúka ešte čosi viac. Nad námestím je stredoveký kostol Premenia Pána, ku ktorému sa z námestíčka vystupuje krytou chodbou so 162 schodmi. Pri kostole je Turecká bašta so slnečnými hodinami. Pôsobivé sú tradičné ľudové domy niekdajších baníkov. A o tom, že ide o banícku obec, svedčí aj klopačka, zrekonštruované štôlne a šachty, nový banícky orloj a haldy sutiny, ktoré tvoria charakteristickú panorámu dediny.
Skvost medzi slovenskými kalváriami – Banská Štiavnica
Kalvárie a krížové cesty nachádzame pri kostoloch alebo pri krajoch mnohých obcí Slovenska. Niektoré sú jednoduché, iné bohato architektonicky aj výtvarne stvárnené. No ak chcete vidieť perlu medzi tými najimpozantnejšími, navštívte Banskú Štiavnicu.
Tam, na vŕšku Scharfenberg, je vybudované veľkolepé umelecké dielo, majstrovsky zakomponované do krajiny, poskytujúce naozaj nevšedný zážitok. Celkom určite nesie pečať svojej doby – chápanie duchovna sa v baroku nemalo vnímať len rozumom, ale mali byť vtiahnuté všetky ľudské zmysly aj telo. Veriaci mali prežívať Kristovo utrpenie nielen prostredníctvom rozjímania, ale aj fyzickou účasťou vlastného tela na Ježišovej ceste na kríž. Zmyslové vnímanie mali naplniť výjavy pašiových zastavení, ktoré pútnika vťahovali do deja.
Scenéria štiavnickej kalvárie je riešená efektne symetricky. V stredovej osi kalvárskeho kopca je viacero väčších objektov. Dolný kostol s oltárom Poslednej večere, nad ním Sväté schody. Kaplnka väzenia naznačuje Pilátov palác s viacerými výjavmi súčasne. Okolo poviazaného Krista s tŕňovou korunou stoja jeho neprajníci, na vyvýšenom balkóne je scéna Ecce homo.
Horný kostol je dominantou nielen samotnej kalvárie, ale celého okolia. V jeho priečelí sú výjavy zo Starého zákona, ktoré sú predobrazmi Kristovej obety. V interiéri kostola je živo pôsobiaca scéna Ukrižovania. Na skale sú vztýčené 3 kríže s Ježišom a lotrami a pod nimi tri plačúce postavy. Maľované pozadie s vojakmi a prizerajúcimi sa ľuďmi zvýrazňuje sugestívnosť celého výjavu. Svätý hrob sa nachádza za kostolom.
V kaplnke je tam v skalnom hrobe uložená socha mŕtveho Krista. No veľkonočné posolstvo nachádzame vo freskovej výzdobe kupoly, kde na nebeskej klenbe uprostred anjelov vystupuje ako víťaz nad smrťou vzkriesený Ježiš. Od dolného kostola k hornému vedú popri stredovej osi dve cikcakové cestičky, každá so siedmymi zastaveniami.
Štiavnická kalvária bola budovaná od roku 1750 v priebehu 7 rokov. Za jej vznikom stojí jezuita Franz Prager, ktorý svojim entuziazmom získal pre jej výstavbu celé mesto. Treba podotknúť, že baníctvu sa vtedy darilo a tak pozdvihlo úroveň mesta, podporilo kultúru aj umenie, ako aj vybudovanie tohto jedinečného diela, ktoré je dnes na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Unikátny Boží hrob v Spišskej Sobote
Spišská Sobota je dnes mestskou časťou Popradu, ale kedysi to bolo samostatné remeselnícke mestečko. Tvorí ho krásne námestie obkolesené štítmi gotických domov, v strede je radnica, zvonica a kostol sv. Juraja. Stál tu už v 12. storočí, aj keď neskôr prešiel viacerými úpravami. Vojdite do neho.
V kostole nájdete 5 gotických krídlových oltárov, bohato výtvarne aj sochársky stvárnených. Bočné krídla oltárov bývajú počas celého roka otvorené, len pôstne obdobie je výnimkou. Vtedy sa na znak smútku zatvoria a tak môžete vidieť výzdobu oltárov aj z vonkajšej strany.
Skvostom je celkom určite hlavný oltár z roku 1516 od známeho majstra Pavla z Levoče. Hlavným motívom je socha svätého Juraja na koni, ktorý prebodáva draka ležiaceho pod ním. No drak, hoc prebodnutý, ešte svojimi skríženými pazúrmi ukazuje „figu borovú“, akoby naznačoval, že zlo sa bude medzi ľuďmi ukazovať aj naďalej.
Ak zdvihnete zrak, vo víťaznom oblúku (v predele medzi loďou a svätyňou kostola) uvidíte gotické súsošie Kalvárie. V scéne ukrižovania je Kristus medzi lotrami a pod ním Panna Mária a sv. Ján. Všimnúť si treba aj ďalšie pamiatky tohto kostola – kamenné pastofórium, drevenú vyrezávanú kazateľnicu, kamennú renesančnú krstiteľnicu a barokový, doteraz funkčný organ.
To, čo však máte možnosť vidieť v kostole počas Veľkej noci, je unikátny Boží hrob z roku 1780. Nachádza sa v zaklenutej kaplnke v zadnej časti kostola. Tvorí ho sústava maľovaných drevených kulís, ktoré sa perspektívne zbiehajú k záverečnej scéne hrobu. Kulís je po každej strane 6, na nich sú vyobrazení anjeli s nástrojmi umučenia Krista.
Kocky a rúcho, korbáče a tŕňová koruna, Veronikina šatka s odtlačkom Jeho tváre, stĺp, korbáče, kladivo, klince, rebrík, špongia, kopija; to všetko má pripomínať Ježišove muky zavŕšené na kríži. Vzadu, v čelnej stene kaplnky je ilúzia hrobu s telom Krista. Nad hrobom sú dve postavy nesúce na žrdi veľký strapec hrozna a za nimi nápis: Ja som pravý vinič.
Niečo na zamyslenie k Veľkej noci: Človek dozrieva v bolesti.
Keď je kaplnka Božieho hrobu otvorená, na vrátach vidno namaľovaných vojakov, ktorí strážia hrob, Keď sa však dvere do hrobu zavrú, môžeme na nich vidieť obraz vzkrieseného Krista. Zobrazený je pre nás netradične – na hlave má klobúk a v ruke rýľ. Má vyzerať ako záhradník a to preto, lebo tak sa zmŕtvychvstalý Ježiš javil Márii Magdaléne, ktorá vo veľkonočné ráno prišla k prázdnemu hrobu ako prvá.
Spišskosobotský Boží hrob je skutočnou raritou, jeho výnimočnosťou bola uchvátená aj britská kráľovná Alžbeta II. počas svojej návštevy Slovenska v roku 2008. A určite zaujme každého, kto sa naň pôjde pozrieť.
Prečítajte si aj:
- Tip na výlet: s rodinkou po UNESCO mestách na Slovensku.
- Sviatky Veľkej noci. Ako ich slávia kresťania vo svete?
