Milujem rána. A to napriek tomu, že trpím pondelkovým syndrómom sedem dní v týždni. Napriek tomu, že mám problém otvoriť čo len jedno oko do funkčného stavu a vystrčiť spod periny prst. Rána sú proste niečím, na čo vždy skočím.
Výzva
Ráno znamená pre mňa začatý adrenalín: čo prinesie deň, do ktorého vstávam? Chuť nových začiatkov, otázniky, na ktoré nie je odpoveď, naštartovaný organizmus a hlad nie len raňajkový. Vstať znamená dať zelenú životu a novej šanci.
Ráno. Čo by bolo, ak by sme nemohli vstať, čo ako nepatríme k ranostajom? Čo by s nami urobilo, keby nemohol vstať vedľa nás niekto, koho máme radi? Čo s nami urobí, keď ráno prinesie nepríjemný zážitok, skrat, nepokoj, chorobu?
Ráno je proste vždy dôležité – pre celý deň. Zachytiť prvé lúče slnka, kvapky dažďa na okne, spev vtákov, muchu na parapete, nový puk muškátu na balkóne, strapatú šticu mojich drobcov za stolom – a vdychovať tie symboly života naplno.
Ráno je pre mňa vždy výzva: čo urobíš? Aká budeš? Kam kráčaš? Komu sa daruješ?
… kameň je odvalený…
Ale toto ráno, kedy znovu a znovu so zatajeným dychom vnímame beh Magdalény k hrobu, je inak dôležité: pre tento deň, pre tento týždeň, pre rok, celý život, a nielen môj.
Kameň tam nie je! Hrob je prázdny!
Ráno, ktoré prináša adrenalín nadšenia a neuveriteľných zmien, ktorých dosah bude trvať dlhšie, ako ľudstvo samo. Ježiš nie je mŕtvy! Všetko, čo hovoril, je pravda!
Stretnutie s Ním v to veľkonočné ráno zaplní všetky diery, zapláta všetky pochybnosti, odpovie na všetky potmehúdske, vo vnútri skryté otázky, ktoré sa ani nepatrilo vypovedať. Toto ráno dá viac nádeje, viac sily, viac optimizmu, viac chute ako x-balení farmaceutických životabudičov.
V tomto ráne dostáva všetko svoj skutočný zmysel: predovšetkým môj život a jeho naplnenie, moja jedinečnosť a to, čo budem robiť, až tu na zemi nebudem…?
Odvalený kameň znamená priveľa: niet už ničoho, čo by Boh nevedel premôcť. Návrat k Otcovi do neba je istý na betón. Nikdy nie som sama a nič ma nemôže dostať, ak som s Ním, ak s Ním žijem, ak s Ním trpím, ak je vo mne.
V toto veľkonočné ráno sa treba riadne nadopovať radosťou a skákať, rovnako ako ja, keď si púšťam starý spirituál The angel roll de stone.
Moje pády, moje večné začiatky, moje pochybnosti, moje oškreniny na duši, moje bolesti, smútky a čokoľvek, čím som bola naplnená, má svoj zmysel. A s Ním v tandeme vždy vyhrávam. On vyhráva.
Odteraz. Od tohto rána. Od tohto okamihu, kedy príliš veľký kameň mojich aj tvojich ťárch v mojom aj tvojom hrobe je odvalený…
Prichádza Život. Navždy.
Pre mňa. Pre teba. Pre každého. Preto každé ráno myslím napriek syndrómu pondelkov na toto Magdalénino ráno v záhrade Nikodémovho hrobu a vstávam.
Niet už nikdy čo stratiť.
Krásnu veľkonočnú nedeľu.
Mária Kohutiarová
(12 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Rodičovský príspevok 2025
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
