Naše tradície vo veľkonočnej kuchyni

Odporúčalo sa tiež sadiť tú zeleninu, ktorá je zelená a tiež tú, ktorej plody sa „zaviažu“ z kvetov ako tekvicu, hrach, mak, bôb a uhorky.

Tradičnými koláčmi boli v ten deň judáše, ktoré mali podobu upleteného povrazu, na ktorý sa Judáš obesil.

Veľký piatok

bol vnímaný ako deň prísneho pôstu o chlebe a o vode, ktorý bez rozdielu dodržiavali aj naši predkovia.

V ten deň sa v mnohých regiónoch a rodinách nič nevarilo. Dokonca sa v ten deň neodporúčalo ani hýbať pôdou či niečo sadiť – spájalo sa to s vierou v magickú moc zeme a smútkom zo smrti Pánovej.

To isté platilo o domácich prácach: nezametalo sa, dokonca sa ani nesmelo prať. 

Biela sobota

V ten deň bolo niekde zvykom jedávať „biele“ jedlá – ako bielu fazuľu, pokysláky alebo iné mliečne prívarky. Inou tradíciou v jedlách bol chren, šunka, vajíčka a kapusta.

Gazdiné pripravovali jedlá na veľkonočné sviatky – predovšetkým šunku, jahňa alebo zajaca, tradíciou na celom Slovensku boli varené vajíčka.

K tomu patrili aj zvykové koláče, napríklad paska – bol to kysnutý okrúhly koláč, ktorého podľa tradície muselo byť v dome upečeného toľko kusov, koľko členov rodiny domácnosť mala.

K tradičným jedlám patrila aj cvikla s chrenom, syrec alebo hrudka, a údené. 

Väčšina jedál a koláčov sa niesla na požehnanie do kostola po obradoch Vzkriesenia, ale konzumovala sa až na Veľkonočnú nedeľu. Omrvinky z týchto jedál sa zbierali a miešali sa s osivom, aby zabezpečili pevný a zdravý rast. To, čo sa z posvätených jedál nezjedlo, sa muselo spáliť v peci. 

 

Veľkonočná nedeľa

je vyvrcholením pôstu, ale aj Veľkého týždňa a pôstneho trojdnia. Je oslavou vzkrieseného Krista a zároveň silným rodinným sviatkom a to natoľko, že žiadne tradičné zvyklosti sa v tento deň nezaužívali.

Bolo však nepísaným pravidlom, že tento deň – keďže je takým veľkým sviatkom –  sa nesmelo ani krájať nožíkom ani variť – všetko už malo byť nachystané deň vopred.

Tak majme pekne nachystané, gazdinky:)

(1 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...