Nevzdychnú si práve takto mnohí z nás pri pomyslení na blížiace sa sviatky Božieho narodenia? Nezostane často pamiatkou na ne len pocit premárneného času, nezmyselného míňania a zbytočných žalúdočných problémov?
Ak chceme, aby sa Vianoce nestali len niečím všedným a povrchným, musíme na tom zapracovať už oveľa skôr, ako na samotný Štedrý deň.
Máme na to celý adventný čas.
Otázkou však je, čo pre nás advent znamená – je obdobím vianočných večierkov a vychutnávania si vianočných nákupov, alebo ho berieme ako možnosť ukázať deťom i jeho duchovný rozmer? Ak napríklad budeme spoločne každý deň ráno chodievať na roráty (typické ranné mariánske omše v čase adventu – pozn. prekl.), potom ich myšlienky budú iste viac zamerané na to, že „sa narodí Kristus“ a nie na to, čo bude pod vianočným stromčekom. Advent je tiež dobrou príležitosťou pre rozvoj návyku veľkorysosti a vytrvalosti u detí v súlade s ich prijatými predsavzatiami.
Je zjavné, že tlak na spotrebiteľa dosahuje v tomto období obludné rozmery. Ak sa nepostaráme o umiernenú a striedmú atmosféru, naše deti budú toto obdobie vnímať hlavne ako nekonečný festival vianočných nákupov. Nemá zmysel bojovať so samotným konceptom darčekov, ale určite by sme sa mali snažiť ovplyvniť množstvo darov, ktoré naše deti dostávajú. Nezasypme deti hromadou hračiek. Jednou možnosťou je napríklad dohoda s rodinou, že my ako rodičia sa o darček postaráme a ostatní naň môžu prispieť. Vďaka tomu, budú darčeky viac premyslené a hodnotejšie, nuž a dieťa sa neutopí v záplave zbytočných hračiek, ktoré by aj tak boli po pár dňoch znudene pohodené v rohu detskej izby.
Sviatočnú atmosféru
v každej domácnosti krásne budujú bohaté rodinné tradície, akými je napríklad posielanie originálnych vianočných pohľadníc, spoločné pečenie medovníkov, výroba (nie nákup) darčekov atď. Čím viac do toho všetkého zapojíme naše deti, tým väčšia bude ich radosť a o to viac budú mať pre ne tieto sviatky rodinný a nie zotročujúco-konzumný charakter. Celkovo rátajme s deťmi ako so spolutvorcami vianočných príprav, nielen ako s pasívnymi pozorovateľmi alebo nebodaj niekým, kto nám zavadzia.
Tu sa tiež naplno môže prejaviť náš prístup k vianočným prípravám. Ak sa nám napríklad nepodarí spniť plán prác dostatočne a včas, veľmi ľahko sa to odzrkadlí v nervóznej a nepríjemnej atmosfére, čo poznačí veľkou nervozitou celú rodinu. V takomto prípade je rozumnejšie vynechať niektoré upratovacie práce alebo dokonca upustiť aj z príprav niektorých jedál, ako pristúpiť k sviatočnému stolu s pocitom únavy, podráždenosti a vzájomného obviňovania sa.
Napokon aj samotný spôsob trávenia sviatočných dní
má veľký vplyv na to, ako sa zapíšu do našej pamäte. V dnešnej dobe pozorujeme dve skreslenia významu Vianoc. Ide o ich tzv. superpasívne a superaktívne prežívanie.
Superpasívne sviatky predstavujú čas strávený takmer výhradne sledovaním televízie a tzv. nič nerobením. Ak sme napr. film „Sám doma“ videli už päťkrát a zdá sa nám, že bez toho, aby sme ho videli aj po šiesty raz, sviatky nebudú úplné, trávime Vianoce superpasívne. Takže sledujeme všetko tak, ako príde, spíme tak dlho, ako sa to len dá a ak sa hýbeme, tak len k stolu po ďalší kúsok koláča.
Ako protipól tohto štýlu sa vyvinul štýl superaktívny. Ten je založený predovšetkým na vnímaní sviatkov ako možnosti zalyžovať si alebo navštíviť nejakú teplejšie krajinu. „Štedrý deň sa predsa dá urobiť kdekoľvek,“ tvrdia niektorí. Ale zabúdajú pri tom na to, že to zvyčajne úplne vyluči účasť na liturgii Božieho narodenia a stretnutie sa so širšou rodinou či priateľmi. Ale bez hlbšieho duchovného zážitku strácajú sviatky značnú časť svojej hodnoty.
Sú takisto zvláštnou príležitosťou na prehĺbenie vzťahov so širšou rodinou – rodičia, starí rodičia, ujovia a tety… Mnoho z týchto ľudí – často starších a samých – čaká na takéto stretnutie neraz celý rok. A my im môžeme dať to, čo je dnes tak veľmi cenné – náš čas. Okrem toho máme krásnu príležitosť ukázať svojim deťom, čo znamená žiť pre iných.
Z poľského original preložila Marcela Garbiarová
Niečo o autoroch:
Janusz Wardak spolu s manželkou Annou sú 16 rokov manželmi a rodičmi siedmych detí. Patria k spoluzakladateľom Akademie familijnej, ktorá si svojími kurzami zameranými na výchovu a manželské vzťahy získala v Poľsku veľkú obľubu. Obaja manželia aktívne publikuje v periodikách zameraných na výchovu detí, lásku, manželstvo a rodinný život. Podieľajú sa na organizácii rodinných konferencií, ktoré sú v Poľsku veľmi populárne. Akadémia rodiny úzko spolupracuje s manželmi Wardakovými od začiatku svojej existencie.