Obdobie adventu by malo byť čarovným časom, plným očakávania narodenia Ježiška a darčekov pod vianočným stromčekom. Ja to však vždy nejako domrvím.
Povznášajúci duch Vianoc nado mnou len preletí a je prehlušený únavou, nervozitou a krikom. Tentokrát to vyskúšam inak. “Vyrobila” som si adventnú KPZ-tku.
Najkrajšie sviatky v roku…Áno, tak by to malo byť. Každý rok si to tak aj ja predstavujem – ako si užijem s deťmi advent, potom ako nám bude super spolu počas voľných dní a …. nakoniec to dopadne úplne inak.
Nemyslím teraz tie tradičné hádky na Štedrý deň, spojené s prípravou večere a zriedkavého stretnutia veľkého počtu rodinných príslušníkov v jednom priestore. Tie neberiem tragicky.
Skôr ma mrzí to, že sa akosi neviem tešiť na spoločné chvíle, lebo aj tie minulé či predminulé sviatky mám zahalené akýmsi závojom nespokojnosti.
Matka s tikom pod stromčekom
Počas adventu som, namiesto prežívania veľkého očakávania, uťahaná zháňaním darčekov, firemnými vianočnými aktivitami môjho muža a besiedkami s vianočnými vystúpeniami všetkých detí. Na zmanažovanie časového rozvrhu by som potrebovala pracovníka logistiky.
Najkrajšie sviatky v roku tak privítam takmer vždy chronicky unavená z ich príprav. Nakoniec sa vlastne vôbec neteším, pretože to nestihnem a vzápätí sú preč.
Ako to kurnik robia ostatní? Všetci mi prídu takí šťastní a rozprávajú, ako sa tešia na sviatky, na pokoj a pohodu….
Pred očami mám obrázky, ktoré sa mihajú ako opakujúca sa slučka vo filme – s mužom sa vadím, lebo nespravil to, o čo som ho prosila (on má totiž sviatky z detstva zafixované na gauči pred telkou s mamkinou obsluhou, akurát sa zabudol premiestniť v čase do prítomnosti), deti odtŕham od mobilov a do toho nám hrajú koledy.
Nikomu z rodiny sa nič nechce, lebo „veď sú vianoce“, ja som za hysterku – nahnevaná, frustrovaná a ľútostivá s pocitom, že som to znovu nezvládla. Veď matka má byť predsa tvorcom atmosféry, strážkyňa tepla rodinného krbu atď. atď….
Adventný kalendár bez krabičiek
No, dosť bolo sťažovania. Rozmýšľala som, ako si pomôcť, pretože byť neustále naštvaná ma nebaví a vadí mi to.
Vymyslela som si adventný skutkovník – v podobe dobrého skutku samej pre seba (a v konečnom dôsledku aj pre ostatných členov rodiny).
Kalendárov pre deti, či celé rodiny (stromčeky, domčeky, krabičky, taštičky) je neúrekom, ja som však potrebovala adventný kalendár s dobrými skutkami len pre seba.
A bez stresu, že už je prvého decembra a nemám dosť škatuliek od zápaliek, alebo papierových roliek na jeho výrobu.
Pretože to, že ja som z Vianoc unavená a otrávená, je najviac o mne. To, že sa neviem zastaviť a vykašľať sa na to, aby bolo všetko ako si myslím, že má byť, je zase len o mne.
Nemá zmysel čakať, že sa niečo okolo mňa zmení, že mi muž začne pomáhať a deti zázračne poslúchať…svoj vnútorný pokoj potrebujem nájsť bez ohľadu na správanie ostatných.
Svoju sústavnú nespokojnosť vnímam najsilnejšie práve v období sviatkov, ale – čo si budeme klamať – ide o celoročnú záležitosť. Adventný skutkovník mi len dáva príležitosť na zmenu.
24 kľudných dní – more or less
Môj adventný kalendár by mal mať 24 kľudných dní. Ok, nebudem preháňať – 24, čo najmenej nervóznych dní.
Do virtuálnej škatuľky na každý deň som si prichystala 7 darčekov v podobe prianí:
1, Menej perfekcionizmu a kričania.
2, Menej “disovania” a viac toho, čo sa mi páči.
3, Skúsim si dopriať oddych a zvoľniť tempo. Spravím niečo neobvyklé – napríklad si budem len tak vo vani čítať knihu.
4, Skúsim kráčať pomaly, aby som si všimla, kadiaľ vlastne idem.
5, Nebudem sa trápiť za každú vec, ktorú som mohla zmeniť, ale z nejakého dôvodu sa mi to nepodarilo.
6, Úspechom môjho kalendára bude aj to, že sa budem snažiť každý deň si na seba spomenúť.
7, Možno mi to vyjde, možno nie. A vôbec ma nevystresuje, že mám na to len 24 dní.
(14 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Keď stres ochromuje naše zdravie, pomôcť môže magnézium
Dve deti krátko po sebe - tehotenstvo
9 príznakov, kedy treba ísť s kašľom k lekárovi
Montessori: Rodičia nemusia byť pre deti všetkým
OČR počas Vianoc
Prvý mesiac príkrmov: čo sa podáva v našich končinách
Viem si to živo predsaviť. Zažívali sme to doma. Všímala som si to na mojej mame…
Som veriaca. Ako som rástla a rástla aj moja viera v Ježiša Krista, hlavne počas Vianoc som si uvedomovala, že ak nie je Ježiš-zdroj pokja, v srdci, ťazko sa nachádza pokoj a ešte ťažie sa ponúka iným.
Moje prvé Vianoce matky sme mali doma minulý rok. BOLI NÁDHERNÉ.
Všetko sa točilo okolo JEDNEJ OSOBY-JEŽIŠKA. Niekoľkodňové prípravy výzdoby v byte a jedla na Štedrú Večeru sme s manželom vynechali (ako bolo zvykom doma) a všetko sme spolu s deťmi postupne pomaly pripravili 24.12. Večer sme mali všetko hotové a s deťmi sadli k slávnostnej večeri. Nič extra, nič big, nič waw -na prvý pohľa. Pre mňa a manžela pohoda a pokoj, pre deti (3 a 2 roky) čarovný deň.
Toľko skúsenosť väčinou unavenej, zaneprázdnenej ale aj nervóznej matky…