Niečo nové pre dušu, prosím!
Celé nakupovanie pred sviatkami je vo svojej podstate o jednom: priniesť do rodiny, k svojim, niečo, čo poteší, zmení atmosféru, navodí pocit sviatočna a zahreje minimálne nápaditosťou a snahou.
Nakúpiť do seba znamená investovať do niečoho, čo vo mne a v tých okolo mňa zanechá po stretnutí so mnou, alebo možno len zo slov mojej sms, pocit sviatočna. Dať do seba niečo nové, čo ma urobí lepším, krajším, trpezlivejším, znášanlivejším, pravdivejším človekom, schopným väčšej obety a lásky, väčšieho pokoja a empatie. Urobiť pokus o vylepšenie môjho osobného know-how, ktoré sa u nás ľudí popravde nikdy nekončí a vždy je na čom v sebe pracovať.
Čas adventu je časom stíšenia aj pre odškrtanie si tohto zoznamu o mne samom, čo bude mať len jednu položku: čo mi chýba, čo cítim v sebe ako deficit, aby som mohol viac dávať?
Netreba robiť nič svetoborné. Ani veľa. Každý vieme, čo nám „to schází“, čoho je v nás nedostatok, čo potrebujem urobiť – žiť – myslieť – precítiť inak a lepšie, aby môj obraz v zrkadle pred sebou samým bol krajším a pre druhých príjemnejším.
Práve teraz
Na to, aby človek so sebou pohol, netreba čakať na Nový rok. Vtedy sme veľmi nevyspatí, prejedení, unavení a kadečo iné. Teraz je čas triezvosti mysle a tela.