Mnohé deti sú dnes možno sklamané, pretože Martin neprišiel na bielom koni a nepriniesol so sebou sneh, ale pricválal k nám na svoj sviatok 11.11. na šedom koni , aspoň v bielej rannej hmle.
To nám však nebráni, aby sme deťom nemohli rozpovedať o sv. Martinovi krátky príbeh a tí zručnejší, si môžu vyrobiť aj martinský lampión.
Martin sa narodil v roku 310 v Sabárii, v dnešnom Maďarsku, ale čoskoro sa s rodičmi presťahoval do Pávie do Talianska. Jeho otec bol rímsky dôstojník a aj Martnovi sa toto povolanie, ako každému chlapcovi, veľmi páčilo. Aj jeho otec chcel mať z neho poriadneho vojaka. Martin vedel dobre jazdiť na koni aj šermovať a vstúpil už ako 15-ročný do rímskej légiie, kde sa neskôr stal aj dôstojníkom.
Najznámejší príbeho o ňom hovorí, ako sa podelil o svoj kabát so žobrákom. Tak býva Martin vyobrazený na viacerých obrazoch a sochách. Napr. aj v Dóme sv. Martina v Bratislave.
Jedného zimného večera, keď Martin so svojimi kamarátmi kontroloval, či je všetko v poriadku, a práve, keď sa vracali do mesta cez mestskú bránu, sedel tam v chatrnom oblečení žobrák, ktorý prosil o pomoc, ale nikto si ho nevšímal.
Martin začal najprv po vreckách zhľadúvať, či tam nemá nejaký peniaz, alebo niečo na zjedenie, ale nenašiel nič, čo by mohol žobrákovi dať, keď ho v tom napadlo: zoskočil z koňa a mečom preťal svoj vojenský kabát napoly a polovicou prikryl trasúceho sa žobráka. Martinovi kamaráti a aj okolostojaci sa Martinovi posmievali a nechápali, prečo to urobil.
Martinovi to však nevadilo a zdalo sa, že rýchlo na túto udalosť zabudol. V noci sa mu však sníval zvláštny sen: miesto žobráka v polovici plášťa uvidel v tej istej polovici kabáta zahaleného Ježiša, ktorý vravel svojim priateľom: „Pozrite sa, to on sa so mnou podelil o svoj plášť.“ A tento sen zmenil Martinov život.
Vojenské remeslo zavesil na klinec, lebo viac ako bojovať túžil pomáhať chudobným a biednym. Stal sa jednoduchým mníchom a neskôr si ho ľudia zvolili za biskupa, hoci on sa im najprv schoval do maštale, lebo nechcel byť biskupom. Potom však prijal svoju úlohu veľmi zodpovedne a ľudia ho začali volať Martin z Tours (biskupské mesto vo Francúzsku, kde Martin pôsobil). Martin aj naďalej cestoval po krajine a pomáhal chudobným.
Vo veku osemdesiat rokov ho pochovali dňa 11.11. a hoci už ubehlo odvtedy mnoho rokov, ľudia si dodnes na neho spomínajú ako na človeka, ktorý sa rád vedel s druhými podeliť.
