Deťom o sv. Martinovi

Svätý Martin z Tours (lat. Sanctus Martinus Turonensis) patrí medzi najznámejších svätcov v Európe a zároveň medzi najobľúbenejších patrónov.

Jedna z najznámejších pranostík stará viac ako 140 rokov o sv. Martinovi hovorí, že prichádza na bielom koni. Odráža dobové očakávanie ľudí – najmä na nížinách – že prvýkrát uvidia snehové vločky. Martinský sneh spravidla nemáva dlhé trvanie – topí sa ešte v ten deň, ako napadne.

Podľa záznamov klimatológov sa ale snehová pokrývka na Podunajskej nížine v období 1981 – 2015 nevyskytla ani raz. Šanca na sneh 11.11. je 9 % na nížinách a 43 % vo Vysokých Tatrách. Nečudo, že deti bývajú sklamané, pretože Martin k nám zvykne pricválať na šedom koni , aspoň v bielej rannej hmle.

To nám však nebráni, aby sme im nemohli rozpovedať o sv. Martinovi krátky príbeh a tí zručnejší, si môžu vyrobiť aj martinský lampión.

O sv. Martinovi

Martin sa narodil okolo roku 316/317 v Sabárii (Szombathely, Maďarsko). Čoskoro sa však s rodinou presťahoval do Pávie (Ticinum) v Taliansku. Martinov otec bol rímsky dôstojník (tribún). Bolo povinnosťou syna vyslúžilého dôstojníka, aby aj on v 15 rokoch narukoval do rímskej armády. Vedel dobre jazdiť na koni, aj šermovať. Slúžil v jazdeckej jednotke cisárskej gardy.

Najznámejší príbeh o Martinovi o ňom hovorí, že sa podelil o svoj kabát so žobrákom. Legendárna udalosť sa stala pri mestskej bráne v Amiens (Francúzsko). Rozdelil mečom svoj vojenský plášť (lat. cappa). Takto býva Martin vyobrazený na obrazoch aj sochách, napríklad aj v Dóme sv. Martina v Bratislave.

Legenda o žobrákovi

Podľa legendy jedného zimného večera, keď sa Martin vracal do mesta so svojimi kamarátmi, pri mestskej bráne sedel v chatrnom oblečení žobrák, ktorý prosil o pomoc, ale nikto si ho nevšímal. Martin začal najprv hľadať po vreckách, či tam nemá nejaký peniaz alebo niečo na jedenie. Ale nenašiel nič, čo by mohol žobrákovi darovať. A tak zoskočil z koňa, mečom preťal svoj vojenský kabát napoly a polovicou prikryl trasúceho sa žobráka.

V noci sa mu sníval zvláštny sen, kde uvidel v polovici plášťa zahaleného Ježiša, ktorý hovoril: „Pozrite sa, to on sa so mnou podelil o svoj plášť.“

Legenda o husiach

Po krste (okolo roku 339) opustil armádu (okolo roku 354), stal sa žiakom biskupa Hilára z Poitiers a založil kláštor v Ligugé. Bol vylákaný a zvolený za biskupa Tours (Gália) v roku 371. Legenda hovorí, že sa schoval pred voľbou medzi husi (niekde sa uvádza maštaľ). Odvtedy sa na Martina pečie husa a pije mladé víno.

Zomrel 8. novembra 397 v Candes-Saint-Martin. Pochovaný bol 11. novembra v Tours. Deň jeho pohrebu (11. novembra) sa stal jeho sviatkom.

Prečítajte si aj:

Čakanie na Martina na bielom koni

Zaujímavosti o sv. Martinovi

Svätý Martin je považovaný za prvého svätca v západnej Cirkvi, ktorému bola preukázaná plná úcta, hoci nezomrel mučeníckou smrťou. To zmenilo pohľad na svätosť v stredoveku – už nebolo potrebné preliať krv, stačil život naplnený svätými skutkami.

Martin založil kláštor v Ligugé (okolo roku 361), ktorý je považovaný za najstarší kláštor v západnej Európe. Neskôr založil Marmoutier, ktoré sa stalo centrom vzdelávania a „liahňou misionárov“, ktorí šírili kresťanstvo na vidieku Galie (Francúzsko).

Martin dostal meno Martinus podľa rímskeho boha vojny, Marsa. Je iróniou, že hoci bol synom rímskeho dôstojníka a sám slúžil v armáde, stal sa symbolom súcitu, mieru a napokon aj patrónom abstinujúcich.

Sv. Martin ako patrón

Je patrónom obrovského množstva profesií a skupín, čo svedčí o jeho popularite:

Vojaci, jazdci, kováči, zbrojári (pre jeho vojenskú minulosť).
Krajčíri, tkáči (pre rozrezanie plášťa).
Hostinskí, vinohradníci, mlynári (pre jeho sviatok v čase konca vinobrania a ochutnávania mladého vína).
Chudobní, žobráci, utečenci, väzni (pre jeho súcit).