Zabaliť

Fantázia a ruky

V tomto kolečku tesne pred Vianocami nie sú rozhodujúce financie: oveľa viac sa cenia šikovné ruky a nápaditosť, trošku vtipu a šmrnc, ktorý potvrdí, že ťa poznám ako staré boty.

Na skutočný darček netreba obiehať police vysvietených hyper a super, čo nám už napokon aj lezie na nervy a často tam nenájdeme nič, čo by bolo symbolom nášho vzťahu a poznania a životnej dôležitosti toho, komu má byť darček určený.

A tak sa niekedy zmietame: kúpiť, nech nevyzerám, že na neho nemyslím, aj keď je to blbosť pro forma? Nekúpiť a riskovať, že ma nič nenapadne alebo ak áno, že to poteší aj za hodnotu troch centov?

Niekedy sme v obdarovávaní takí kŕčovití. Počítame, či bude mať každý približne rovnaký počet/hodnotu/stav darčekov a snažíme sa vyladiť nevyladiteľné. Ako sa dá niečo takéto vyladiť, keď obdarúvame – teda máme – obdarovať pre nás tak jedinečných, nenahraditeľných ľudí?

Dávať darček ako od Ježiška znamená povedať ti, že si pre mňa Niekým. Že je mi cťou. Že to bez teba nie je ono a ja ti to chcem dať najavo. Že sa chcem tešiť, že sa ty tešíš, že som sa ja tešila, keď som to vymýšľala, zháňala, robila… lebo ťa mám rada.