Sú chvíle, keď nás rodičovstvo fakt nebaví. Sme unavení, vystresovaní, “dole.” Máme toho dosť. Máme dosť toho, že deti nás nepočúvajú, kričia, plačú. Možno nás odstrkujú. Možno sa hádžu na zem. Robia scény. Chytajú ich záchvaty. Naozaj nevládzeme.
Cítime, ako hnev a napätie v našom tele stúpa. Pulzuje krvným obehom. Až nám nakoniec prasknú nervy. A vtedy to príde. Začneme na deti kričať, vyhrážať sa im, možno povieme veci, ktoré sme tak nemysleli. Krátko na to to oľutujeme. Cítime vinu a hanbu.
Shutterstock
Som rodič a chcem si zachovať pokoj
Bezpochyby je toto jedna z najväčších výziev, s ktorou sa rodičia pasujú.
“Naozaj chcú zostať pokojní a trpezliví s deťmi, no zdá sa im to takmer nemožné,” hovorí zo svojej praxe Dr. Siggie Cohen. Ak je to náročné aj pre vás, Dr. Siggie vás ubezpečuje, že v tom nie ste sami. Zachovať si pokoj, mať svätú trpezlivosť, nenechať sa strhnúť, mať svoje emócie pod kontrolou, je naozaj ušľachtilý cieľ a je dobré, že po tom túžime.
“Chcem však, aby ste vedeli, že nikto, naozaj nikto, nie je schopný zostať pokojný 100 percent času. Samozrejme, že nie je. Koniec koncov, sme ľudia, máme svoje pocity, máme svoje spúšťače, rodičovstvo je ťažké a toto je skutočný život,” láskavo nám pripomína Dr. Siggie.
A hoci by sme sa mali neustále snažiť pracovať na dosiahnutí nášho cieľa (zachovať si ako rodičia pokoj), nemali by sme pri tom zabúdať byť trpezliví sami so sebou. Pretože je to proces. Majme k sebe súcit, empatiu a hlavne sa nevzdávajme.
Jeden z prvých krokov, ktorí nám môže pomôcť zachovať si pokoj, je porozumieť spúšťačom, ktoré sa “zapnú” v náročných situáciách. Možno vieme pomenovať, čo v nás zdanlivo spustilo nežiaducu reakciu. No niekedy je treba “kopať” trochu hlbšie, aby sme objavili skutočné spúšťače. Doslova ich musíme vydolovať.
Keď sa cítime naštvaní, nahnevaní, frustrovaní, zahanbení, čoho v nás sa dieťa (svojim správaním) vlastne dotklo? Možno si povieme niečo v duchu:
“Hnevám sa, lebo ma moje dieťa nepočúva.”
Alebo “Cítim úzkosť, keď sa dieťa takto správa na verejnosti.”
Alebo “Nedokážem uniesť, keď moje dieťa plače.”
Toto všetko sú podľa Dr. Siggie iba zdanlivé, povrchné spúšťače. Sú samozrejme veľmi reálne a legitímne, ale stále sa pohybujeme len na povrchu. Musíme nahliadnuť pod pokrievku, aby sme sa tomu dostali na koreň.
Hnevám sa. Prečo?
Zjednodušený pohľad na vec je: “Hnevám sa, lebo ma moje dieťa nepočúva.”
Prečo? Pýta sa Dr. Siggie a nabáda nás “kopať hlbšie.”
Pretože veci nejdú podľa toho, ako chcem a ja ich chcem mať pod kontrolou.
Pretože som bol vychovaný v tom, že nepočúvať druhého je nerešpektujúce a uráža ma to.
Pretože nedostávam to, čo chcem, a to nie je príjemné.
Toto sú možné skutočné, nielen povrchné spúšťače.
Cítim úzkosť. Prečo?
Zjednodušený pohľad na vec je. “Cítim úzkosť, keď sa dieťa takto správa na verejnosti.”
Prečo? Znova sa pýta Dr. Siggie. Keď budeme v sebe hľadať odpovede, možno narazíme na toto:
Pretože mám obavy a znepokojuje ma, čo si o mne a mojom dieťati myslia na druhí.
Pretože je pre mňa dôležité, aby ma vnímali, že som dobrý rodič.
Pretože mi robí starosti, že niečo je “zle” s mojím dieťaťom alebo s tým, aký som rodič a ako ho vychovávam.
Toto sú možné skutočné spúšťače, prečo vo vypätých situáciách cítime úzkosť.
Som preťažená. Prečo?
“Nedokážem uniesť, keď moje dieťa plače.”
Už vieme, že ide o niečo, čo kĺže len na povrchu. Poďme sa na to pozrieť viac. Prečo to tak máme?
Pretože vtedy cítim, ako strácam kontrolu.
Pretože “negatívne” emócie ma desia.
Pretože, keď som bol dieťa, nedovolili mi otvorene vyjadrovať svoje emócie.
Tieto vety prezrádzajú o našom vnútornom prežívaní oveľa viac.
O čom sú skutočné spúšťače
Pozrime sa na to ešte raz. Povrchné spúšťače – Hnevám sa, lebo ma moje dieťa nepočúva. Cítim úzkosť, keď sa dieťa takto správa na verejnosti. Nedokážem uniesť, keď moje dieťa plače. – zvaľujú vinu na dieťa. Zatiaľ čo skutočné spúšťače sú viac zamerané na nás a pochopenie našej reakcie.
Sú to naše naozajstné, základné spúšťače, na ktorých identifikácii by sme podľa Dr. Siggie mali pracovať. Pretože až keď ich pochopíme, vieme s nimi naložiť.
Ako mám zistiť, čo naozaj cítim?
Dr. Siggie radí pýtať sa tieto otázky, aby sme sa v sebe a svojich pocitoch lepšie orientovali:
Prečo sa cítim nahnevaná (frustrovaná, preťažená) v tejto chvíli? Naozaj, prečo?
Keď som sa naposledy naozaj nahnevala na dieťa, čo sa so mnou dialo? Čo som cítila?
Prečo som takto reagovala? Kde a ako som sa naučila takto reagovať?
Čo sa vo mne spúšťalo?
Ako by som najradšej reagovala, keby sa to opakovalo? (Keby, nie ak)?
Reagujem vždy takto alebo sa stalo niečo iné?
Mám svoje potreby naplnené? Hľadám iných, aby mi pomohli zvládnuť moje emócie?
Je toto naozaj o mojom dieťati alebo o mne?
Najčastejšie rodičovské spúšťače
Kontrola: Potreba cítiť / mať pod kontrolou. Cítite sa preťažení, ochromuje vás, keď sú veci mimo vašej kontroly: príliš nahlas, príliš veľa, príliš chaoticky, keď vás niekto nepočúva, a pod.
Pochybnosti: Pochybnosti o svojich rodičovských schopnostiach alebo pochybnosti o schopnostiach dieťaťa.
Strach: v istom zmysle sú všetky spúšťače späté so strachom.
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)
(2 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)
Loading...
Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie
NsP Trstená
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Prvé príznaky tehotenstva - skôr, ako si urobíte tehotenský test
Ako zmierniť rodičovský stres a menej kričať
Rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa: predĺžený rodičovský
