Hnevám sa na dieťa, nezvládam, keď plače. Čo sa v skutočnosti odohráva v našom vnútri?

Som rodič a chcem si zachovať pokoj

Bezpochyby je toto jedna z najväčších výziev, s ktorou sa rodičia pasujú.

“Naozaj chcú zostať pokojní a trpezliví s deťmi, no zdá sa im to takmer nemožné,” hovorí zo svojej praxe Dr. Siggie Cohen. Ak je to náročné aj pre vás, Dr. Siggie vás ubezpečuje, že v tom nie ste sami. Zachovať si pokoj, mať svätú trpezlivosť, nenechať sa strhnúť, mať svoje emócie pod kontrolou, je naozaj ušľachtilý cieľ a je dobré, že po tom túžime.

“Chcem však, aby ste vedeli, že nikto, naozaj nikto, nie je schopný zostať pokojný 100 percent času. Samozrejme, že nie je. Koniec koncov, sme ľudia, máme svoje pocity, máme svoje spúšťače, rodičovstvo je ťažké a toto je skutočný život,” láskavo nám pripomína Dr. Siggie.

A hoci by sme sa mali neustále snažiť pracovať na dosiahnutí nášho cieľa (zachovať si ako rodičia pokoj), nemali by sme pri tom zabúdať byť trpezliví sami so sebou. Pretože je to proces. Majme k sebe súcit, empatiu a hlavne sa nevzdávajme.

Prečítajte si aj:

Bojím sa, že v hneve ublížim deťom

Moje spúšťače, ktoré sú hlboko vo mne

Jeden z prvých krokov, ktorí nám môže pomôcť zachovať si pokoj, je porozumieť spúšťačom, ktoré sa “zapnú” v náročných situáciách. Možno vieme pomenovať, čo v nás zdanlivo spustilo nežiaducu reakciu. No niekedy je treba “kopať” trochu hlbšie, aby sme objavili skutočné spúšťače. Doslova ich musíme vydolovať.

Keď sa cítime naštvaní, nahnevaní, frustrovaní, zahanbení, čoho v nás sa dieťa (svojim správaním) vlastne dotklo? Možno si povieme niečo v duchu:

“Hnevám sa, lebo ma moje dieťa nepočúva.”

Alebo “Cítim úzkosť, keď sa dieťa takto správa na verejnosti.”

Alebo “Nedokážem uniesť, keď moje dieťa plače.”

Toto všetko sú podľa Dr. Siggie iba zdanlivé, povrchné spúšťače. Sú samozrejme veľmi reálne a legitímne, ale stále sa pohybujeme len na povrchu. Musíme nahliadnuť pod pokrievku, aby sme sa tomu dostali na koreň.

Hnevám sa. Prečo?

Zjednodušený pohľad na vec je: “Hnevám sa, lebo ma moje dieťa nepočúva.”

Prečo? Pýta sa Dr. Siggie a nabáda nás “kopať hlbšie.”

• Pretože veci nejdú podľa toho, ako chcem a ja ich chcem mať pod kontrolou.
• Pretože som bol vychovaný v tom, že nepočúvať druhého je nerešpektujúce a uráža ma to.
• Pretože nedostávam to, čo chcem, a to nie je príjemné.

Toto sú možné skutočné, nielen povrchné spúšťače.

Cítim úzkosť. Prečo?

Zjednodušený pohľad na vec je. “Cítim úzkosť, keď sa dieťa takto správa na verejnosti.”

Prečo? Znova sa pýta Dr. Siggie. Keď budeme v sebe hľadať odpovede, možno narazíme na toto:

• Pretože mám obavy a znepokojuje ma, čo si o mne a mojom dieťati myslia na druhí.
• Pretože je pre mňa dôležité, aby ma vnímali, že som dobrý rodič.
• Pretože mi robí starosti, že niečo je “zle” s mojím dieťaťom alebo s tým, aký som rodič a ako ho vychovávam.

Toto sú možné skutočné spúšťače, prečo vo vypätých situáciách cítime úzkosť.

Som preťažená. Prečo?

“Nedokážem uniesť, keď moje dieťa plače.”

Už vieme, že ide o niečo, čo kĺže len na povrchu. Poďme sa na to pozrieť viac. Prečo to tak máme?

• Pretože vtedy cítim, ako strácam kontrolu.
• Pretože “negatívne” emócie ma desia.
• Pretože, keď som bol dieťa, nedovolili mi otvorene vyjadrovať svoje emócie.

Tieto vety prezrádzajú o našom vnútornom prežívaní oveľa viac.

O čom sú skutočné spúšťače

Pozrime sa na to ešte raz. Povrchné spúšťače – Hnevám sa, lebo ma moje dieťa nepočúva. Cítim úzkosť, keď sa dieťa takto správa na verejnosti. Nedokážem uniesť, keď moje dieťa plače. – zvaľujú vinu na dieťa. Zatiaľ čo skutočné spúšťače sú viac zamerané na nás a pochopenie našej reakcie.

Sú to naše naozajstné, základné spúšťače, na ktorých identifikácii by sme podľa Dr. Siggie mali pracovať. Pretože až keď ich pochopíme, vieme s nimi naložiť.

Ako mám zistiť, čo naozaj cítim?

Dr. Siggie radí pýtať sa tieto otázky, aby sme sa v sebe a svojich pocitoch lepšie orientovali:

• Prečo sa cítim nahnevaná (frustrovaná, preťažená) v tejto chvíli? Naozaj, prečo?
• Keď som sa naposledy naozaj nahnevala na dieťa, čo sa so mnou dialo? Čo som cítila?
• Prečo som takto reagovala? Kde a ako som sa naučila takto reagovať?
• Čo sa vo mne spúšťalo?
• Ako by som najradšej reagovala, keby sa to opakovalo? (Keby, nie ak)?
• Reagujem vždy takto alebo sa stalo niečo iné?
• Mám svoje potreby naplnené? Hľadám iných, aby mi pomohli zvládnuť moje emócie?
• Je toto naozaj o mojom dieťati alebo o mne?

Najčastejšie rodičovské spúšťače

Kontrola: Potreba cítiť / mať pod kontrolou. Cítite sa preťažení, ochromuje vás, keď sú veci mimo vašej kontroly: príliš nahlas, príliš veľa, príliš chaoticky, keď vás niekto nepočúva, a pod.

Pochybnosti: Pochybnosti o svojich rodičovských schopnostiach alebo pochybnosti o schopnostiach dieťaťa.

Strach: v istom zmysle sú všetky spúšťače späté so strachom.

Zdroj: Dr. Siggie Cohen, the Parenting Toolbox

Prečítajte si aj:

Múdrejší ustúpi. Ako ovládnuť svoj hnev?

(2 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...