Sila zvyku

„Ale, veď ten môj mobil je predsa nový, mám ho LEN polroka!“, bránim sa zvyčajne, keď môj manžel príde domov s horúcou novinkou zo sveta mobilných telefónov. Tentokrát priniesol Sony Ericsson Vivaz™.

„Však práveže má UŽ polroka! Vieš ako idú tieto mašinky technicky za polroka dopredu?!“ Víťazoslavne drží v ruke ešte sofistikovanejšiu krabičku s novučičkým mobilom než bola tá posledná.

Deti sa na neho vrhnú. „Keď mama nechce, môžem ho mať ja? Aké to má hry a koľkopixelový foťák a dá sa s tým aj kamerovať v HD? A čo net, muzika a GPSko, aké to má?“ Dobiedzajú do ocina deti s technickým prehľadom a pre mňa neznámymi pojmami a parametrami.

„Mamička, mala by si sa tomu viac venovať… už aj malé deti to vedia“, usmieva sa na mňa potmehúdsky manžel, kým si ja nedôveryhodne obzerám to mutimediálne čudo, ktoré sa nám vkráda do rodinnej komunikácie.

Mne stačí telefónny zoznam s kontaktmi…

„Vieš dobre, miláčik, že ja na TOTO fakt nie som. Mne stačí telefónny zoznam s kontaktmi, posielanie sms správ a nastavenie budíka. Proste ja si potrebujem IBA zavolať. Na všetky tie ostatné „fíčurinky“ nemám čas a vieš dobre, že by som k tomu potrebovala minimálne dvojdňové školenie, kým by som bola schopná to používať! Ešte tak možno zrkadielko by sa mi v mobile zišlo…“

(Ja totiž bývam so svojimi „starými fónikmi“ zvyčajne práve po polroku spokojná, pretože som konečne pochopila všetky ich možnosti, funkcie a výhody a viem ich už aj patrične využiť. Lenže vždy, keď si na nejaký mobil konečne zvyknem, je na svete ďalšia nová „hračka“ s ešte lepšími parametrami než bola tá predtým.)

„Pozri, zlatko, z tohto by mala byť každá dnešná moderná žena nadšená…“, začína s vysvetľovaním manžel. „Má to dobrý foťáčik, kvalitne sa s tým kameruje a ty si predsa stále nešťastná, keď musíš na ihrisko s deťmi alebo na škôlkársku besiedku vláčiť foťák a aj kameru. Teraz to máš „easy“! Vytiahneš mobil, máš to všetko v jednom a ideš. Potom to stiahneš rovno z mobilu do „komp-u“ – aha, to je tento káblik, ktorý zastrčíš sem zboku“, vyťahuje manžel šnúru z krabice – a pošleš rovno na youtube kamoškám a mame. A je to.

„Tak ukáž, trošku sa s tým pohrám.

A kde to má vlastne klávesnicu?”

„Miláčik, to je dotykový displej,“ zamrmle manžel.

„Jaj, aha a kde to má GPS navigáciu? Zajtra potrebujem ísť do tej firmy so záclonami. Ja to tu fakt nevidím!“

„Navigáciu, počkaj, tu je to, nájdeš to pod služby polohy –sl.polohy. Má to tu dve aplikácie Google Maps a Wisepilot, musíš asi pripojiť k internetu, aby ti to išlo. Vieš čo, dokúpime ešte offline navigáciu, tá nestojí dnes tak veľa…“

„Ja tým slovenským prekladom neviem prísť na chuť, že „sl.polohy“, to kto má tomu rozumieť? Uau, to vyhľadávanie polohy je dosť rýchle, …“

„Môžeš to využiť aj na geo-tagging.“

„ Na čo?“ pýtam sa nechápavo.

„To ti pridá k fotke aj geografickú polohu, to je teraz také „in“…“

„Počúvaj, je tento mobil vôbec určený na telefonovanie? Veď to má milión vecí“, neveriacky krútim hlavou a klikám do mobilu kade-tade. Asi má chytá mobilománia. Budem mi to ale zase chvíľu trvať, kým si naňho zvyknem…

Ilustračné mapy: maps.google.com