Mýty o domácom vzdelávaní

§ Deti nemajú dosť sociálnych kontaktov

Čo je to dosť? Kde je tá hranica? A je kvantita nadradená kvalite? Je pravda, že väčšina doma vzdelávaných detí nestretne každý deň toľko ľudí, ako ich rovesníci v škole. Ale naozaj ide o počet ľudí, ktorí sa nachádzajú v tom istom priestore? Alebo skôr o zmysluplnosť, kvalitu, naplnenosť, vrúcnosť, úprimnosť a hlavne dobrovoľnosť vzťahov, ktoré tieto deti pestujú a udržiavajú?

Ak rodiny, ktoré majú deti doma nežijú na odľahlej samote alebo v malej dedinke, dieťa bude mať pravdepodobne dosť sociálnych kontaktov na to, aby sa naučilo ako to vo svete ľudí chodí a dokázalo sa neskôr zaradiť tam, kde sa bude potrebovať zaradiť.

§ Deti nemajú vytvorený návyk režimu

…a budú mať neskôr problém vstávať načas do práce, budú mať problém dodržiavať čas prestávok a pracovný čas, nebudú si vedieť zadeliť čas, všade budú chodiť neskoro…
Vždy sa zasmejem keď toto počujem, pretože ak má tieto veci naučiť práve škola, tak pri pohľade na všetkých dnešných dospelých, ktorí sú permanentne v časovej tiesni a pravidelne všade meškajú očividne zlyháva už dlhé desaťročia.

Deti v domácom vzdelávaní (DV) tiež majú určitý režim. Že sa odlišuje od toho školského? Určite áno! Ale však to nie je zlé! Dôležité je, že sa dieťa vzdeláva, rozvíja, rastie a stáva sa plnohodnotným členom spoločnosti, nie? Keď bude staršie, samo príde na to, že je výhodné si čas usporiadať, že je výhodné stanoviť si priority, že pomáha striedať prácu s oddychom, že pomáha urobiť si plán práce. Keď bude staršie, bude mať veľa aktivít, kamarátov a záujmov, a pochopí, že ak sa im chce venovať, musí samo seba trochu pritlačiť pokiaľ ide o učenie sa a prácu v domácnosti. Čím viac rokov je dieťa v DV, tým prirodzenejšie k tomuto stavu dospeje.

§ Deti sú príliš naviazané na rodičov

Je normálne, že dieťa je naviazané na rodičov. “Odväzovanie“ prichádza postupne a u každého inokedy. Aj to je normálne. To, že sa nejaký odborník rozhodol, že dieťa je v 3 rokoch pripravené odísť od rodiny na celý deň neznamená, že je to pravda pre všetkých. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že vo finále sú doma vzdelávané deti v rámci svojich možností sebavedomé, odvážne, samostatné a schopné. Dlhodobé bezpečie a podpora rodiny im dá dostatočnú silu a dostatočne pevnú základňu na to, aby sa nebáli odraziť do sveta.

Pekne to vidno predovšetkým u detí plachých, tichých, introvertných a hanblivých, ktorým by pobyt v škole k šťastiu nepridal. Doma takéto deti zosilnejú, dozrejú, dospejú a vykročia spod ochrannej strechy rodiny možno trochu neskôr, ale o to pripravenejšie.

§ Rodič nikdy dieťa nenaučí tak dobre ako vyštudovaný učiteľ

Toto je pravda aj nepravda. Záleží od rodiča. Záleží od dieťaťa. Záleží od ročníka. Záleží od postoja rodiny k vzdelávaniu. Záleží od toho, ktorú priečku v rebríčku hodnôt rodiny obsadili vzdelanie a vzdelanosť. Dieťa musí každý polrok preukázať svoje vedomosti na komisionálnych skúškach. Ak neuspeje, DV sa zruší. Tam by sa mala debata skončiť a považovať za vyriešenú.

Áno, sú rodičia, ktorí na to nemajú. A sú rodičia, od ktorých by sa mohli profesionáli s praxou veľa naučiť. Väčšina doma vzdelávajúcich rodičov sa nachádza niekde medzi.

A teraz sa pozrime do bežnej školy: Sú učitelia, ktorí na to nemajú. A sú učitelia, od ktorých by sa mohli ich kolegovia veľa naučiť. Väčšina učiteľov sa nachádza niekde medzi.

Som vyštudovaná učiteľka, ktorá sa živí učením a prezradím vám jednu vec: 5 ročné štúdium a titul Mgr z vás neurobí kvalitného učiteľa. Keď na chvíľu porozmýšľam, tak nájdem presne 12 učiteľov, ktorých by som za svojich 17 rokov školskej dochádzky a štúdia nazvala kvalitnými. Ostatní boli priemer až podpriemer, ktorý určite nepatril do školy.

§ Deti prídu o kamarátstva a zábavu s rovesníkmi

Tento názor je založený na predstave, že deti v DV sedia zavreté doma, nič nerobia, nikam nechodia a s nikým sa nestretávajú. Pričom je to presne naopak. Deti v DV majú spravidla veľa záujmov, veľa voľného času, v ktorom sa môžu týmto záujmom venovať a tiež veľa energie na to, aby v pohode zvládali aj viacero krúžkov za deň a stretli viacero rôznych skupín detí za deň. Majú veľa času stretávať sa s kamarátmi, navštevovať sa a zažívať spolu dobrodružstvá. Ak chcú. Pretože niektoré deti nechcú a nemajú záujem o iné deti. A tak je to tiež v poriadku.

§ Deti nie sú naučené podriadiť sa autorite

Toto považujem za výhodu a stále mi nie je jasné, prečo sa to uvádza ako nevýhoda domáceho vzdelávania. Autoritu a rešpekt si treba zaslúžiť. Nestačí byť na nejakej pozícii. Alebo byť starší. Alebo mať titul. Deti sa teda úplne bez problémov podriadia autorite človeka, ktorý si to zaslúži. V opačnom prípade majú tendenciu (podľa svojej povahy) rebelovať, odporovať a stáť si za svojim. Považujem to za zdravý a normálny prístup, ak všetko prebieha slušne a asertívne.

Deti, ktoré sú od malička v DV sú zvyčajne kritickejšie a odolnejšie voči umelej autorite. Väčšinou sa s dospelými bavia ako so seberovnými a rovnaký prístup aký sa vyžaduje od nich, očakávajú aj ony smerom k sebe: úctu, slušnosť, pochopenie a toleranciu. Ak to dospelí so svojim egom nezvládnu, vznikne problém. Nuž ale – to nie je problém doma vzdelávaných detí, nie?

§ Deti nie sú pripravené na „srážku s blbcem“

Tu citujem svojho dedka, ktorý s domácim vzdelávaním našich detí nesúhlasil a toto uviedol ako hlavný dôvod. Mal pravdu. Asi. Nie som si istá. Pretože ja som prešla celým školským systémom, od materskej školy po vysokú školu a stále nie som pripravená na “srážku s blbcem“. Hlúpi, agresívni, primitívni, arogantní a obmedzení ľudia ma úplne paralyzujú a ja dodnes neviem, ako mám na nich reagovať. Zamrznem, stratím reč, vypne sa mi mozog a ja len nemo hľadím a nechápem, že takí ľudia naozaj existujú medzi nami.

Preto si myslím, že pripravenosti na blbcov škola nenaučí. Opäť závisí od temperamentu, osobnosti a emocionálnej inteligencie daného človeka. Škola na tom nič nezmení.

♥ Viac info v seriáli Domáca škola na Slovensku »»»

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...