Nútené domáce vzdelávanie

Matky týchto rodín by oveľa radšej išli pracovať a žili ako väčšina populácie Slovenska. Možno milujú svoju prácu a sú v nej výborné. Možno mali rozbehnutú parádnu kariéru. Možno sú spoločenské a rady sa stretávali s kolegami a klientmi. Možno mali kopu záujmov, aktivít, boli členkami klubov a predsedníčkami spolkov. Možno mali veľké plány na projekty, ktoré rozbehnú po materskej. Možno sa im narodili dvojičky a majú plné ruky práce. Možno kúpili farmu, ktorá teraz pustne. Možno sa zadlžili. Možno si svoj ďalší život predstavovali úplne inak.

Ale potom sa stalo to, že ich dieťa nie je úplne také, ako si školský systém žiada. Má poruchu pozornosti alebo obsedantno-kompulzívnu poruchu, selektívny mutizmus, je na autistickom spektre, má vývinovú dysfáziu, je úzkostné, je depresívne, má telesnú vadu, kvôli ktorej je vylúčené z kolektívu, má chronický únavový syndróm alebo dennú inkontinenciu, je alergické na orechy a arašidy, má poruchu správania alebo závažnú tikovú poruchu.

Stalo sa zároveň aj to, že žiadna z okolitých škôl o takéto dieťa nestojí a pomaly ho vytlačila zo svojich radov. Dieťa pritom nie je mentálne zaostalé, vie sa samé dopraviť do triedy a dokázalo by školskú dochádzku zvládnuť.

Teda – teoreticky by dokázalo. Keby bola škola ochotná vzdelať svojich zamestnancov, prispôsobiť sa potrebám dieťaťa, vhodným spôsobom informovať ostatných rodičov aj deti, počúvať rodičov daného dieťaťa, vytvoriť v triede kolektív, ktorý by dieťa prijal a tak učiteľa podržal. Niektoré školy to dokážu, niektoré nie. A tak, keď rodič vidí ako jeho dieťa trpí bez vlastného pričinenia, radšej obetuje všetko ostatné a vezme si ho na domáce vzdelávanie.

Deti, ktoré nemôžu dochádzať do školy zo zdravotných príčin majú nárok na to, aby ich pravidelne (na minimálne 2 hodiny týždenne), navštevoval školou poverený učiteľ a pomáhal im s učením, vysvetľoval, zadával samostatnú prácu a udržiaval rýchlosť preberania učiva na školskej úrovni. Tieto deti potom nemajú povinnosť robiť každý polrok skúšky zo všetkých predmetov – sú hodnotené priebežne (Zákon č. 245/2008 Z. z., § 24, ods. 2a).

V praxi sa táto možnosť využíva len veľmi málo, a aj to najmä pri deťoch, ktoré sú doma len na pár mesiacov a plánujú sa po upravení zdravotného stavu vrátiť do školy. Pre väčšinu “iných“ detí by takýto systém nefungoval, pretože by len zhoršil ich celkový stav, prípadne by šiel priamo proti ich potrebám. Rodičia si preto dobrovoľne-nasilu vyberú radšej “klasické“ domáce vzdelávanie, všetko ťahajú sami a dúfajú, že ich dieťa skúšky nejako prejde.

Našťastie pribúdajú školy, kde riaditelia a učitelia potreby takýchto rodín chápu. Pomáhajú im, podporujú ich, radia im. Sú skutočnými partnermi. Pri polročnom preskúšaní berú do úvahy špecifiká dieťaťa. Hľadajú spôsoby ako dodržiavať zákony a zároveň dať možnosť tejto skupine detí aby sa vzdelávali podľa svojich potrieb a tiež dať možnosť ich rodičom aby sa necítili takí opustení.

♥ Viac info v seriáli Domáca škola na Slovensku »»»

⇒ Prečo sa niekto rozhodne pre domáce vzdelávanie svojich detí

⇒ Nevýhody domáceho vzdelávania

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...