Hlasy odborníkov, ktorí dlhodobo upozorňujú na riziká internetovej závislosti u detí, počas pandémie akosi stíchli.
Rodičia, ktorí vidia v priamom prenose, čo s deťmi robí karanténa a dennodenné vysedávanie za počítačmi, kam sa presunulo vzdelávanie, bývajú vo svojich záchvatoch úzkosti uzemňovaní, aby toľko kvôli onlajnu nevyvádzali.
Shutterstock
Technika je predsa skvelá vec
Nabádajú nás, aby sme si uvedomili širšie súvislosti, aby sme napríklad boli vďační, že nie sme vo vojnovom stave.
Na deti nepadajú bomby, nemusia sa skrývať pod stolmi, ako ešte pred pár rokmi chorvátsky futbalista Luka Modrić , keď počas vyučovania začala hulákať siréna a Zadar sa ocitol pod paľbou.
Tieto hlasy nám chcú dodať nadhľadu, že sa nemáme na čo sťažovať, keď sú deti ostreľované zadaniami cez EduPage, lebo to bolí menej ako ostré náboje…
Zároveň počúvame, aby sme deťom nebrali mobily, len čo sa im skončí vyučovanie. Zvlášť pre teenegerov je dôležité tráviť čas s kamarátmi, byť s nimi aspoň v nejakom kontakte, keď už ten fyzický nie je možný – a technika tu má zohrať pozitívny nástroj na ochranu duševného zdravia.
Tá istá technika, ktorá pred pandémiou predstavovala pre tisícky detí vážny problém, na ktorý sa neliečili. Tá istá technika, ktorá môže mať rovnako ako alkohol alebo drogy, vplyv na zmeny v mozgu.
Mobil totiž dieťaťu poskytuje odmenu, a to hneď. Môže ho používať ako leukoplast na svoje frustrácie. Keď však mozog nedostane svoju dávku dopamínu, ovplyvňuje to jeho psychiku – dieťa môže byť smutné, agresívne, zúfalé, nervózne, úzkostné.
Prečítajte si aj: Vysušené deti. Pri telke a mobile sú viac ako 5 hodín denne .
Je moje dieťa závislé na internete?
Z obdobia pred tým, ako sme posunuli veľkú časť svojich životov do onlajnu, nám chýbali dáta, na základe ktorých by sme mohli povedať, koľko hodín na internete predstavuje problém.
Nevedeli sme presne určiť hranicu, kedy sa dieťa stáva závislým. Teraz tých dát budeme mať viac a vo výsledkoch sa možno nebudeme až tak potľapkávať porovnávaním s vojnovým stavom a lietajúcimi bombami.
Čo sme vedeli už včera a vieme aj dnes: dlhý čas strávený na internete môže mať negatívny vplyv na zdravie.
Manuál k online bezpečností detí pre rodičov počas pandémie vytvoril austrálsky komisár eSafety.
Čo si ako rodia máme všímať u detí?
únava,
porucha spánku,
bolesti hlavy ,
podráždené oči,
zmeny v stravovaní,
znížená osobná hygiena,
nepretržité rozprávanie o konkrétnych internetových programoch, napríklad stránke na hranie,
extrémny hnev pri žiadosti o prerušenie či ukončenie činnosti na internete,
úzkosť alebo podráždenie pri vzdialení sa od počítača/mobilu/elektronického zariadenia,
vzďaľovanie sa priateľom a rodine,
strata zmyslu pre reálny život
Ak si všimnete niektoré z týchto problémov u detí, možno bude potrebné, aby ste zasiahli a pomohli mu vrátiť sa do normálu.
Zvážte oslovenie odborníkov, pracovníkov online alebo telefonického poradenstva, zavolajte svojmu lekárovi a požiadajte ho o radu, hovorí austrálsky komisár eSafety.
Tipy, ako zabezpečiť rovnováhu medzi časom stráveným na internete pri plnení školských aj mimoškolských aktivít, ako aj mimo internetu:
Počas hodín trávených doma, kedy sa dieťa neučí, stanovte časové limity , kedy a ako dlho môže byť vaše dieťa na internete.
Používajte dostupné technológie – rodičovská kontrola a nástroje na monitorovanie času stráveného na internete vám umožnia odmerať a stanoviť časové limity na používanie elektronických zariadení alebo pre prístup na internet. Čestne a otvorene hovorte o tom, prečo chcete tieto technológie používať.
Vypnite notifikácie v aplikáciách sociálnych médií, aby ste minimalizovali rozptyľovanie dieťaťa.
V závislosti od veku dieťaťa môžete prispôsobiť rodinný rozvrh , ktorý vám bude slúžiť na udržanie rovnováhy medzi časom stráveným na internete a inými činnosťami.
Do denného domáceho programu zahrňte činnosti bez internetu , napríklad cvičenie, čítanie alebo stolné hry.
Skráťte vlastný čas strávený na internete, aby ste šli príkladom!
Loading...