Rodičia a učiteľky v materskej škole už pred vstupom do základnej školy nútia deti robiť čiarky, vlnovky… Chcú, aby deti písali hneď do riadkov a malé tvary. Učitelia naopak konštatujú, že deti prichádzajú do školy v tejto oblasti nepripravené. V čom je potom problém? Prečo sa vlastne objavia poruchy učenia?
Podstatou písania je premena počutého, videného alebo hovoreného na zložitú grafickú činnosť. Výsledok je písané slovo — reč. Pre úspešné zvládnutie procesov písania je preto potrebné rozvíjať nielen hrubú a jemnú motoriku, ale aj ostatné poznávacie funkcie — sluchové a zrakové vnímanie, priestorovú orientáciu, fonematické uvedomenie, celkovú pohybovú koordináciu, zrakovú a pohybovú pamäť a pozornosť.
Poruchy písania – dysgrafia
Pri poruchách písania sa vyskytujú u detí najčastejšie kombinácie týchto deficitov:
- majú problémy s jemnou motorikou,
- majú zníženú zrakovú predstavivosť (nie sú schopné vybaviť si tvary písmen),
- nie sú schopné zapamätať si motorické vzorce tvarov písmen,
- majú nedostatočné fonematické uvedomenie.
Uvedené deficity (nedostatočnosti) môžu viesť k chybám alebo až k poruchám písania – dysgrafii. Za chyby písania považujeme všetko, čo znižuje čitateľnosť, teda: silné písmo, husté a natlačené písmo, roztiahnuté písmo, nedbanie na riadkovanie, skomolené písmo, pisársky kŕč, trasľavé písmo, zrkadlové písmo — hlavne u ľavákov, žiak nepíše jedným ťahom — nestíha písať atď.
Ako rozpoznáte dysgrafika?
Písanie je pre dysgrafikov veľmi náročná činnosť a spotrebujú množstvo síl, preto je pre tieto deti skoro nemožné sústrediť sa na gramatiku a používať vedomosti, ktoré bežne ovládajú.
Dieťa si diktuje po hláskach — píše pomaly, nevníma obsah písaného a má následne sťaženú aplikáciu gramatických pravidiel, napr.: vo vete nerozlíši, či je myslené víly — rozprávkové bytosti, vyli — psi, vily — domy.
Žiak s dysgrafiou má už od začiatku školskej dochádzky problémy s písaním, ktoré sa obyčajne stále prehlbujú. Ak sa konečne naučí tvary písmen, môžu nastúpiť problémy s tempom písania. Nestíha dopísať alebo, ak je v časovej tiesni, je jeho písmo nečitateľné.
Typickým prejavom dysgrafie je nedodržiavanie liniek, dysgrafik si často nepamätá tvar písmena, dlho si spomína, nie je schopný ho napodobniť, veľakrát si tvar zľahčuje.
Proces automatizácie písania nabieha veľmi neskoro, aj napriek tomu, že dieťa vynakladá pri písaní veľkú námahu. Výsledok nie je adekvátny jeho úsiliu. Dokonca je často označovaný ako „lajdák“ alebo „sa nesnaží“.
Ani prepisovanie úloh neprináša zlepšenie. Úprava prác a zošitov je neúhľadná — nestíha prepisovať z tabule, poznámky, hlavne na druhom stupni ZŠ, sú pre učenie nepoužiteľné.
V mnohých prípadoch tieto deti jednoducho povedané odmietajú písať.
Ako môžete pomôcť dysgrafikovi?
Nepodceňujte uvoľňovacie cvičenia. V školách sa často „zabúda“ na rozcvičovanie ramena žiaka cez lakeť a zápästie. Všimnite si, či vie dieťa zápästím opísať celý kruh. Prax ukazuje, že veľa žiakov má s týmto problém.
Príklad z praxe: Do poradne prišla druháčka, ktorá odmietala písať. V škole nestíhala, rýchlo bola unavená. Absolvovala tréning grafomotoriky spojený s precvičovaním koordinácie hornej končatiny a jej problémy sa výrazne zmiernili. Nešlo u nej o dysgrafiu. Skúste si znehybniť rameno alebo zápästie a chvíľu píšte. Presvedčíte sa, ako rýchlo sa únava dostaví.
V škole aj doma dbajte na správne držanie písacej potreby a sedenie. Žiak s dysgrafiou píše pomaly, ak sa dostáva do časovej tiesne, je jeho písomný prejav ešte horší alebo až nečitateľný. Preto ho nenútime za ten istý čas napísať toľko ako ostatné deti.
Pri písaní poznámok má učiteľ žiakovi dovoliť, aby si písal len hlavné body. Neodporúča sa dopisovať doma, čo žiak nestihol v škole! Rodičia v tomto robia veľkú chybu: požičiavajú si zošity od spolužiakov namiesto toho, aby čas na prípravu využili efektívne.
Najväčší problém je u dysgrafikov pri písaní diktátov. Pre hodnotenie úrovne grafického prejavu má preto slúžiť nielen diktát, opis, prepis, ale aj voľné písanie.
Mnohí dysgrafici radi píšu príbehy. Treba sa s nimi porozprávať o obsahovej stránke a až neskôr im v prípade potreby pomôcť pri oprave chýb. Inak by sme v nich záujem o písanie potlačili.
Učitelia by mali uplatňovať individuálne hodnotenie, dieťa pozitívne hodnotiť aj za malé úspechy, oceňovať aj čiastkové zlepšenie a úsilie, nešetriť pochvalou. Vyhýbať sa hodnoteniu: „Dnes si sa snažil — je to lepšie, ale…“
Nevyhnutná je spolupráca s pracovníkmi poradenského zariadenia, ktorí poruchu učenia diagnostikovali a vedú nápravnú terapiu. Minimálne raz za polrok treba výsledky žiaka spoločne prehodnotiť, zvážiť ďalšie kroky a postupy.
Všeobecne sa pri práci so žiakmi s dysgrafiou odporúča: rešpektovať osobné pracovné tempo, neuprednostňovať kvantitu na úkor kvality, hodnotiť vypracované úlohy, tie, ktoré nestihne, nehodnotiť ako nesprávne, v písomných prácach hodnotiť vedomosti, obsahovú a nie formálnu stránku, chyby neopravovať, nedávať prepisovať zošity kvôli úprave, nehodnotiť úpravu zošitov známkou, menej preferovať súťaženie.
Pracovné listy pre dysgrafikov
Inšpirovať vás môžu aj takéto pracovné listy.
Podľa: Žiak so ŠVVP v 1. až 4. ročníku základnej školy – PaedDr. Silvia Stanová, CPPaP, Trnava
(9 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Keď stres ochromuje naše zdravie, pomôcť môže magnézium
OČR počas Vianoc
Montessori: Rodičia nemusia byť pre deti všetkým
Vianočné vinše
Magnézium pomáha pri svalových kŕčoch. Pozrite sa ako to funguje. (VIDEO)
