Koniec prázdnin, väčšina budúcich prváčikov sa už nevie dočkať, kedy si hodia tašku na chrbát a konečne začnú chodiť medzi veľkých – do školy.
Malá Julka však do školy nepôjde. Napriek tomu, že mala už v máji šesť rokov. Napriek tomu, že sa už tiež do školy tešila. Psychologička z pedagogicko-psychologickej poradne totiž dôrazne odporučila odklad školskej dochádzky. Mama musela dcérke vysvetliť, že bude ešte rok chodiť so starými kamarátmi do škôlky a popri tom sa pôjdu raz za čas pozhovárať s takou sympatickou tetou do poradne. Julka totiž nechce rozprávať – ani v škôlke s kamarátmi a učiteľkami, ani pred cudzími ľuďmi.
Psychická príprava je dôležitá
To čo je pre iné deti prirodzené – vbehnúť do kŕdľa detí a spolu s nimi sa baviť, smiať a hrať – to je pre Julku problém. „Nie každý dokáže prijímať zmeny v živote ľahko, preto by rodičia mali venovať dosť času príprave na takú zmenu, ako je nástup dieťaťa do školy. A keď vidia problém, mali by sa poradiť s odborníkom,“ hovorí špeciálna pedagogička Mirka Heribanová.
„Psychická príprava je nesmierne dôležitá, najmä u detí, ktoré si nedôverujú, alebo idú do nového prostredia – teda do školy, kde nebudú chodiť ich kamaráti zo škôlky, z dvora. Treba im prízvukovať, že aj tam budú deti, s ktorými im bude dobre a zažijú s nimi mnoho pekných zážitkov,“ zdôrazňuje detská poradenská psychologička Daniela Bolgáčová.
Platný člen rodiny má lepšie sebavedomie
Jednoduchý recept na povzbudenie sebavedomia detí, ktoré nemajú vážnejšie problémy ako nesmelosť, znie: umožniť im od útleho veku, aby boli platnými členmi domácnosti. „Keď deti nevedieme k tomu, aby sa podieľali na každodennom rytme rodiny, robíme z nich konzumentov života, ktorí nebudú vedieť uchopiť svoj život aktívne,“ tvrdí Mirka Heribanová.
„Dieťa sa môže prirodzeným spôsobom pripravovať na školu a novú zodpovednosť, ktorú školský život od neho bude vyžadovať, aj tým, že prevezme nejaké drobné kompetencie v domácnosti – napríklad prestrieť stôl pred večerou alebo obedom, pomáhať s drobnými úlohami pri varení. Vzrastie jeho sebavedomie, aj vôľové vlastnosti ako výdrž, koncentrácia, ale aj chuť niečo robiť. Ak človek vie, že môže byť užitočný, je to príjemný pocit.“
Viete čo sa deti učia v škôlke?
Nezanedbateľnú úlohy pri príprave detí na školu zohrávajú predškolské zariadenia; pestujú v deťoch sociálne a osobnostné kompetencie. „Deti, ktoré materskú školu nenavštevovali, môžu mať problémy pri adaptácii na školské prostredie,“ upozorňuje psychologička Daniela Bolgáčová.
V škôlke sa totiž deti nielen hrajú, kreslia a spievajú pesničky, učia sa aj začleniť do kolektívu a vychádzať so svojimi rovesníkmi a zdravo sa medzi nimi presadiť. „Materská škola vedie dieťa k uvedomovaniu si seba samého všetkými činnosťami,“ vysvetľuje riaditeľka materskej školy v Smrdákoch Eva Országhová. „Najmä v takzvaných ranných kruhoch deti samé hodnotia priebeh hier a vyjadrujú svoje názory na to, čo sa im páčilo a čo nie, aké správanie kamaráta bolo vhodné a čo by viac nemal urobiť, čo by chceli, aby sa už nezopakovalo a podobne. Ak vznikne konflikt, deti by si sami mali vydiskutovať svoje názory a odôvodniť svoje správanie.“
Tak isto je to pri hodnotení výtvarných prác, kde si tiež malí mudrlanti povedia svoj názor a takisto by mali vedieť zdôvodniť, prečo sa im jeden obrázok páči a druhý nie. Aj pri prechádzkach vonku by mala učiteľka využívať každú situáciu na to, aby sa k nej deti vyjadrili. „Samozrejme, že odpovede detí sú primerané ich veku a schopnostiam, ale ide tu najmä o to, aby sa nebáli vyjadriť svoj názor, svoje hodnotiace postoje a svoje nápady,“ dodáva Eva Országhová.
Ak je aj napriek tomu dieťa nesmelé treba mu pomôcť zžiť sa s novým prostredím. „Ideálne je upozorniť pedagóga na možný problém a spoločnými silami ho riešiť – napríklad dať dieťaťu väčší priestor na adaptáciu,“ radí Daniela Bolgáčová.
Tajná zbraň – zoznamovací večierok
Rodič by však rozhodne nemal dieťa nechať „samé na seba“. „Pre dieťa je veľmi dôležitý záujem rodiča o dianie v škole – čo sa mu páči, čo nepáči, čo od školy očakáva. Samozrejme netreba to s otázkami preháňať, aby sme prílišným vypytovaní dieťa neunavili,“ hovorí Eva Országhová.
Napriek všetkej možnej podpore však adaptácia nemusí prebiehať tak, ako by sme si predstavovali. Čo urobiť, aby sa dieťaťu škola neznechutila? „Nie je však dobré spochybňovať rozhodnutia učiteľa ani jeho konanie. Ak má rodič pocit, že sa rodí nejaký problém, mal by to riešiť s učiteľom osobne a čo najskôr,“ zdôrazňuje Mirka Heribanová. „Treba si tiež uvedomiť, že dieťa vníma domáce prostredie ako „správne“ a všetko, čo je iné, vníma ako cudzie. A k cudziemu človek cíti prirodzenú neistotu. Je však nevyhnutné nepodporovať v deťoch túto odťažitosť. Tým, že sa prispôsobujú neznámym podmienkam v prostredí školy, učia sa prijímať inakosť.“
Napokon premýšľavý a obetavý rodič má ešte jednu zbraň. Môže napríklad vystrojiť pre spolužiakov detskú párty. Zábava v domácom prostredí dodá nesmelému dieťaťu pocit dôležitosti a sebavedomie a príjemná atmosféra a dobroty sú dobrým presvedčovacím argumentov pre jeho nových kamarátov.
Loading...