Prechod do školského sveta, do sveta pravidiel a povinností, je pre deti ozaj diametrálna zmena životného štýlu a na nás dospelých je pomôcť im toto obdobie zvládnuť čo najlepšie.
Adaptačné obdobie,
t.j. obdobie, počas ktorého si žiačik zvyká na školu, sa u každého dieťaťa prejavuje inak.
Ranné vstávanie, škola so všetkým, čo do nej patrí – noví spolužiaci a s nimi nové vzťahy, nový dôležitý dospelý – prvá pani učiteľka, na tú si bude spomínať celý život, a samozrejme samotné vyučovanie…
V prvom polroku 1.ročníka sa u detí často vyskytuje únava vo väčšej miere ako neskôr, keď si už na školu zvyknú.
Ľahká unaviteľnosť
Takzvaný jav ľahkej unaviteľnosti sa prejavuje individuálne. Vo všeobecnosti sa zníži pozornosť žiačika, respektíve skracuje sa interval, počas ktorého sa dokáže sústrediť na danú činnosť tak, aby ju aj ozaj vnímal.
Zapamätáva si učivo pomalšie alebo dokonca nesprávne, až sa doma mamina čuduje, kde k tomu prišiel. Dieťa stráca záujem o vyučovanie, nové učivo je preňho záťažou, aj keď bežne s učením problémy nemá, je bystré a šikovné.
Z praxe vieme, že ľahká unaviteľnosť dieťaťa je niekedy ťažko odhaliteľná.
U akých detí sa vyskytuje?
Vyskytuje sa u detí, u ktorých ju priam očakávame – krehkých drobných dievčatiek, čo si preberajú v jedle, ale aj u mocných chlapcov s červenými líčkami, ak by sme ilustračne použili klišé.
Fyziognómia dieťaťa je teda niekedy zavádzajúca, prejavy sú tiež rôzne, žiačik je evidentne unavený, zasnívaný až apatický, ale môže byť naopak neposedný, vrtí sa, potrebuje pohyb. Preto si musíme všímať spomenuté prejavy a hľadať príčinu problému.
Prečo sú deti unavené?
A tých príčin je mnoho, škála je široká – od prostého ochorenia, napr. prechladnutie, či nevyležaná viróza, senzitivita dieťaťa, až po vážne dôvody, spadajúce už do pôsobnosti a kompetencie špeciálneho pedagóga.
Bežná príčina je nesprávny denný režim. Šesťročné dieťa potrebuje dostatok spánku, to vie každá mama, v posteli má byť do ôsmej. Pobyt vonku, možnosť vybehať sa, vyskákať, pohrať sa na čerstvom vzduchu je takisto nenahraditeľný, najmä teraz v zime, takisto pestrá výživná strava. Všetko pre mamy známe veci, niekedy však nie je na škodu veci porozprávať sa s detským lekárom a podľa jeho rady režim upraviť.
Domáce úlohy, to je tiež kapitola sama pre seba
Zo skúseností vieme, že sú už aj pre malých žiačikov dôležité, vytvárajú sa tak totiž študijné návyky. Je to veľká devíza do budúcnosti, keď adekvátne veku nároky na žiaka stúpajú.
V 0. respektíve 1. ročníku ZŠ však ide o čisto symbolické úlohy, ktoré ani žiaka, ani rodinu nezaťažujú. Spočítať koľko padlo na kockách z Človečka je tiež trénovanie matematiky, aj čítanie slov napreskáčku z ocinových novín je plnohodnotné precvičovanie čítania.
Vymaľovať obrázok, nalepiť zvieratko, spočítať mame v kuchyni hrnčeky, to dieťa považuje za zábavu, úlohy zvládne pohodlne samo, čím sa posilňuje aj jeho samostatnosť a zodpovednosť. V tomto veku je adekvátna doba písania domácich úloh maximálne 10 -20 minút a do 18. hodiny.
Ak má prváčik domáce úlohy, ktoré zaberajú hodinu, dve, nebodaj každodenne a nie je schopný si ich urobiť bez pomoci rodiča, ide o preťažovanie dieťaťa.
V tom prípade rodič vlastne supluje odbornú prácu učiteľa. Aký postoj k tomu zaujme, je na ňom, nezávisle od toho však treba svojmu dieťaťu vždy pomáhať a podporovať ho a hlavne ho pochváliť za snahu, aj keď výsledok nie je dokonalý.
Prváčikovia sú väčšinou 6 -7 ročné deti. Takéto malé deti potrebujú oddych, dostatok času aj pre seba, proste relax. Čas, ktorý využijú na svoje hry, svoje šušotanie si s hračkou či kamarátom, kreslenie len tak alebo poskakovanie.
Pojem oddych má veľa farieb
Oddych či relaxačné intervaly preto musia byť súčasťou výstavby vyučovania. Predchádzame tak alebo aspoň minimalizujeme podmienky na vznik únavy u prváčikov. Oddychový kútik v rámci triedy je dnes už bežný v mnohých školách, koberec s poduškami, gaučíkmi sa dá využiť aj na relax, aj na rôzne didaktické hry, učenie, pri ktorom deti nemusia sedieť v laviciach. V 1. triede sa vyhýbame jednostrannému zaťažovaniu organizmu.
Zdĺhavé vyfarbovanie, čítanie, odpisovanie dlhých textov, dokonca aj počúvanie pridlhých rozprávok je únavné. Vhodné je činnosti striedať.
Zapájaním viacerých zmyslov si učivo ľahšie a najmä dlhodobo zapamätajú.
Ideálny je malý počet detí v triede, vtedy je možný individuálny prístup a zadanie rôznych úloh adekvátne schopnostiam dieťaťa. Máme čas rešpektovať rôzne stupne školskej zrelosti, lebo veď je rozdiel, či má prváčik 6, 6 a pol alebo 7 rokov a to, spolu s povahou dieťaťa, treba brať do úvahy.
Takisto voľný pohyb po triede robí divy, je na učiteľovi naučiť deti pravidlá, ktoré treba dodržiavať, aby bol pohyb možný a súčasne ostatných nevyrušoval. Napiť sa, ísť sa vycikať kedy treba, ozvať sa bez obáv, opýtať sa, po dokončení úlohy si ľahnúť na koberec a pokojne sa hrať alebo čítať, to všetko sú prirodzené veci, ktoré uľahčujú prváčikom zvyknúť si na školu a postupne, krok za krokom, napredovať. Pokojná, prívetivá komunikácia žiakov a učiteľa dieťa upokojuje, posilňuje sa pocit bezpečia a prváčikovi sa v škole páči.
Páči sa mu v upravených, farebných priestoroch, výber farieb má vplyv na psychickú pohodu detí. Deti paradoxne milujú poriadok, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, vedomie, že všetko má svoje miesto a aj viem kde, ich uspokojuje a motivuje.
Samozrejmé je vetranie triedy, čerstvý alebo vydýchaný vzduch hrá rolu, tak ako slnečnosť triedy, prístup denného svetla všeobecne, najmä v zime. V šere sú deti utlmené a ospalé a aj ľahšie unaviteľné.
Dostatok rastlín na oknách udržiava prirodzenú vlhkosť v miestnosti, suchý vzduch počas zimného vykurovacieho obdobia poškodzuje sliznicu dýchacích ciest, deti ľahšie ochorejú.
Podčiarknuté a spočítané na záver
Jav ľahkej unaviteľnosti detí v 1. polroku 1.ročníka základnej školy je jav bežne sa vyskytujúci, s individuálnym prejavom a priebehom, ktorý by mal po polroku školskej dochádzky vymiznúť.
Ak pretrváva, alebo sa stupňuje, treba ho riešiť v spolupráci so školou a špeciálnym pedagógom. Tu už je nezastupiteľná komunikácia rodiča a učiteľa a spoločné hľadanie východiska v záujme dieťaťa.
Existujú postupy, či už pedagogické alebo špeciálnopedagogické, ktoré pomôžu problém citlivo vyriešiť, a to skôr, ako dieťa nadobudne dojem, že škola je nad jeho sily a začne ju odmietať.
(18 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...
My sme s tým tiež bojovali vlani, teraz je nas syn uz druhacik, a je to omnoho lepsie, asi nejako dospel, dozrel, zmudrel zosocialnel. Ale v tej prevej triede si uz taku stvrtu hodinu vzdy takmer odlezal na koberci….
To nas chrobacik prve mesiace v skole aj dost preplakal, Ucitelka hladala dovody v nasej zlej zivotosprave ( ze kedy isiel spat ked je unaveny)…
Váš komentár
Moja dcera pojde do skoly buduci september,zatial sa velmi tesi.Nevie ale co ju cka,snazim sa jej o vsetkom rozpravat,pripravit ju na zatz.Ked isla do skolky,bola na mna velmi naviazana,trvalo asi mesiac,kym si zvykla.Teraz je to velmi sikovne a samostatne dita,velmi mi pomaha s malym synom.Dufam,ze vsetko zvladneme,lebo vidim,ze uciva je vela,deti su mudrejsie a svet okolo je narocny.
mam doma prvacku a niektore veci su v nasich statnych skolach utopicke. Je ich 29 v triede, skola radsej poziadala o vynimku nez by zamestnala este jednoho ucitela, aj ked priestory na to su. Domace ulohy su na min 30 minut, po troch tyzdnoch zacali pisat perom, neviem si predstavit kolko casu zaberaju menej sikovnym detom. Volny pohyb v triede nemozny atd. Mala je spokojnejsia ako v statnej skolke, ale celkovo vidim nase skolstvo ako nevyhovujuce, este stale zalozene na memorovani, pretazovani deti i ucitelov ..
Váš komentár
Skolu Finesu poznam, chodi tam dcerka mojej kamaratky, je zazrak, co tam s detmi dokazu a ako sa chovaju k rodicom. Vyzera to tam ako v nejakej americkej skole skrizenej s botanickou zahradou. Dokonca tam aj perfektne varia hoci chodia do jedalne v statnej skole Mala nema ziadne problemy s ucenim, do skoly chce chodit stale a poobede nechce ist domov. Ja mam maleho este len polrocneho, ale raz tam bude chodit. Rozmyslame, ze sa prestahujeme do DNV.
Váš komentár
Este chcem dodat ze vo Finese maju Den otvorenych dveri tento piatok 23.1. a zapis dalsi piatok 30.1.
Váš komentár
Finesu chytili do ruk sikovne baby.Nedavaju znamky a aj tak su tam ziaci popredu.Da sa s nimi normalne o vsetkom dohodnut, s triednou sa mozu rodicia stretnut kazdy den rano aj poobede co je v statnej skole utopia.Ked sme boli v statnej skole synova ucitelka bola uz o druhej prec.Tu mame mobil na vsetkych, aj na riaditelku a majitelky.Tuto skolu vrelo doporucujem!Maju este volne miesta v 2. a 3.triede.
ZS Finesa je beznadejne plna,my sme sem chceli zapisat nasu malu do 1.triedy. Je mi to luto,lebo som o nich pocula len chvaly.Starsia dcerka si odtrpela svoje v 1.triede,mlada ucitelka bola sice mila,ale dost neskusena a hlavne naroky na deti mala ako na geniov.Asi si tym prejdeme znova ajs mladsou.
Je 20,31 aja som sa prave doucila so synom. Je prvacik a tak trochu hyperaktivny a ucime sa cele poobedia, ked si pozeram co maju vlastne vediet za necele dva mesiace ( citat cele slova a este ich ucia najskor tlacene pismo ) mne sa to zda pre nich dost narocne. Ja uz len cakam ze o mesiac uz budu musiet vediet nasobilku a recitovat MOR HO.
moja dcérka Dominika chodí do prvej triedy je tam veľmi spokojná . V triede ich je 13 detí takže sa im učiteľka môže viac venovať. Z abecedy im chýba už len 8 písmen a budu ju vedieť celú.Písanie jej ide vpohode a matematika ? tak tú zvládame perfektne . Elán do učenia je výborný len dúfam že to tak bude až do 9 triedy.
ani štátne školy nie sú všetky rovnaké … chvalobohu … náhodou v jednej pracujem. U prvákov je to u nás už roky tak, že ak učiteľka vybadá, že sú deti unavené, preruší hodinu na pár minút. Deti si ľahnú na koberec, učiteľka im niečo prečíta, porozpráva … jednoducho zrelaxujú a potom fungujú ďalej. Aj keď “naoko” stratí 10 minút z hodiny získa si znova pozornosť žiakov.
Nám psychologička odporučila nástup do školy – syn je augustový. A dve písané písmená “a” sme písali 2 hodiny! A to nebolo len raz, čo nám úlohy zabrali 2 hodiny. Takže akí odborníci sedia v školách a na miestach psychológov? Ja som chcela odklad, psychologička ani počuť! Dokonca ani testy mu najprv nechcela robiť, že veď depistáž dopadla výborne – lepšie ako u 6-7 ročných detí (od mal vtedy 5.5 roka). Čo ona môže vedieť z jedného testu, ktorý zaberie trištvrte hodinu? Si myslím, že všetci rodičia detí narodených od júna by sa mali sami rozhodovať, či nastúpiť alebo nie. To nie je len o uľahčení si vlastného života!
podľa mňa je v dnešnej dobe kladený na deti oveľa väčší tlak a sú zahrňované veľkým množstvom informácií /veľa krát nepotrebných/ ako za našich čias. Keď počujem o tých monitoroch a všeličom inom, tak sa čudujem, kedy deti stihnú byť ešte deťmi.