Pre časom som písala o tom, čo je dôležité pre správne učenie sa písania – ako držať ceruzku, aké pomôcky sú vhodné pre začínajúcich školákov. Dnes už sme priamo v realite, prváci sedia v laviciach a rodičia len očami gúľajú, keď sa pozerajú do písaniek a šlabikára, že aké tempo majú deti nahodené.
Sú v škole pár dní aj s cestou
V písanke čakajú už len štyri stránky prípravy a šup, je tam veľké písané E. Vytiahla som starý ošúchaný cvičný zošiť, kde sme dokolečka cvičili písanie čiary zdola nahor, potom zhora nadol, potom kolieska, oblúčiky, potom lastovičky a až po pár mesiacoch sme sa dopracovali k bruškatému áčku.
Dnes je to inak. Predpokladá sa, že deti prichádzajú do prvého ročníka po absolvovaní predprimárneho vzdelávania, ktorého súčasťou je aj grafomotorická príprava. Pedagógovia teda vychádzajú z toho – a tak sú aj stavané pracovné zošity – že deti základy majú za sebou, osvojili si ich v škôlke.
Nuž neviem, ako vy, ja osobne mám pocit, že by sa oplatilo trochu spomaliť a dať deťom viacej času. Nie všetky sú zo škôlky pripravené, nie každému ten prechod ide ľahko a potrebovali by na trénovanie viacej času. Školskú reformu zrejme neurobíme, takže čo s tým?
Môžete deťom po troške pridávať niekoľko cvičení aj doma. Pracovných listov nájdete na webe alebo v kníhkupectvách veľa, tí tvorivejší si vyrobia aj sami. Pokiaľ aj vy máte doma prváčika a vidíte, že by potreboval pocvičiť rúčku viacej, než predpisuje pracovný zošit, dovoľte niekoľko poznámok a tipov.
Uvoľnenie ruky pred písaním
Uvoľnená ruka významne prispieva ku grafickému prejavu dieťaťa a tiež vôbec k chuti kresliť či písať. Predstavte si, ako ste perom „žíhali“ po papieri, keď ste chceli počas štúdia zachytiť celú prednášku do poznámok. Ako vás po hodine písania bolela ruka.
Podobne sú na tom aj deti, ale ich ruku unaví oveľa kratší čas práce. Už vám dieťa niekedy prederavilo zošiť, ako sa snažilo a tlačilo? Dáme im dobrú radu „netlač!“, ale málokedy im povieme, ako to docieliť.
Tlak na podložku
ovplyvňuje okrem výberu písacej pomôcky a rozvoja grafomotorickej zručnosti aj psychická pohoda dieťaťa. Pokiaľ očakáva namáhavý výkon, ktorý prípadne ani nebude ocenený, zrejme sa mu nepodarí uvoľniť. Napäté dieťa má napätú aj ruku. Teda oceňujte, motivujte, híkajte, ako krásne to dnes dieťa urobilo!!!
Samotným grafomotorickým cvikom by mali predchádzať cvičenia a hry zamerané na rozvoj jemnej motoriky. Je dôležité uvoľniť kĺby ruky, od veľkých k malým, od ramena k zápästiu.
Urobte si krátku rozcvičku, kraulujte vo vzduchu, dopredu, dozadu. Potom uvoľňujte ruku v lakti – je dobré urobiť niekoľko cvikov v rovnakom tempe. Na rade je zápästie a prsty, ktorými môžete napodobňovať dážď, od jemného mrholenia, až po poriadnu búrku, prstami dieťa môže klopkať na stôl, alebo jednou rukou o dlaň druhej.
Moja skúsenosť – rodičia sú často vystresovaní viac ako deti…
Tempo je normálne, každé priemerné dieťa ho zvládne, nie zo všetkých detí musia byť lekári a právnici…
Slabšie deti to často dobehnú, ale treba myslieť aj na šikovnejšie deti, ktorým zase pomalé tempo nevyhovuje. Takže sa treba prispôsobiť priemeru + pridať individuálny prístup podľa možností. No chyba je v systéme, triedy sú často preplnené, odborná pomoc nie je vždy dostatočná…
Jediné, čo by som zmenila je známkovanie v 1. ročníku. Aj keď má škola možnosť výberu, rozhodne som za slovné hodnotenie 🙂
Aby sme sa rozumeli – prispôsobeniu sa priemeru myslím, že ak niekoľko detí nezvláda preberané učivo, vtedy treba zastaviť – spomaliť a pod…
Ale nebojte sa toho, ak vaše dieťa píše podľa vás “škaredo”. Časom si pohyby ruky zdokonalí a ďalšie písanie pôjde len lepšie a lepšie.