Naposledy médiami zarezonovala publikácia o LGBTI osobách, určená pre stredoškolské publikum.

Dotačná komisia Ministerstva zahraničných vecí podporila jej vznik všimným vo výške 15.000,- eur.

Šéf rezortu školstva dostal v tejto súvislosi niekoľko otázok formou interpelácie poslankyne Eriky Jurínovej a poslanca Richarda Vašečku. 

Netýkali sa jeho sľubov, kedy konečne vyboxuje z rozpočtu viac peňazí na chýbajúce učebnice, hoci ako vidno aj na tomto príklade, stačí vedieť zaklopať na správne dotačné dvere.

Interpelácia sa v prevažnej miere sústredila na to, ako je zabezpečené právo rodiča odmietnuť podobnú publikáciu a tiež, či MŠ zvažuje novelizáciou školského zákona posilniť postavenie rodičov v rámci rozhodovania o obsahu školského vzdelávacieho programu a používaní konkrétnych učebných materiálov a pomôcok. 

Čaplovič dúhovú nepodporil

Minister Čaplovič, ako sa vyznal v odpovedi na spomínanú interpeláciu, eviduje „túžbu LGBTI osôb po získaní vplyvu vo výchovno-vzdelávacom systéme, nevynímajúc SR, ktorá je podľa neho v rozpore s Dohovorom OSN o právach dieťaťa, ba čo viac, možno to hodnotiť ako vážne ohrozenie mravnej výchovy detí.“ 

Šéf školstva píše aj o tom, čo by Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv pravdepodobne nazval aj „protirodinnými fantazmagóriami.“ Konkrétne toto: „Viaceré západné štáty začali rodinu nanovo definovať vplyvom rozličných politických nátlakových skupín, a tým jej význam oslabovať. Ak rodina stratí svoju osobitnú politickú podporu, podkopáva sa spoločnosť zvnútra. V definícii rodiny a práv detí nesmie vládnuť zmätok.“

Ministerstvo školstva podľa Čaploviča nespolupracovalo na príprave publikácie o LGBTI a táto ani nemá odporúčaciu doložku na učebnice. Zdôrazňuje tiež, že jeho rezort „nepodporuje výučbu takých vzdelávacích programov, ktoré by diskriminujúcim spôsobom zvýhodňovali výchovu zameranú výlučne na individuálny prospech jednotlivca, či na popieraní základných práv rodiny.“ 

Minister: to nie ja, to riaditelia

Na jednej strane vyznievajú Čaplovičove  vyznania hodnote rodiny v “dúhovej Európe” ako jasný odkaz pre spoločnosť, ktorá je (aspoň podľa legislatívneho rámca) vystavaná z buniek rodín založených manželstvom.

Na druhej strane, je to pre rodiča len taká náplasť na kurie oko. Využívanie publikácie o LGBTI na školách možné je, či s tým rodič súhlasí alebo nie. Závisí to iba od rozhodnutia konkrétneho riaditeľa školy, v ktorého kompetencii je dať knižke o LGBTI zelenú. 

Minister školstva tak namiesto odpovede, ako plánuje posilniť postavenie rodičov v rámci rozhodovania o obsahu školského vzdelávacieho programu a používaní konkrétnych učebných materiálov a pomôcok, presúva ťarchu na riaditeľa, ktorý je zodpovedný za dodržiavanie štátneho a školského vzdelávacieho programu, ako aj za úroveň vzdelávania. Zákonný zástupca žiaka má právo pripomenúť to riaditeľovi, má rovnako tak právo vyjadriť sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy, ale na jeho prípadný nesúhlas s používaním publikácie o LGBTI, riaditeľ nie je povinný vyhovieť. 

Rodič nemá dosah

Na Slovensku je rodič dlhodobo postavený do úlohy štatistu, ktorý nemá možnosť ovplyvniť, čo sa deje za zatvorenými dverami „vzdelávacej“ inštitúcie.

Keď som chodila na základnú školu, ani moja mama nemala nijakú možnosť vyjadriť sa, či súhlasí s tým, aby som absolvovala rýchlokurz navliekania kondómu na banán. Že mi to bolo nepríjemné, že to možno bolo nepríjemné ostatným spolužiakom, čo dnes na tom záleží? 

Pani riaditeľka vtedy rozhodla, že si miesto hodiny telocviku dáme interaktívnu sexuálnu prednášku s nejakou milou cicou z nejakej tej mimovládky. A tak sme v mene hesla modernej sexuálnej výchovy „rob len to, čo ti je príjemné,“ povinne prichádzali na chuť banánu v latexe. 

Sexuálna emancipácia detí 

Metodická príručka sexuálnej výchovy pre druhý stupeň základných škôl pritom prekypuje samou hravou formou sexuálnej emancipácie detí. Keď už sme pri téme LGBTI, je tu priliehavá hra s kartičkami, na ktorých sú napísané otázky, ako napríklad:

• Vymenuj 3 známe lesby/gayov; ako vieš, že nimi sú?
• Vidíš 2 ženy bozkávať sa na ulici, čo ti napadne?
• Koľko je podľa teba vo vašej škole lesieb/gayov?
• Tvoja matka ti povie, že je lesba, ako zareaguješ?
• Tvoj otec ti povie, že je gay, ako zareaguješ?
• Dokážeš povedať rodičom, že si lesba/gay?
• Prečo sú homosexuáli diskriminovaní?“

 

Nestačí to. Čo mi chce niekto nanútiť, je názor, že nestačím ja ako rodič, ktorý má za úlohu vychovávať svoje deti k úcte voči každému človeku. Že nezvládam svoje deti viesť k tomu, aby si vážili či starých, mladých, veriacich, neveriacich, gayov, lesby. Nemám na to papiere, školy, metodiky, som iba rodič. 

 

 

 

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...