Andy sa tešil do školy snáď ako väčšina prváčikov. Predné zúbky mu už dávno vypadali, ba trvalé vyrástli celkom rýchlo. Aj niektoré písmená už poznal a trénoval aj nosenie školskej tašky. V deň D sa na školskom dvore stretli kamaráti z dvora i zo škôlky a s novou pani učiteľkou spoločne vkročili do svojej novej triedy – v ústrety novým školským dobrodružstvám.
Hoci Andy má nádherné modré oči, blonďavé vlásky a roztomilý detský úsmev, učiteľke akosi od samého začiatku nepadol do oka. Prvý prejav bol celkom nenápadný – zostal sedieť sám celkom vzadu z prostého dôvodu – nepárny počet žiakov v triede. Proti tomu sa ozaj nedá nič namietať, aj keď výškovo je priemerného vzrastu a sú od neho aj vyššie deti. Už v priebehu prvého mesiaca v škole sa stránky v Andyho slovníčku povážlivo rýchlo začali zapĺňať najprv nenápadnými oznamami, že žiakovi treba zadovážiť také a onaké učebné pomôcky, neskôr poznámkami o drobnej nepozornosti na hodinách a napokon pokarhaniami o sústavnom vyrušovaní a nepripravenosti na vyučovanie.
Rodičia situáciu riešili najprv klasicky – dohovormi a zvýšeným dozorom pri prípravách do školy. Týždeň čo týždeň nakupovali nové učebné pomôcky, lebo tu sa Andymu stratilo strúhadlo, tu zas pero, inokedy nožnice, pastelky, fixky – potrebné drobnosti, ktorých nákup ide do peňazí. Andy dlho nevedel priznať, kde miznú jeho nové školské veci. Ako asi v každom detskom kolektíve, i tu si deti veci občas požičali, občas vymenili a občas o tom zabudli informovať skutočných majiteľov. Keď Andy zistil, že jeho vec si bez dovolenia spolužiak požičal, automaticky si chcel svoju vec vziať späť. Najprv o tom informoval svoju pani učiteľku, no keď ona nijako nekonala, vzal si vec sám. Smola, alebo zámer zo strany učiteľky, vždy ho pri tom zazrela a napísala poznámku o tom, že berie veci spolužiakom. Nijako nebrala do úvahy fakt, že jej Andy predtým oznámil, že si ktosi privlastnil jeho vec. Rodičov informovala o tom, že ona má učiť a nie riešiť, komu čo patrí.
Andyho rodičia ešte niekoľkokrát individuálne navštívili školu, aby si pohovorili o svojom synovi s jeho učiteľkou, no vždy sa dozvedeli už obohranú pesničku, že Andy je na vyučovaní nesústredený, nechce pracovať podľa pokynov, vyrušuje spolužiakov a zaostáva v učive napriek tomu, že nevymeškal viac než jeho spolužiaci. Aj doma rodičia pozorovali zmeny v správaní svojho syna. Dieťa, ktoré donedávna nemalo problém s komunikáciou, sa začínalo uzatvárať do seba. Hoci Andy patril k tým poslušnejším deťom, aké sa dajú len závidieť, postupne sa stal drzým a bezohľadným chalanom, ktorý s úsmevom na tvári otvorene odvráva svojim rodičom a nevhodne sa vyjadruje aj pred cudzími ľuďmi. Naproti tomu u babky, ktorá je tiež učiteľka na prvom stupni (ale ju tak nevnímal), krásne čítal, písal bezchybne a počítal bez používania prstov rovno z hlavy.
Andyho matka bola na pokraji zúfalstva a napokon usúdila, že Andy i ona s manželom akútne potrebujú pomoc špecialistu – detského psychológa. V priebehu týždňa dohodla prvé stretnutie, na ktorom psychologičku oboznámila s problémom. Psychologička sa prejavila ako maximálna profesionálka a po prvom rozhovore s Andym si vyžiadala aj jeho školské pomôcky, pracovné listy i slovníček s učiteľkinými zápismi. Jednoznačne potvrdila podozrenie rodičov zo zaujatosti učiteľky voči ich dieťaťu, čo si napokon aj overila priamo na vyučovaní. Na riaditeľstvo školy napísala odbornú správu o vzniknutej situácii s návrhom na zmenu školy pre Andyho s odôvodnením, že pre dieťa nie je vhodné, aby naďalej zotrvávalo pod vplyvom doterajšej triednej učiteľky.
Radikálnejšie riešenie však navrhlo samotné vedenie školy. Niektorí rodičia totiž vzali spravodlivosť do vlastných rúk a na učiteľku sa sťažovali priamo u riaditeľa školy. Ten prehodnotil situáciu a rozhodol sa učiteľku zo školy uvoľniť – dôvod určil sám: prebytočná pracovná sila. Zostáva len dúfať, že v novom školskom roku sa detí ujme pedagóg, ktorý má k deťom na prvom stupni naozaj vzťah a ukáže im aj tie príjemnejšie stránky školy než len povinnosti.
Ilustračné foto: www.sxc.hu
Smutne citanie Evca. Bohuzial, aj taki su ucitelia. Ja nechapem jednu vec – ak ma niekto taku vlastnost, ze si ludi skatulkuje a tak vytvara skupinky a podskupinky oblubenych ci neoblubenych, preco vobec ide pracovat s ludmi a najma detmi. Pretoze ja taketo spravanie povazujem za vadu charakteru a dost zavaznu, najma pre pracu pedagoga.
Smutne citanie Evca. Bohuzial, aj taki su ucitelia. Ja nechapem jednu vec – ak ma niekto taku vlastnost, ze si ludi skatulkuje a tak vytvara skupinky a podskupinky oblubenych ci neoblubenych, preco vobec ide pracovat s ludmi a najma detmi. Pretoze ja taketo spravanie povazujem za vadu charakteru a dost zavaznu, najma pre pracu pedagoga.
strasne – ako to moze spravit jedna ucitelka dietatu – a co je na tom najsmutnejsie, ze takych sa najde strasne vela. co ma naozaj prekvapilo – milo – bola reakcia skoly – ze sa preniesli cez typicke zastavanie a obhajovanie vlastnych radov aj napriek ich do neba volajucej neschopnosti a vyriesili problem v prospech dietata a nie jednej ropuchy co si mysli, ze je pan boh za katedrou. ucitelke by som este odporucila povinne sedenia u psychologa na doriesenie vlastnych mindrakov – samozrejme na vlastne naklady.
strasne – ako to moze spravit jedna ucitelka dietatu – a co je na tom najsmutnejsie, ze takych sa najde strasne vela. co ma naozaj prekvapilo – milo – bola reakcia skoly – ze sa preniesli cez typicke zastavanie a obhajovanie vlastnych radov aj napriek ich do neba volajucej neschopnosti a vyriesili problem v prospech dietata a nie jednej ropuchy co si mysli, ze je pan boh za katedrou. ucitelke by som este odporucila povinne sedenia u psychologa na doriesenie vlastnych mindrakov – samozrejme na vlastne naklady.
Aj nam sa stalo podobne. Dcera casom nechcela chodit ani do skoly, nemala rada ani deti v nej. Nic ju tam nebavilo, spoluziaci sa do nej navazali, smiali sa jej atd. vsetko “vdaka” ucitelke, ktora dokazala povedat, ze niektory jej prvaci nemaju logicke myslenie a ze ju to zaraza!!! Cudovala sa, ze nasa dcera nevie co sa ma a nema v skole robit a podobne veci. Prvacka co prisla zo skolky, kde sa vacsinu dna hrali sa nevie spravat v skole?!?! Kazde rodicovske vlastne bolo nasej dcere a este dvoch spoluziakoch, co na tom boli podobne ako ona… Keby si aspon kazda z nich co sa takto a podobne sprava k detom uvedomila, ze ich tym uplne nici a meni ich zivoty a povahy… 🙁
Museli sme ist k skolskej psychologicke, ta dceru vychvalila, naznacila, ze nieje chyba v dcere, ale niekde inde a prisla na to, ze ma poruchu a treba ist do pedagogicko-psychologickej poradne, kde sme boli a pojdeme odbornikovi na jej poruchu a bude to urcite uuuplne fajn. No prvy rocnik sme prekonali a teraz ma inu pani ucitelku /skvelu a chapavu/ a je to ooovela lepsie.. aj vdaka jej pristupu k detom.
Aj nam sa stalo podobne. Dcera casom nechcela chodit ani do skoly, nemala rada ani deti v nej. Nic ju tam nebavilo, spoluziaci sa do nej navazali, smiali sa jej atd. vsetko “vdaka” ucitelke, ktora dokazala povedat, ze niektory jej prvaci nemaju logicke myslenie a ze ju to zaraza!!! Cudovala sa, ze nasa dcera nevie co sa ma a nema v skole robit a podobne veci. Prvacka co prisla zo skolky, kde sa vacsinu dna hrali sa nevie spravat v skole?!?! Kazde rodicovske vlastne bolo nasej dcere a este dvoch spoluziakoch, co na tom boli podobne ako ona… Keby si aspon kazda z nich co sa takto a podobne sprava k detom uvedomila, ze ich tym uplne nici a meni ich zivoty a povahy… 🙁
Museli sme ist k skolskej psychologicke, ta dceru vychvalila, naznacila, ze nieje chyba v dcere, ale niekde inde a prisla na to, ze ma poruchu a treba ist do pedagogicko-psychologickej poradne, kde sme boli a pojdeme odbornikovi na jej poruchu a bude to urcite uuuplne fajn. No prvy rocnik sme prekonali a teraz ma inu pani ucitelku /skvelu a chapavu/ a je to ooovela lepsie.. aj vdaka jej pristupu k detom.
Aj nam sa stalo podobne. Dcera casom nechcela chodit ani do skoly, nemala rada ani deti v nej. Nic ju tam nebavilo, spoluziaci sa do nej navazali, smiali sa jej atd. vsetko “vdaka” ucitelke, ktora dokazala povedat, ze niektory jej prvaci nemaju logicke myslenie a ze ju to zaraza!!! Cudovala sa, ze nasa dcera nevie co sa ma a nema v skole robit a podobne veci. Prvacka co prisla zo skolky, kde sa vacsinu dna hrali sa nevie spravat v skole?!?! Kazde rodicovske vlastne bolo nasej dcere a este dvoch spoluziakoch, co na tom boli podobne ako ona… Keby si aspon kazda z nich co sa takto a podobne sprava k detom uvedomila, ze ich tym uplne nici a meni ich zivoty a povahy… 🙁
Museli sme ist k skolskej psychologicke, ta dceru vychvalila, naznacila, ze nieje chyba v dcere, ale niekde inde a prisla na to, ze ma poruchu a treba ist do pedagogicko-psychologickej poradne, kde sme boli a pojdeme odbornikovi na jej poruchu a bude to urcite uuuplne fajn. No prvy rocnik sme prekonali a teraz ma inu pani ucitelku /skvelu a chapavu/ a je to ooovela lepsie.. aj vdaka jej pristupu k detom.
Aj nam sa stalo podobne. Dcera casom nechcela chodit ani do skoly, nemala rada ani deti v nej. Nic ju tam nebavilo, spoluziaci sa do nej navazali, smiali sa jej atd. vsetko “vdaka” ucitelke, ktora dokazala povedat, ze niektory jej prvaci nemaju logicke myslenie a ze ju to zaraza!!! Cudovala sa, ze nasa dcera nevie co sa ma a nema v skole robit a podobne veci. Prvacka co prisla zo skolky, kde sa vacsinu dna hrali sa nevie spravat v skole?!?! Kazde rodicovske vlastne bolo nasej dcere a este dvoch spoluziakoch, co na tom boli podobne ako ona… Keby si aspon kazda z nich co sa takto a podobne sprava k detom uvedomila, ze ich tym uplne nici a meni ich zivoty a povahy… 🙁
Museli sme ist k skolskej psychologicke, ta dceru vychvalila, naznacila, ze nieje chyba v dcere, ale niekde inde a prisla na to, ze ma poruchu a treba ist do pedagogicko-psychologickej poradne, kde sme boli a pojdeme odbornikovi na jej poruchu a bude to urcite uuuplne fajn. No prvy rocnik sme prekonali a teraz ma inu pani ucitelku /skvelu a chapavu/ a je to ooovela lepsie.. aj vdaka jej pristupu k detom.
Kazda ucitelka, ktora sa chysta ucit prvacikov, by mala absolvovat specialne psychotesty a po pol roku praxe znova! Je to velmi citlivy vek dietata a da sa pokazit strasne vela a napravat moze byt uz prineskoro. Moja dcera-dnes uz siestacka – dodnes nosi absurdne poznamky – viac, ci menej zavazneho charakteru. Ale povedzte- ked z matematiky dostane v priebehu troch dni tu istu poznamku- neviem vzorce- a pred tym dve patorky – myslim si, ze chyba naozaj nie je len v mojej dcere…..alebo ze by vo mne- ze ju tie vzorce sama nenaucim?? Rozhodne sa len pousmejem nad synovymi poznamkami-dnes siedmak-sustavne vyrusujem na hodine vytvarnej vychovy…..
Viete- pracujem tiez s ludmi -klientmi a ich peniazmi- tiez sa najdu kdejaky typci, ale myslim si, ze by som dlho tuto robotu nerobila, keby som vynadala klientovi do debilov, ak by na niekolkokrat nepochopil pre mna zakladnu vec….Jednoducho toto si moze dovolit len ucitelka – pri vsetkej ucte k pedagogom a k ich praci! Aj ja mam ucitelov a pedagogov, ktorych si dodnes hlboko vazim a rada ich pozvem na kavu, aby som sa dozvedela, ako sa maju…Takze vela zdaru s vasimi ratolestami!
Kazda ucitelka, ktora sa chysta ucit prvacikov, by mala absolvovat specialne psychotesty a po pol roku praxe znova! Je to velmi citlivy vek dietata a da sa pokazit strasne vela a napravat moze byt uz prineskoro. Moja dcera-dnes uz siestacka – dodnes nosi absurdne poznamky – viac, ci menej zavazneho charakteru. Ale povedzte- ked z matematiky dostane v priebehu troch dni tu istu poznamku- neviem vzorce- a pred tym dve patorky – myslim si, ze chyba naozaj nie je len v mojej dcere…..alebo ze by vo mne- ze ju tie vzorce sama nenaucim?? Rozhodne sa len pousmejem nad synovymi poznamkami-dnes siedmak-sustavne vyrusujem na hodine vytvarnej vychovy…..
Viete- pracujem tiez s ludmi -klientmi a ich peniazmi- tiez sa najdu kdejaky typci, ale myslim si, ze by som dlho tuto robotu nerobila, keby som vynadala klientovi do debilov, ak by na niekolkokrat nepochopil pre mna zakladnu vec….Jednoducho toto si moze dovolit len ucitelka – pri vsetkej ucte k pedagogom a k ich praci! Aj ja mam ucitelov a pedagogov, ktorych si dodnes hlboko vazim a rada ich pozvem na kavu, aby som sa dozvedela, ako sa maju…Takze vela zdaru s vasimi ratolestami!
To vyzerá ako z amerického filmu.
To vyzerá ako z amerického filmu.
Ach, jaj, zasa raz niekto sudi.. a usudil a odsudil. Viete, zial, som ucitelka, sice v gymnaziu, ale je mi z toho clanku smutno…Smutno z odborneho posudku pani psychologicky, smutno z odborneho posudku babky, smutno z riesenia pana riaditela… Najlepsie je urobit hon na carodejnicu. Netvrdim,ze pani ucitelka nemohla pochybit, netvrdim, ze ucitel je vzdy a za kazdych okolnosti anjel. Nie je. A nemoze byt. Lebo ani ziak nie je vzdy a za kazdych okolnosti anjel, a ani rodic.. Lebo pracujeme s ludmi a sme ludia!!! Redukovat problem prvacika na poznamky o strate pomocok a nesustredenosti a vyhodit za to pani ucitelku na zaklade staznosti rodicov…. Presne tak sa to dnes robi. Namiesto toho, aby sa urobilo viacero opatreni typu – zmenit klimu v triede, dohovorit viacerym ziakom doma aj u pana riaditela, sa posle na hodinu, predpokadam raz pani psychologicka… a carodejnica sa hned najde. Ine je byt denno-denne v triede, ine doma u babky a ine v kancelari pani psychologicky. Zaujimeve, ze “hnusne” ucitelky, ktore ucili v hnusnych socialistickych skolach sa nevyhadzovali, aj ked nam davali napr. x-krat prepisat nieco ako trest… A na tie “hnusne” ucitelky spominame ako na tie, co nas nieco naucili a nikto si nestazuje na psychicke ujmy…Dnes elementaristka nemoze ani krivo pozriet na dieta, lebo mu sposobuje psychicku traumu v perspektive 4 generacii… Viete, zda sa mi,ze dnesny vacsinovy rodic je odbornik na cele skolstvo. Vie, kolko , ako, co a ci vobec sa ma dieta ucit.
Ach, jaj, zasa raz niekto sudi.. a usudil a odsudil. Viete, zial, som ucitelka, sice v gymnaziu, ale je mi z toho clanku smutno…Smutno z odborneho posudku pani psychologicky, smutno z odborneho posudku babky, smutno z riesenia pana riaditela… Najlepsie je urobit hon na carodejnicu. Netvrdim,ze pani ucitelka nemohla pochybit, netvrdim, ze ucitel je vzdy a za kazdych okolnosti anjel. Nie je. A nemoze byt. Lebo ani ziak nie je vzdy a za kazdych okolnosti anjel, a ani rodic.. Lebo pracujeme s ludmi a sme ludia!!! Redukovat problem prvacika na poznamky o strate pomocok a nesustredenosti a vyhodit za to pani ucitelku na zaklade staznosti rodicov…. Presne tak sa to dnes robi. Namiesto toho, aby sa urobilo viacero opatreni typu – zmenit klimu v triede, dohovorit viacerym ziakom doma aj u pana riaditela, sa posle na hodinu, predpokadam raz pani psychologicka… a carodejnica sa hned najde. Ine je byt denno-denne v triede, ine doma u babky a ine v kancelari pani psychologicky. Zaujimeve, ze “hnusne” ucitelky, ktore ucili v hnusnych socialistickych skolach sa nevyhadzovali, aj ked nam davali napr. x-krat prepisat nieco ako trest… A na tie “hnusne” ucitelky spominame ako na tie, co nas nieco naucili a nikto si nestazuje na psychicke ujmy…Dnes elementaristka nemoze ani krivo pozriet na dieta, lebo mu sposobuje psychicku traumu v perspektive 4 generacii… Viete, zda sa mi,ze dnesny vacsinovy rodic je odbornik na cele skolstvo. Vie, kolko , ako, co a ci vobec sa ma dieta ucit.
Ja mám podobnú skúsenosť s dieťaťom, tiež si pani učiteľka prváčikov rozškatuľkovala, má na ne v porovnaní s inými prvými triedami na tej istej škole prehnané požiadavky – potvrdila to aj psychologička ku ktorej nás “milá” pani učiteľka poslala s podozrením na školskú nezrelosť. Tá sa nepotvrdila, dieťa píše a číta odušu…Pani učiteľka slovo nezrelosť používa veľmi často a úplne nerozvážne. Neviem čo vedie Edit, že sa učiteľky z článku tak zastáva (ja by som sa neschopného kolegu v mojom odbore nezastávala), ale nemyslím si že to bol hon na čarodejnice, psychológ, rodinný príslušníci a riaditeľ sa mýlili, len 1 učiteľka mala pravdu? Klobúk dole pred mnohými výbornými pedagógmi, ale mali by zo školstva odísť tí, ktorí nemajú trpezlivosť s deťmi a potrebujú mať v triede naklonovaného dokonalého prváčika, ktorý pomaly už vie čítať a písať pri nástupe do školy…
Ja mám podobnú skúsenosť s dieťaťom, tiež si pani učiteľka prváčikov rozškatuľkovala, má na ne v porovnaní s inými prvými triedami na tej istej škole prehnané požiadavky – potvrdila to aj psychologička ku ktorej nás “milá” pani učiteľka poslala s podozrením na školskú nezrelosť. Tá sa nepotvrdila, dieťa píše a číta odušu…Pani učiteľka slovo nezrelosť používa veľmi často a úplne nerozvážne. Neviem čo vedie Edit, že sa učiteľky z článku tak zastáva (ja by som sa neschopného kolegu v mojom odbore nezastávala), ale nemyslím si že to bol hon na čarodejnice, psychológ, rodinný príslušníci a riaditeľ sa mýlili, len 1 učiteľka mala pravdu? Klobúk dole pred mnohými výbornými pedagógmi, ale mali by zo školstva odísť tí, ktorí nemajú trpezlivosť s deťmi a potrebujú mať v triede naklonovaného dokonalého prváčika, ktorý pomaly už vie čítať a písať pri nástupe do školy…
Mali ste šťastie, vo vedení školy bola správna baba, alebo správny chlap, zastali sa dieťaťa. My sme nedávno prešli oveľa drastickejšou skúsenosťou. Moja dcérka mala vážne problémy na osemročnom gymnáziu v Bratislave. Triedna učiteľka ju od začiatku namala rada, dala si neuveriteľnú prácu s tým, ako zmanipulovať deti, aby si mysleli, že moja dcérka je tá zlá, moja dcérka zasa musela využiť všetku svoju charizmu, aby sa jej podarilo udržať si priateľstvo spolužiakov… potom šli veci stále ďalej a dcérka sa zhoršila v predmete, ktorý bol vždy jej najboľúbenejší, len preto, že ho učila tá triedna…. ostatní žiaci si na hodinách robili, čo chceli, doslova jej skákali po hlave, bola k nim milá a mali dobré známky, dcérka sa napriek neuveriteľnému úsiliu zhoršovala… keď som sa sťažovala riaditeľke, postavila sa proti mojej dcérke celá škola a všetci učitelia jej začali zhoršovať známky… len aby dokázali, že učiteľka má vždy pravdu. boli sme u psychologičky, tá skonštatovala, žekeby tam dcérka ostala, mohla by mať traumu, už bola vo veľkom strese. Prestúpili sme na inú školu – tiež osemročné gymnázium a všetko je OK. Teraz ľutujem, že som ju dotiaľ nedala skôr, bola by jej ušetrila niekoľko rokov stresov.
Najhoršie je, že tá učiteľka tam ostala a bude terorizovať iné deti – ak jej nepadnú do oka…
Mali ste šťastie, vo vedení školy bola správna baba, alebo správny chlap, zastali sa dieťaťa. My sme nedávno prešli oveľa drastickejšou skúsenosťou. Moja dcérka mala vážne problémy na osemročnom gymnáziu v Bratislave. Triedna učiteľka ju od začiatku namala rada, dala si neuveriteľnú prácu s tým, ako zmanipulovať deti, aby si mysleli, že moja dcérka je tá zlá, moja dcérka zasa musela využiť všetku svoju charizmu, aby sa jej podarilo udržať si priateľstvo spolužiakov… potom šli veci stále ďalej a dcérka sa zhoršila v predmete, ktorý bol vždy jej najboľúbenejší, len preto, že ho učila tá triedna…. ostatní žiaci si na hodinách robili, čo chceli, doslova jej skákali po hlave, bola k nim milá a mali dobré známky, dcérka sa napriek neuveriteľnému úsiliu zhoršovala… keď som sa sťažovala riaditeľke, postavila sa proti mojej dcérke celá škola a všetci učitelia jej začali zhoršovať známky… len aby dokázali, že učiteľka má vždy pravdu. boli sme u psychologičky, tá skonštatovala, žekeby tam dcérka ostala, mohla by mať traumu, už bola vo veľkom strese. Prestúpili sme na inú školu – tiež osemročné gymnázium a všetko je OK. Teraz ľutujem, že som ju dotiaľ nedala skôr, bola by jej ušetrila niekoľko rokov stresov.
Najhoršie je, že tá učiteľka tam ostala a bude terorizovať iné deti – ak jej nepadnú do oka…
Aj nám sa stalo niečo podobné na osemročnom gymnáziu, ale sme nemali ani zďaleka také šťastie na vedenie školy. Oni sa k tomu postavili tak, že učiteľ má vždy pravdu a že ak má niekto preboém, tak nepatrí na ich výberovú školu. Jediným efektom mojej sťažnosti bolo, že aj ostatní učitelia začali byť k mojej dcére neféroví a začali jej dokazovať, že nemá pravdu, jej známky sa po mojej sťažnosti prudko zhoršilii. Tak som ju dala na inú školu – tiež osemročné gymnázium. Je tam šťastná, bez stresov a ja až teraz vidím, aké dobré môže byť keď sú dobrí učitelia, že všetky tie stresy neboli spôsobené prechodom na osemročné gymnázium, ale jedine zlým prístupom, ktorý už hraničil so šikanovaním… Paradoxne, dcérka mala v starej škole, aj napriek snahe jej triednej znemožniť ju v kolektíve, veľa kamarátov a mrzí ju, že sa s nimi už nevidí každý deň. No na druhej strane, stále sa s nimi stretáva a tak jej ku straým kamarátom a kamarátkam pribudli aj tí z novej školy.
Jediné, čo ma mrzí a nedokážem to predýchať, že tá učiteľka , ktorá to celé spôsobila, je naďalej na škole a v budúcnosti môže šikanovať iné deti…
Aj nám sa stalo niečo podobné na osemročnom gymnáziu, ale sme nemali ani zďaleka také šťastie na vedenie školy. Oni sa k tomu postavili tak, že učiteľ má vždy pravdu a že ak má niekto preboém, tak nepatrí na ich výberovú školu. Jediným efektom mojej sťažnosti bolo, že aj ostatní učitelia začali byť k mojej dcére neféroví a začali jej dokazovať, že nemá pravdu, jej známky sa po mojej sťažnosti prudko zhoršilii. Tak som ju dala na inú školu – tiež osemročné gymnázium. Je tam šťastná, bez stresov a ja až teraz vidím, aké dobré môže byť keď sú dobrí učitelia, že všetky tie stresy neboli spôsobené prechodom na osemročné gymnázium, ale jedine zlým prístupom, ktorý už hraničil so šikanovaním… Paradoxne, dcérka mala v starej škole, aj napriek snahe jej triednej znemožniť ju v kolektíve, veľa kamarátov a mrzí ju, že sa s nimi už nevidí každý deň. No na druhej strane, stále sa s nimi stretáva a tak jej ku straým kamarátom a kamarátkam pribudli aj tí z novej školy.
Jediné, čo ma mrzí a nedokážem to predýchať, že tá učiteľka , ktorá to celé spôsobila, je naďalej na škole a v budúcnosti môže šikanovať iné deti…
Je mi naozaj zle z tohto clanku-kazdy sa rozumie ucitelovaniu, ale ucit nejde. Rodicia maju doma doma jedno – dve deti, my ich mame v skole v jednej triede az okolo 30!!! A bohuzial dnesni rodicia vodia do skoly prvakov nevychovanych, alebo lepsie povedane vychovanych v demokracii – co znamena, ze dieta piska a rodic skace. Kazdy rodic si mysli, ze ma doma zlaty poklad, ale boli by ste prekvapeni, ako sa spravanie vasho ANJELIKA v skole zmeni.. Skoda, ze v skolach nie su kamery – aby ste si mohli pozriet svoje dieta cez prestavky.
Je mi naozaj zle z tohto clanku-kazdy sa rozumie ucitelovaniu, ale ucit nejde. Rodicia maju doma doma jedno – dve deti, my ich mame v skole v jednej triede az okolo 30!!! A bohuzial dnesni rodicia vodia do skoly prvakov nevychovanych, alebo lepsie povedane vychovanych v demokracii – co znamena, ze dieta piska a rodic skace. Kazdy rodic si mysli, ze ma doma zlaty poklad, ale boli by ste prekvapeni, ako sa spravanie vasho ANJELIKA v skole zmeni.. Skoda, ze v skolach nie su kamery – aby ste si mohli pozriet svoje dieta cez prestavky.
Ona spokojne v šikanovaní pokračuje dalej. Nuž, ak si niekto myslí, že vysmievať dieťa pred spolužiakmi na hodine je motivácia – tak potom neviem, ale je to choré správanie tej učiteľky. Ja som tiež učila, no neviem si predstaviť, že by som dehonestovala dieťa napríklad preto, že nevie namaľovať v 7 rokoch sýkorku tak, aby vyzerala ako z náučnej knihy od Krejču.
Ona spokojne v šikanovaní pokračuje dalej. Nuž, ak si niekto myslí, že vysmievať dieťa pred spolužiakmi na hodine je motivácia – tak potom neviem, ale je to choré správanie tej učiteľky. Ja som tiež učila, no neviem si predstaviť, že by som dehonestovala dieťa napríklad preto, že nevie namaľovať v 7 rokoch sýkorku tak, aby vyzerala ako z náučnej knihy od Krejču.