Ako má rodič reagovať na “zlé” vysvedčenie?

Trojka z matiky zakryla všetko ostatné

Som rada, že časy základnej školy sú už za mnou. Bezstarostné detstvo mi každé leto pokazila jedna vec. Trojka z matiky.

Matematika bol nešťastný predmet, rýchlo sa ukázalo, že na ňu nemám bunky. Trojka svietila na vysvedčení a zakryla všetko ostatné, každoročnú povinnú jazdu jednotiek zo slovenčiny, prírodopisu, dejepisu, krúžok gymnastiky a vzorné správanie.

Rok čo rok sa rodičia vyhrážali doučovaním, kupovali knižky Douč sa matematiku a zbierky úloh, z ktorých som poctivo vypracovala dve strany.

Potom prišli úlohy, vybíjaná v škole a čítanie knižiek do čitateľského denníka, a na matiku sa zabudlo. Až do leta, kedy mi ju neblaho pripomenula ďalšia trojka.

Našťastie rodičia nedokázali byť natoľko prísni a dôslední, aby sme s tým niečo robili. Takže som mala dosť času ne veci, ktoré ma bavili. A ktoré ma dnes živia.

Známky sú odrazom… čoho vlastne?

Kým v generácii našich rodičov dobré známky znamenali šťastnú kombináciu usilovnosti, inteligencie a budúcich úspechov, ktoré sa neraz na strednej škole zázračne vyparili (a mnohí jednotkári na výšku nikdy nešli), dnes medzi rovesníkmi sledujem nový trend.

Čoraz častejšie počúvame, že a známkach nezáleží, nič neukazujú, sú zbytočné. Deti sa uplatnia aj bez (dobrej) školy a samých jednotiek.

Známky môžu aj nemusia ukazovať veľa. Čisté vysvedčenie môže odrážať skvelú pamäť, ale aj usilovnosť a poctivosť. No a každý z nás mal spolužiaka, ktorý sa nikdy neučil, a šlo mu to samo.

Čo však ukazuje priemerné vysvedčenie? Jednotky, dvojky, sem – tam trojka či dokonca štvorka (pravidlom je nezmieniť sa o nej starým rodičom)?

Prečítajte si aj: 8 neznesiteľných počinov drzého decka

V prvom rade prehľadne rozdeľuje predmety, ktoré naše deti zaujímajú, a ktoré nie. Všimnite si, že dobré známky zväčša bývajú z podobne ladiacich predmetov.
Slovenčina a dejepis, matika a fyzika, chémia a biológia.

Už z pohľadu na vysvedčenie ľahko vytušíte, na čo má vaše dieťa predpoklady. A na čo ani náhodou.

Takéto vysvedčenie jasne ukazuje, kde treba zahájiť udržiavaciu fázu, a s čím sa dá pracovať.

Poďme pracovať na tom, čo nám ide

Učiteľka Monika, ktorá sa venuje výučbe anglického jazyka, vysvetľuje, že nemá zmysel investovať obrovské množstvo času do niekoľkých predmetov, kde to žiakom ide horšie, na úkor tých, kde sú šikovné.

„Aj v slabšom vysvedčení sa dá nájsť niekoľko pozitív. Zamerajme sa na predmety, kde má dieťa jednotku či dvojku.”

“Často sa stretávam s tým že rodičia za každú cenu zachraňujú známku z cudzieho jazyka a uniká im, že dieťa je tvorivé, výtvarne či hudobne nadané, má predstavivosť.

Je zbytočné zabiť hodiny a hodiny času drvením predmetu, z ktorého bude dieťa nakoniec len priemerné. Stačí však jeden či dva predmety, v ktorých bude excelovať, na tom môžete stavať.

Tento výber sa neskôr môže odraziť vo výbere strednej školy. Nemusí mať každý gymnázium.

Pokiaľ vidím, že dieťa má talent na jazyky, radím rodičom držať sa toho, podporiť dieťa krúžkom, beletriou v angličtine, sledovaním filmov v cudzom jazyku.

Horšia známka z fyziky či matematiky neznamená, že je dieťa hlúpe, len že sa viditeľne orientuje iným smerom. Stačí, ak si zachová priemerné výsledky.“

Veľa zlých známok? Vizitka rodiča

Čo robiť v prípade, že zlých známok je viac než dosť?

Prečítajte si aj: Petr Glogar: “Matka a otec dávajú deťom odlišný typ lásky.”

Podľa učiteľky Moniky si v takom prípade treba nájsť priestor a zhodnotiť, ako funguje študent, škola a rodina ako celok.

„Pokiaľ sa s dieťaťom tiahnu zlé známky od začiatku, na príčine môžu byť špecifické problémy učenia, alebo žiak jednoducho náročnosť školy nezvláda.

Nie je to žiadna hanba, je však potrebné, aby do procesu vstúpila dohoda školy a rodičov, ako ďalej pokračovať. Možností je viacero, napríklad vyhľadať pomoc asistenta, riešiť problém s odborníkmi a podobne.

Častejšie však vidím, že rodičia deťom nepomáhajú, prípadne sa o známky začnú zaujímať až pred vysvedčením. Dieťa nemá doma vhodný režim.

Domáce úlohy sa odkladajú ne nedeľu večer, deti prichádzajú do školy nevyspané, neoddýchnuté, hlava sa ťažko sústredí.”

Okrem vedomostí nadobúdajú študenti aj zručnosti, ktoré potrebujú rozvíjať predovšetkým v laviciach základných škôl. Učiteľka anglického jazyka Monika vysvetľuje, ktoré to sú:

„Neučíme sa pre známky, ale učením zlepšujeme pamäť, tvorivé myslenie, logické či strategické uvažovanie, schopnosť spájať súvislosti, získavame obraz o svete.

Zo školy nemusíme odchádzať s výborným hodnotením, potrebujeme však ovládnuť postup, akým budeme spracúvať podnety, ktoré sa k nám dostanú.

Čoraz viac sa hovorí o tom, že sa deti musia naučiť kriticky myslieť, spolupracovať, vyhodnocovať, aktívne a samostatne konať. Určitý priestor na to dostávajú aj v školských laviciach.

Sám rodič musí posúdiť, či sa v tomto smere jeho dieťa posunulo vpred, alebo stagnuje. Ak dozrieva, múdrie a zlepšuje sa, je to to najlepšie vysvedčenie.“

(4 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...