Existuje niečo, čo vyvoláva viac záchvatov hnevu u detí a núti rodičov, aby si trhali zbytky vlasov, ako domáce úlohy? Joanna Faber a Julie King, autorky publikácie Ako hovoriť s deťmi, keď nepočúvajú, sa spoločne zamýšľali nad časmi, keď ešte neexistovali domáce úlohy v škôlke! No svet dnešných detí sa naozaj zmenil a často sú prácou na doma zbytočne preťažované.
Namiesto pohody je doma nervozita, stres. Hoci neexistujú dôkazy, že by domáce úlohy v prvých rokoch školskej dochádzky mali nejaký zásadný význam pre akademický úspech alebo boli pre žiakov akokoľvek prospešné, takmer každý rodič musí čeliť každodennému utrpeniu unavených detí, ktoré sa rúcajú nad hromadami domácich úloh. Čo s tým?
Shutterstock
Postarajte sa najprv o dieťa, až potom o domáce úlohy
Ako rodičia vieme, že deti majú smolu. Môžeme si povedať, že úlohy sú zbytočné, nemajú nijaký význam, či opodstatnenie. Vieme, že berú radosť zo života a prinášajú akurát tak nervy a vrásky. Ale ak si dieťa nebude robiť domáce úlohy, učiteľ ho môže nechať po škole alebo mu dať také zlé známky, že bude opakovať ročník. Vrátane domácich úloh.
Než začneme dieťa tlačiť do nejakých výkonov, píšu psychologičky, budeme sa musieť postarať o zabezpečenie jeho základných potrieb. Deti potrebujú odpočinok, pripomínajú odborníčky. „Aj dospelí začnú byť protivní, keď si nemôžu oddýchnuť, najesť sa, hýbať, tráviť čas s blízkymi, len tak si snívať, miesto toho, aby sa museli sústrediť na ničo, čo po nich chce niekto iný. Neustála absencia voľného času si vyberie svoju daň aj na tých najvýkonnejších z nás.“
Kým dospelí vedia niekedy zabrať (a ignorovať svoje potreby), od detí by sme to čakať nemali.
„Ak si myslíte, že vaše dieťa zvládne chodiť do školy, potom na krúžok, následne na tanec/karate/piano/futbal, potom prísť domov, rýchlo sa najesť a vrhnúť sa na domáce úlohy, sú vaše očakávania možno … príliš optimistické,“ hovoria psychologičky. No ani dieťa, ktoré má uspokojené základné potreby, nemusí vyskakovať nadšením meter dvadsať, že si má robiť úlohy. Čo teda ďalej?
Uznajte pocity dieťaťa a prejavte súcit s kopou domácich úloh
Buďte na strane dieťaťa. Tak ako dospelý ocení partnerovo poľutovanie nad neúnosnou, hoci nevyhnutnou prácou, deťom rovnako pomáha emocionálna podpora v otázke domácich úloh. Namiesto omieľania „čím skôr začneš, tým skôr to bude hotové,“ skúste radšej tieto frázy – užitočnejšie a menej poburujúce:
„Fuj, domáce úlohy!“
„Toho zase je!“
„Bol si celý deň v škole. Táto nálož úloh je to posledné, na čo máš teraz chuť.“
„Keby si bola učiteľka, určite by si svojich žiakov nemučila takým množstvom domácich úloh.“
Keď si dieťa sťažuje, že má veľa úloh a počíta, čo všetko musí do zajtra stihnúť, možno aj rodiča chytá úzkosť, panika a nervozita. A hovorí si, panebože, ako sa dá toto všetko stihnúť? To je katastrofa, to nemá šancu zvládnuť, zajtra nebude chcieť ísť do školy. Skúste vtedy pracovať s vlastnými pocitmi a radšej ich predýchajte skôr, ako poviete dieťaťu niečo ako:
„Tak sa prestaň sťažovať a začni. Najprv si urob to, čo ti ide najlepšie a potom sa popasuješ so zbytkom…“
Radšej sa vzdiaľte od dieťaťa aj od situácie. Uznajte pocity. Radia psychologičky. Povedzte niečo takéto:
„Páni, to je strašná kopa domácich úloh na jedno poobedie. Je toho toľko, že človek nevie, s čím začať…“ Možno si vtedy vaše dieťa súhlasne povzdychne namiesto znechutenia, že mu hovoríte, čo má robiť.
Súcit s deťmi nad domácimi úlohami nemusí váš problém vyriešiť vždy iba tak jednoducho. Ale je to dôležitý začiatok, myslia si psychologičky. „Chceme dať deťom vedieť, že nie sme ich protivníci. Sme v rovnakom tíme.“
Ďalšou stratégiou môže byť možnosť voľby:
„Ako najjednoduchšie by sa to dalo dokázať?“
„Chceš sa toho zbaviť hneď teraz, aby si mal voľný večer alebo sa chceš najskôr prebehnúť na bicykli (alebo sa zahrať s legom alebo si zahádzať na kôš) a začať napríklad o pol šiestej?“
„Chceš k tomu písaniu úloh niečo pod zub alebo nejakú hudbu? Alebo oboje?“
„Chceš pracovať v izbe sám alebo so mnou v kuchyni, kým budem variť večeru?“
„Chceš na tú písomku vyskúšať alebo vyskúšaš ty mňa?“ (Ak si dieťa vyberie druhú možnosť, dávajte mu veľa zlých odpovedí, aby vás mohlo opravovať).
Upravte svoje očakávania
Pre niektoré deti môže byť písanie domácich úloh naozaj deprimujúce.
„Domáca úloha, ktorá je pre väčšinu triedy primeraná, môže byť na vývojové možnosti vášho dieťaťa skrátka príliš náročná. Deti sa rozvíjajú rôznym tempom, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú diagnostikovanú nejakú poruchu učenia. Dokonca je možné, že budete musieť začať komunikovať so školou, aby ste sa svojho dieťaťa zastali,“ radia psychologičky.
Ak si u dieťaťa všimnete, že býva dlhodobo preťažené domácimi úlohami, že je čím ďalej, tým viac v strese a pomaly odmieta chodiť do školy, kontaktujte učiteľa. Dajte mu vedieť, čo sa deje a zdvorilo navrhnite čas, ktorý je ešte pre dieťa únosný, prípadne požiadajte o zredukovanie niektorých úloh.
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)
Loading...
Aký je život a boj s ALS? Športovca a aktívneho muža pripútala choroba na lôžko
Diktáty pre štvrtákov - ohybné slovné druhy
Polohovanie na bruško. 25 tipov, aby tam dieťatko vydržalo.
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Ťap, ťap, ťapušky: aké verzie poznáte?
Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete
