Akých žiakov má rada naša škola?

Ten zážitok – a mnohé ďalšie z rovnakého vreca – neviem už dlhé roky vymazať. V časoch, kedy naša teraz puberťáčka mala ešte len sladkých 8 rokov, si dovolila pani učiteľke na hodine povedať: „Pani učiteľka, ten príklad na tabuli máte vypočítaný zle. Takto to nemôže vyjsť, ako ste to napísali.“

Stavovská česť?

Môžete trikrát hádať, čo nasledovalo. Poznámka o „vyrušovaní na vyučovacej hodine“, potom náhodné stretnutie pani učiteľky von pred školou, kde mi povedala, že aké to len mám drzé dieťa… že ono je síce šikovné, ale toto! To nezažila za celú svoju pedagogickú prax, aby jej toto niekto povedal! Končilo to tým, že moje šikovné dieťa sa každé ráno utápalo v slzách, od zúrivosti a strachu, keď malo prejsť tých smiešnych cca 500 metrov z domu do školy. Lebo – čo zas vymyslí  učiteľka, ktorá ju pekne „zaradila“.

Dcéra šla na inú školu do iného mesta, našťastie sme stihli osemročné gymnázium. Povesť rebela, ktorý je síce rozumný, zbehlý, sčítaný, ale trefne pomenúvajúci veci a osoby, jej však aj na tejto škole ostal. Oná pani učiteľka šla do dôchodku. Napriek tomu sa s touto pozíciou „stavovskej cti“, ba až nedotknuteľnosti stretávam ako mama aj ako kamarátka rovnako postihnutých.

Čo chceme

A tak sa stále pýtam: Je učiteľ neomylný? Vie skutočne komunikovať s deťmi alebo žiada len memorovanie a prihlúple prikyvovanie, aj keď deti nemajú o ničom ani tucha – lebo výkladu nerozumejú. (Názorná ukážka z vyučovania môjho piataka, ktorý na rozdiel od svojej sestry toľko drzosti nemá…) Nie je pri učení dôležitý vzťah a dôvera, budovanie osobnosti dieťaťa aj v tom, aby vedelo prejaviť – vo všetkej slušnosti a úcte – svoj názor, hľadalo iné riešenia, bolo nápadité a inovatívne?

Ak je zjavná potreba doby komunikovať, vedieť viesť dialóg – čo bude také dôležité v živote aj na budúcom pracovisku našich detí – prečo nám nie sú v tomto všetci pedagógovia nápomocní a prečo sa správajú, akoby vypadli z čias Jána Amosa Komenského? (Aj keď pochybujem, že on sám by až takéto praktiky používal – na to bol na svoju dobu príliš osvietený…)

Tak – aké chceme deti?

Keby sme sa pýtali učiteľov, tak by povedali asi toto: šikovné,  múdre, slušne vychované, bez komplikácií. Otázka ale znie aj tak, aké deti majú z tej školy vyjsť po jej ukončení a k čomu má škola nám rodičom pomôcť – pretože jej rozmer nie je len vzdelávací, ale aj výchovný, čo sa občas stráca…

Svetielka v tme

A tak sa teším svetielkam v radoch priemerných a ešte iných  (s mínuskou na ratingu) učiteľov (lebo aj takí sú), a hovorím, že existujú ľudia, ktorí  nieže sú učitelia, ale učiteľské zázraky – lebo nielen naše deti učia predmetu, ale učia ich aj postoju k životu.

Zas sa vrátim k nášmu piatakovi: majú učiteľa geografie. Už len to, že je chlap, ich ťahá ako magnet. Ale: tento môj chalan – a všetci spolužiaci s ním bez ohľadu na známku z toho predmetu – ho volajú s najhlbšou úctou „pán učiteľ“. Ako je to možné? Je vtipný, počúva deti, ich problémy, rozpráva s nimi, pátra po zemepise aj živote, berie ich ako dôležitých, vie ich zapáliť pre geografiu (čo je div!), a napriek tomu, že nemá vlastnú rodinu, je im ako otec: v správnom okamihu ich povzbudí alebo „sprdne“, ak je na to dôvod. Je pre nich „niekto“ aj za bránami školy a oni sa predbiehajú, aby mu na ulici zakričali: „Dobrý deň, pán učiteľ!“

Problém detí v škole nie je jednostranný, a nie vždy je to tak, že za všetko môžu rodičia: svoje robia aj učitelia, ak nie sú osobnosťami, nerastú a nedokážu „uloviť“ deti na svoju udicu.

Miesto záveru

Veľmi sa mi páči, ako to trefne pred pár dňami zhrnula moja kamarátka, učiteľka: „Mám kolegyňu, ktorá je aká je. Ale už ma žralo, že všetky jej písomky deti napíšu na štvorky a päťky. A že sú podľa nej tie deti hrozné. Tak som šla za ňou a pekne som sa s ňou porozprávala: o tom, že chyba známok a správania sa nie je na strane detí, ale v nej. Neexistuje, aby v jednej triede boli len grázli a lajdáci. Urazila sa… ale ja sa tých detí musím zastať.“

Takže: škola – aké deti ti vyhovujú? Mlčiace, apatické? Alebo nám  rodičom pomáhaš nám vychovávať deti empatické, asertívne, inovatívne, komunikatívne, tolerantné, so sociálnym cítením?