Maxík má svoju osobnú asistentku, ktorá je takpovediac jeho nohami, pomáha mu teda hlavne po fyzickej stránke. Učitelia a spolužiaci ho berú ako zdravého a vo všetkom ho podporujú.
„Majú ho veľmi radi, zapájajú ho do všetkých spoločných aktivít a plne rozvíjajú jeho zručnosti a samostatnosť. Dôležité pre nás rodičov je to, že náš syn je šťastný a aj napriek veľkému hendikepu sa necíti menejcenný,“ prezrádza pani Radka a dodáva, že jeho spolužiaci si niekedy počas športovej hry zaviažu nohy, aby neboli vo výhode oproti nemu.
Inklúzia detí znamená vyrovnané šance na vzdelanie
Na ceste inkluzívneho vzdelávania a integrácie detí so zdravotným znevýhodnením učiteľom chýba podpora v podobe pomoci zo strany ďalších odborníkov – asistentov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov, školských psychológov a asistentov učiteľa.
Zavedenie modelu inkluzívneho vzdelávania môže podporiť skvalitnenie funkčnosti vzdelávacieho systému ako celku. Práve touto problematikou sa zaoberá aj dobročinný Ples v Opere v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a s Koalíciou pre deti Slovensko.
„Musíme sa naučiť prekonávať bariéry. A nejde iba o bariéry fyzické, ako chýbajúci výťah, ktorý musí častokrát nahradiť obetavý rodič alebo učiteľka. Musíme sa naučiť prekonávať aj bariéry neviditeľné, tie, ktoré sú v mysliach detí, pedagógov, rodičov. Bariéry, ktoré podporujú mýty, že zdravotne znevýhodnené deti nepatria medzi tie zdravé, pretože by to nezvládli alebo spomalili svojich spolužiakov. Mýty, o ktorých už dnes vieme, že nie sú pravdivé,“ tvrdí Ondrej Gallo, správca Nadácie pre deti Slovenska.
Jeho slová dopĺňa Andrea Cocherová, riaditeľka Plesu v opere: „Mnohí si ani nedokážeme predstaviť, čo všetko musia tieto deti a ich rodičia na ceste za primeraným vzdelávaním absolvovať. O tejto téme potrebujeme nahlas hovoriť a najmä ju potrebujeme urgentne riešiť – na všetkých úrovniach našej spoločnosti.“