Dieťa so špeciálnymi potrebami a škola

S akceptáciou takýchto odporúčaní je to však podľa skúseností rodičov, i odborných pracovníkov, často veľmi otázne. Na skúsenosti z reality sme sa spýtali Mgr. Liliany Šimečkovej, PhD, špeciálnej pedagogičky.

Kedy sa najčastejšie ohlasujú rodičia, či školy, že s dieťatkom je zrejme nejaký problém? V ktorom ročníku sa obvykle uzatvárajú poruchy učenia?

Pri závažnejších ťažkostiach (zvyčajne grafomotorických) už v prvom štvrťroku prvého ročníka ZŠ, druhá várka prváčikov je po prvom polroku a posledná várka je tretí štvrťrok. Tí, ktorí to nestihnú, prídu v druhom ročníku. Platí zásada prvý ročník sa deti učia, druhý ročník sa učivo automatizuje, takže poruchy sa uzatvárajú obvykle najskôr na konci druhého ročníka a v polovici tretieho ročníka. Samozrejme závažné poruchy (už v prvom ročníku) pri rečových ťažkostiach – oneskorený vývin reči, ťažšie zrozumiteľná reč.

Je možné, že sa porucha učenia diagnostikuje až napr. na konci šk. dochádzky – v 8 – 9 ročníku? Ak hej, tak prečo?

Je to možné, treba prepátrať po príčinách, teda, čo je na pozadí, že prišli tak neskoro. Môže za tým byť postoj rodiča (úspešný, výkonovo orientovaný rodič ťažko prijíma, že jeho dieťa má ťažkosti tohto typu), ďalej dieťa pri ľahšej forme sa naučilo zvládať svoje ťažkosti, vedelo ich doposiaľ vykompenzovať a zrazu narazilo na svoj strop.  Ďalej už potom nevie a potrebuje pomoc. Taktiež u nadpriemerne nadaných detí, ktoré to potiahnu na trojky, rodič to nevidí ako akútny problém, tým pádom nie je dôvod zapodievať sa týmto, v duchu – veď neprepadá…

Hovorili sme o systéme “len odporúčanie” vs. “integrácia”. Je pomerne málo detí. ktoré sú naozaj integrované. Načo je dobrý „len papier“, aká je tvoja skúsenosť v tomto smere?

Tam je rozdiel v stupni poruchy. Ľahšie formy idú cez odporúčania, stredná a ťažšia forma poruchy sa integruje. Odporúčania v správe sú len hľadaním optimálnej cesty v priebehu štúdia. Cieľ je jednoduchý – ukázať, ako najviac sa dajú eliminovať, či kompenzovať ťažkosti vyplývajúce z poruchy a nekomplikovať si život. Cieľom je podporiť dieťa v štúdiu tým, že je učiteľ tolerantný pri hodnotení a skúšaní. Vhodným prístupom predchádzame psychickým problémom, ako je pocit zahanbenia, opakovaný neúspech, pocit zbytočnosti (učí sa štyri hodiny a dostane štvorku), frustrácia pri prekonávaní prekážok.

Dieťa s poruchou učenia takmer vždy podá horší výkon, než sú jeho schopnosti, dostáva sa do stresových situácii, prestáva si veriť. Tomu všetkému majú odporúčania slúžiť. Aby papier bol akceptovaný, je dobré konzultovať s učiteľom, nenechať to len na rodičovi (ktorý nemusí byť odborník), skrátka vysvetľovať a dohodnúť sa na spolupráci pedagóg – špeciálny pedagóg. Väčšinou to ide. Vysvetliť, že diagnóza nie je ospravedlnením za nič nerobenie.

Dieťa dostane papier, nejaké úľavy, učiteľ by mal dostať nejaké odporúčania. Niekedy sa však sťažujú, že odporúčania sú veľmi stručné, že vlastne nevedia, ako s dieťaťom pracovať. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?

Tu vidím riešenie v komunikácii s učiteľom, poznať školské prostredie, ísť to odkomunikovať do školy a dohodnúť sa s učiteľom, skrátka si to ujasniť, veci pomenovať tak, ako sú, vysvetľovať a vysvetľovať. Čo potrebuje dieťa a čo je pre jeho skutočne optimálny spôsob fungovania potrebné poskytnúť.

K problematike špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí na Slovensku existuje niekoľko pedagogických dokumentov, zvlášť pre poruchy učenia existuje Vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia.

Ku konkrétnym odporúčaniam uvádzaným v správach či usmerneniach pre rodičov a pedagógov sa dostaneme v ďalšom článku.

(5 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)

Loading...