Mám doma ôsmaka. Máme už vyberať strednú školu?

Nuž, zamyslela som sa, pred 25 rokmi, keď som ja končila ZŠ, tak voľba bola jednoduchá, resp. jednoduchšia. Kto plánoval ísť ďalej na vysokú, ten šiel na gympel. Ďalej si spolužiaci volili ekonomickú školu, baby, ktoré chceli byť sestričkami išli na zdravotku, chalani zase na priemyslovky rôzneho typu. Nuž a nemálo bolo aj spolužiakov, ktorí šli na učňovské školy.

Po štvrťstoročí je už situácia príliš odlišná. Veľa typov škôl takmer neexistuje, najmä tých učňovských a odborných. Na druhej strane nám pribudlo kopec rôznych manažérskych odborov, kde následná uplatniteľnosť je otázna – koho budú všetci tí manažéri manažovať, keď málokto bude robiť napr. vo výrobe? Nuž ale to je iná téma …

Poďme späť k voľbe školy ako takej. Na niekoľko otázok, čo by mohli zvažovať deti aj rodičia predtým, než vyplnia prihlášku, sme sa spýtali psychologičky Zuzky Milerovej. Tá na podobné otázky hľadá odpovede aj s klientmi vo svojej praxi.

Čo by mala byť prvá otázka, ktorú si rodičia spoločne s dieťaťom položia?

No, asi medzi prvými otázkami by mala byť otázka , či ich dieťa je naozaj študijný typ, t.j. či je pre neho prirodzené chcieť sa celý život vzdelávať, a nie len prakticky, ale aj teoreticky. Ten kto chce ísť na vysokú školu, by mal mať určite pozitívny vzťah k štúdiu a k učeniu všeobecne.

A kedy by si túto otázku mali položiť? Je namieste zvažovať výber školy už v tom ôsmom ročníku?

To určite, veď  už v ôsmej triede sa treba rozhodnúť, ak niekto pomýšľa na bilingválne gymnáziu alebo akúkoľvek inú školu so špecifickým zameraním – umeleckým, športovým…. Takže ak to má niekto v pláne, nie je skoro sa začať pripravovať už v siedmej triede.

Pokiaľ dieťa nie je jasne profilované, s jasne vyhraneným záujmom, ako sa dá zistiť, ktorá škola by bola pre neho vhodná?

To je asi najťažší oriešok – ak je niekto viac-menej vo všetkom priemerný a nič ho výrazne nezaujíma. Vtedy je proces hľadania toho najlepšieho riešenia dlhší a náročnejší. Pri rozhodovaní nám do toho vstupujú aj iné kritériá, ako len školské výsledky a to sú veci, od ktorých sa dá odraziť. V takomto prípade odporúčam navštíviť poradenského psychológa, ktorý vám môže pomôcť vo výbere alternatív. Dieťa u psychológa absolvuje v prvom rade individuálne sedenie za prítomnosti rodiča, alebo zvlášť. Ak z rozhovoru vyplynie potreba si niektoré danosti či zameranie dieťaťa podrobnejšie ozrejmiť , môžeme použiť testy napr. intelektovo-výkonového rázu, ktoré ukážu profil dieťaťa v zmysle, či je skôr humanitne orientované alebo skôr technicky zdatné. Alebo použijeme dotazníkové metódy, ktoré mapujú osobnosť dieťaťa a jeho záujmovú či hodnotovú orientáciu.  V ďalšom kroku si zhrnieme výsledky a snažíme sa to skĺbiť s reálnymi možnosťami a očakávaniami dieťaťa a rodiča.

Na základe čoho by sa rodičia s dieťaťom mali v konečnom dôsledku rozhodnúť pre konkrétnu školu? Čo sú tie faktory, ktoré si treba dať na pomyselné váhy?

Sú to rôzne faktory, ale asi najdôležitejšie je  vedieť  sa na to pozrieť s reálnymi očakávaniami a s ohľadom na  preferencie ich dieťaťa do budúcnosti.

Čo v prípade, že dieťa tvrdohlavo razí voľbu jednej školy a rodičia nesúhlasia? Nemusí sa im škola pozdávať s ohľadom na uplatnenie v budúcnosti, s ohľadom na danosti dieťaťa … čo robiť vtedy?

Ak sa takéto niečo deje, je to náročná situácia. Ak sa nenájde primeraný kompromis, nemá to dobrú prognózu do budúcnosti a môže to spustiť kopec negatívnych reakcii dieťaťa cez odpor voči škole, časté hádky doma, depresie, záškoláctvo, identifikovanie sa s asociálnou skupinou….  Aj výber školy podľa ich voľby je jedným z ďalších krokov v dozrievaní a formovaní ich osobnosti a preto by sme im v tom nemali brániť, aj keď máme na vec iný názor. 

Keďže termíny na podanie prihlášok na stredné školy sa blížia, tu nájdete nejaké základné info k tomuto kroku – termíny, postupy.

(3 hlasov, priemerne: 2,30 z 5)

Loading...