Rodičovské združenia. Pre niekoho obľúbená adrenalínová disciplína, pre iného útrpná povinná jazda a zbytočne zabitý čas, na ktorý radšej pošlú svojho partnera.
Pre tzv. „osamelých“ rodičov, ktorí majú viac detí, bývajú pripomienkou, že sa nedá byť na dvoch miestach naraz, a tak stoja pred pálčivou otázkou, či sa nechať radšej povzbudiť (zvolíte si menej problémové dieťa) alebo zakopať do kanálov.
Ako na tom sme
Na začiatku školského roka tam ideme s podozrievavou otázkou, koľko nás to bude stáť. Učebnice, pomôcky, krúžky, mikulášske balíčky aj návšteva zoo v júni.
A potom priebežne počas školského roka chodíme overovať, ako veľmi platia známky zapísané v žiackej knižke. Či je to naozaj tak a nie inak. Veď naše deti sú nielen najkrajšie, ale aj najmúdrejšie.
Atmosféra na nezaplatenie
Mám kamarátku, ktorá učí na súkromnej škole. Okrem kávičky a koláčikov vždy dopredu pripravuje aj úvodnú hravú aktivitu pre rodičov na odbúranie stresu. Ak po 15 minútach zabudnú, prečo tam prišli, zvládla to dobre.
V iných školách sa vám spravidla po úvodnej štvrťhodinke zvykne rozkolísať tlak a keď sa pozriete okolo, zistíte, aké rôzne antistresové techniky používajú iní rodičia.
Či sa škrabú po hlave (najčastejšie za to môže debata o všiach), poťahujú nosom (najradšej by sa rozplakali) alebo šúchajú po telefóne (netreba túto zátvorku).
Všetci o všetkom
Pre mňa osobne bolo veľmi zaujímavou skúsenosťou byť na rodičovskom združení, kde navzdory GDPR dobe zastal čas a mala som možnosť vypočuť si, ako sa darí každému jednému spolužiakovi môjho dieťaťa. Aké známky mu vychádzajú, v čom by mal zabrať, aj to, ako sa správa.
Sedeli sme tam všetci rodičia, každý chvíľu tak trochu na rane, keď prišla reč na jeho dieťa. A tak sme sa veľa dozvedeli, lepšie tu ako od susedy.
Ktoré dieťa doma neprečíta ani jednu knihu za rok, ktoré má výslovnosť ako rodený Angličan, kto v škole spí, kto je do výkladnej skrine a ktoré dieťa má, naopak, toľko energie, že by bolo dobré prihlásiť ho na box (vlna smiechu rodičov, ku ktorej by som sa azda pridala, keby nebola reč práve o tom mojom).
Je fascinujúce, ako na to každý z nás reaguje. Vnímate uprostred všetkých, ako je vaše dieťa prijímané a hodnotené. Vidíte zoči-voči, aká je alebo mala by byť „norma,“ a ako veľmi sa k nej vaše dieťa približuje alebo je od nej na míle vzdialené.
Chtiac, či nechtiac porovnávate.
Nie to, ako sa dieťaťu darilo od začiatku školského roka až do konca, v čom sa zlepšilo, aké pokroky urobilo. Vidíte v tej chvíli len to, ako dobre alebo zle je na tom v porovnaní s ostatnými deťmi.
Je prirodzené, že môžete skĺznuť k doplňujúcej otázke, ako dobre alebo zle si robíte svoju rodičovskú prácu (zase v porovnaní s ostatnými rodičmi). Niekto na mašľu, niekto na boxerské rukavice. A tak konečne zistíte, prečo rodičia tých menej „dokonalých“ detí na rodičovské nechodia.
Predpokladám, že aj vďaka všadeprítomnému GDPR sa od verejnej formy informovania o prospechu a správaní postupne upúšťa. Už by to však rozhodne nemalo byť normou.
Podľa vyjadrení ministerstva školstva je vhodné, aby boli zákonnému zástupcovi žiaka sprostredkovávané informácie o jeho študijnom prospechu zo strany triedneho učiteľa v rámci rodičovského združenia vždy individuálne v rámci individuálnych konzultácií, a nie verejne, pred ostatnými zákonnými zástupcami žiakov.
Informácie o študijnom prospechu, ako aj o správaní žiaka, sú údaje, ktoré sa ho týkajú a sú teda aj osobnými údajmi. Takto je potrebné k ním aj pristupovať.
(11 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
RSV vírus: bežný, ale nebezpečný
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Prečo si Mária Terézia pripadala stará už ako tridsaťročná
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Ja som si na rodičku od družinárky vypočula, že môj syn nechce vyšívať! MAmina vedľa si zas pred všetkými vypočula chvály, ako jej syn krásne vyšíva! Hanbili sme sa obe 🙂
Mne zas nevyhovuje celé GDPR! Nielen ja neviem porovnať a potom doma usmerniť dieťa, čo je ešte normálne a čo je cez hranice – v porovnaní s ostatnými deťmi a normami. Ale ani deti nie sú medzi sebou motivované, lebo nikto nevie, kto dostal akú známku a tak buď to berú, že ich známky sú v pohode alebo je samozrejme “chyba v učiteľovi”. A argumenty tipu “učíš sa pre seba” alebo “musíš sa učiť” som nebrala ani ja v detstve! Ja som bola motivovaná práve spolužiakmi a ich výsledkami!
..teda neviem, ja som zaviedol ešte dávno pred GDPR jedinečný 10 miestny kód (ten pozná len daný žiak a rodič), ktorý prečítam a tak hovorím o výsledkoch a správaní sa žiaka. Koniec koncov známky vidia rodičia na edupage, nemá zmysel im to hovoriť a to, že sa ich dieťa snažím pochváliť je hádam samozrejmé. Takto nik nevie o koho dieťati je práve reč, ale zas vedia ako sa darí študentom v rámci celej triedy (a vedia svoje dieťa v prípade nevyhnutnosti – hoci osobne si myslím, že to zmysel nemá… porovnať).