- „Ako bolo dnes v škole?“„Dobre.“
- „Čo ste robili?“„Nič.“
Zdajú sa vám tieto minidialógy povedomé? Nie ste samy. Keď sa pokúšame vylákať z nášho potomka aspoň aký taký popis jeho školského dňa, často končíme frustrované jeho neuveriteľnou schopnosťou zhrnúť priebeh minimálne šiestich hodín svojho života do jediného slova.

Ako teda byť tou milujúcou, zaujímajúcou sa mamou, keď moje samostatné človieča nepovažuje za dôležité oboznámiť ma s absolútne všetkými významnými detailmi svojej prípravy na život???
Je určite množstvo stratégií, ako z nich dostať uspokojivé informácie. Každá z nás už vyskúšala niekoľko, viac či menej úspešne. Tu je niekoľko z nich:
Pýtajme sa konkrétne otázky
„Na matematike ste spočítavali čísla do desať?“ „Nié, my sme …“ a už mám konkrétnu odpoveď, lebo sa mi podarilo preniesť dieťa do konkrétnej situácie.
Najkrajší a najhorší moment dňa
Keď si vyberiem dcérku zo školy, zvyknem sa jej spýtať čo najkrajšie a čo najmenej príjemné sa jej v ten deň v škole stalo. A dozviem sa minimálne to, že si zasa s Jurajkom vymenili desiatu…
Vzbuďme v nich zvedavosť
Občas nadhodím: „Môj deň bol určite zaujímavejší ako tvoj. Chceš vedieť čo sa mi všetko stalo?“ No odolajte takejto drzej konkurenčnej výzve…
Prirovnajme naše detstvo k ich detstvu
Pri úlohách mojich potomkov mám jedinečnú príležitosť nostalgicky zaspomínať na doby dávno minulé – minule ich pobavila príhoda o vlastnej mame, ktorej prvé písmenka boli viditeľné až na tretej strane, tak sústredene tlačila na ceruzku.
Udržme kontinuitu v čase
Ak dieťa spomenie niektorého zo spolužiakov v jednom týždni, spýtam sa na neho aj o týždeň, každodenné vypytovanie je príliš, zápletky v ich vzťahoch sa nezvyknú vyvíjať každý deň.
„Uväznime ich“
Auto je ideálnym miestom na systematické dopytovanie sa. Dieťa nám z autosedačky nemôže ujsť!
♥ »»» Možno si chcete prečítať aj: 20 trefných otázok miesto “Ako bolo v škôlke? Dobre.”
Dajme im čas
Mám skúsenosť s mojimi deťmi, že po príchode domov potrebujú trošku času na „vyfučanie“. Po chvíli hrania je vhodná chvíľa nadhodiť otázku o priebehu vyučovania a jeho následkoch v podobe domácich úloh.
Nájdime si spriaznené mamy spolužiakov
Ak sa mi dlhodobo nedarí získať relevantné dáta vo vlastných radoch, je čas využiť záložné zdroje – zdvíham telefón a volám Jurajkovej mamine…

ked niekedy je to take tazke, v tom vsetkom zhone najst cas zastavit sa a rozpravat
tento clanok mi pise z duse, aj ja casto pocujem co ste robili, hrali sme sa
len niekedy neviem ako pokracovat, dakujem za napady
Vyborne, dobre rady, Tak nejako intuitivne som niektore z nich pouzivala aj ja, ale niektore doplnim do repertoara mojho pačenia informacii od dei

Váš komentár
“Nič.” takáto odpoveď znie vždy z úst nášho školáka po zaznení otázky čo ste robili v škole. Väčšinou sa dozviem čo bolo nové v škole až po niekoľkých dňoch, keď má náladu o nej rozprávať.
Keď sa rozprávame sa o bežných veciach, vtedy sám od seba porozpráva, kto sa v škole pobil, koho pani učiteľka pochválila…
Hlavne nesmiem na neho “tlačiť”, najviac informácií dostanem, keď sme v pohode, nie v zhone a strese.
S tým uväznením to funguje. Bud v cakarni u zubara, kde proste musime spolu sediet, alebo idealne to auto
A co ste mali na obed?
Neviem.
(To sa pytam beruc ho z obeda)
S tymto nesuhlasim. U nas je odpoved zasadne vzdy rovnaka. Ryzu s masom. ))
Mna by tiez nebavilo, ak by sa muz kazdy den pytal, ze ako v praci
Ak je nieco, co stoji za to, tak porozpravam aj sama. Podla mna aj dieta to urobi samo od seba.. Su aj ine temy na rozhovor, ako co bolo v skole.. Ani sa necudujem, ze decka odpovedaju nieco v zmysle nic, neviem, nuda a pod.. Mne to pride ako kazdodenne spovedanie. Radsej sa budem bavit s dietatom na temu, co nas bavi oboch.