Keď sa blíži čas vysvedčení, rodičia častejšie kontrolujú deťom známky. Neustále sa pýtajú, aké známky dieťaťu vychádzajú, či si už opravilo tú štvorku z matiky, či sa už prihlásilo na opravnú odpoveď z prírodopisu. Pre dieťa býva toto obdobie plné stresu a strachu zo všetkých písomiek a skúšaní. Ako môžu rodičia svojim deťom pomôcť?
O čom vypovedajú známky
Treba si uvedomiť jednu vec: známky sú len veľmi úlomkovitý obraz o vedomostiach dieťaťa. Rodič je jediná osoba, ktorá svoje dieťa pozná najlepšie. Ak rodič vidí, že sa dieťa snaží a učí, trápiť dieťa kvôli známkam naozaj nie je vhodné.
Všetci vieme aj z vlastných skúseností, že učiteľ nie je vždy objektívny. Sympatie a antipatie k určitým deťom sú niekedy veľmi okaté. Aj keď profesionálny učiteľ by mal vedieť tieto svoje pocity vo veľkej miere ovládať.
Ako sa cíti dieťa, keď vie učebnú látku naspamäť zo všetkých smerov, vie ju prerozprávať aj vlastnými slovami a z odpovede dostane trojku? Asi nie veľmi víťazne. Keď rodič vidí trojku z odpovede, prvé čo spraví je, že sa dieťaťa opýta, čo nevedelo. A dieťa odpovie, že vedelo všetko, ale tá pani učiteľka ho nemá rada, preto dostalo trojku…
Nie vždy je hodnotenie učiteľa adekvátne výkonu žiaka. Preto je veľmi dôležitá spolupráca rodiny a školy. Každý rodič má právo sa kedykoľvek informovať o výsledkoch svojho dieťaťa, nielen na rodičovských združeniach.
Vždy stojte na strane svojho dieťaťa.
Ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku, treba to ihneď začať riešiť. Občas sa stane, že je treba dieťa uchrániť pred samotnou pedagogickou radou.
Učitelia sú preťažení. Čoraz viac sa ich nachádza v poslednej fáze syndrómu vyhorenia, čo sa negatívne odráža na vzťahu k žiakom, ale aj na vyučovacom procese. Naozaj veľmi dôležitý je kontakt a komunikácia medzi rodičmi a učiteľmi.
Učiteľ by mal vedieť prijať konštruktívnu kritiku zo strany rodiča, ale aj rodič zo strany učiteľa. Rodič a učiteľ sú v živote dieťaťa predsa tie najdôležitejšie osoby. Rodič pozná dieťa z jednej stránky a učiteľ z druhej stránky, preto je veľmi žiadaná úzka a častá spolupráca týchto dvoch strán. Veď obidvom predsa záleží na dobre dieťaťa.
Najdôležitejšia je dôvera medzi rodičom a dieťaťom
Dieťa by si malo na 100 percent byť isté, že kedykoľvek môže za rodičom prísť a ten mu podá pomocnú ruku. Malo by to však platiť aj zo strany učiteľa. Ak má dieťa doma problémy, učiteľ by mal byť prvý, kto to zistí, alebo za kým dieťa príde s prosbou o pomoc.
Veľkú pozornosť však treba venovať aj pozorovaniu dieťaťa, často sa vyskytujú u detí špecifické poruchy učenia, ktoré ostanú bez povšimnutia a dieťa je zbytočne traumatizované a stresované svojimi výkonmi v škole a hodnotením ostatných. A nezabúdajme, že známky z polročného vysvedčenia sa dajú stále do koncoročného vysvedčenia opraviť.
Autorka článku: Mgr. Barbora Horváthová, Článok bol uverejnený na zzz.sk
