Premrhaný deviaty ročník?

Trochu priveľkí na základnú školu. Ale ešte sú tam a okrem testovania deviatakov v podstate akoby neexistoval pevný bod, ktorý by bol pre nich inšpiráciou a dôvodom na učenie sa. Učebné osnovy, navracajúce sa znovu k opakovaniu, ich nebavia. A tak sa poväčšine – bavia.

Dobre myslené, nedomyslené

Šachovanie s počtom ročníkov na základnej škole je pomaly politickým tančekom podľa farby vládnej garnitúry. A niekedy ani to nezaručuje (kedy sme mali ministra školstva, ktorý stál za to?), že sa v školstve robia skutočne veci a prijímajú zákony, ktoré sú domyslené, dotiahnuté do konca a sú skutočne v prospech detí a na pomoc učiteľom.

Deviaty ročník nie je výnimkou. Boli, neboli a znova sú. Od roku 1998 znovu prišiel čas deviatakov, vďaka uzákonenej povinnej desaťročnej školskej dochádzke cez zákon 6/1998 Zb. Čas, kedy všetky osemročky mali prejsť na nový systém, bol stanovený od školského roku 2000/2001, odkedy sú deviataci povinne všade. Status deviateho ročníka znovu potvrdzujú zákony č. 408/2002 Zb. a 254/2008 Zb. o výchove a vzdelávaní.

Zákon je jedna vec, desaťročná povinná školská dochádzka ako fakt druhá, treťou vecou ostáva, ako sa doriešil vzdelávací plán pre tento deviaty ročník. Zlé jazyky hovoria, že náhly popud dať do zákona čím skôr desaťročnú dochádzku zrušil pôvodné plány upraviť učebné plány pre 5.ročník základnej školy, aby sa niečo nové a progresívne „ušlo“ aj tomu deviatemu. Opakovanie je síce matka múdrosti, ale opakovať celý školský rok je stratená šanca. Prečo?

Ručná brzda

Keby rodičia mali trošku času študovať komplet učebné plány, videli by to aj na papieri – ale stačí, ak majú deti, ktoré prechádzajú z ročníka do ročníka. V každom z nich sa niečo nové naučia, na tých predchádzajúcich poznatkoch stavajú ďalšie. Cieľom je teda plynulé napredovanie. Ale hop: v deviatke to tak nie je a nezachráni to ani testovanie deviatakov. Tí sú si príliš istí, že jednoducho ich niekam zobrať na strednú musia a že sa pre to veľmi ani nemusia namáhať. Ak niekto neverí, tak nech si naklikne len diskusiu niekde na fóre, kam chodia decká… a bude v obraze. Alebo len znovu kukne na slávnu 9.A z STV.

Človek by sa im nečudoval: tí, čo už vedia a učili sa poctivo, tých už opakovanie nebaví. Tí, čo sa učiť nechceli, tí sa učiť nebudú ani teraz. Nadôvažok, deviaty ročník v tomto stave neponúka deťom žiadne premostenie zo základky na strednú, kde ich čaká mnohokrát šok zo zmeny štúdia, náročnosti a zvýšenej latky na samostatnosť.

Napríklad len napísanie takého samostatného školského projektu na počítači bez toho, aby bol napísaný vlastnou hlavou a s vlastným pohľadom na vec po preštudovaní dostupných materiálov, a nie systémom CTRL C s občasným vynechaním veľmi okatých konštelácií slov. Alebo naučiť sa samostatne učiť z vlastných zdrojov mimo učebníc, ktoré ani na stredných školách nie sú zázračné.

Zázraky sú, systém nie

Ja viem, sú školy a sú deti aj učitelia, ktorí vedia aj z deviateho ročníka vyťažiť veľa a aj z tejto oklieštenej ponuky „vzdelávania“ deviatakov urobiť bonus navyše. Ale: koľko ich je? Spoliehať sa na to, že ich bude dosť na zachránenie nie celkom koncepčného myslenia v učebných plánoch deviatej triedy, je dosť naivné. Čakať, či ponúknuté inovované programy aj pre deviaty ročník zo strany Štátneho pedagogického ústavu prejdú cez sito poslancov a vlády (otázne je, v akom stave sú teraz a v akom budú potom), je stále o strate času a vytvorení pasivity u detí. Podľa ŠPU neexistuje žiadna oficiálna sťažnosť na to, ako deviaty ročník funguje – a tak hoci vie o názoroch a diskusiách, bez „overených faktov“  a „formálnych podnetov“  nie je vlastne čo riešiť.

Takže: načo vlastne je dobrý 9. ročník pre deti samé, okrem zákonnej možnosti uložiť svoje –násťročné dieťa na školskej budovy, kým som ja v práci, pod dozor pedagógov?

Pozn. redakcie: kompletné učebné osnovy pre 9. ročník ZŠ nájdete napr. tu.