Vetné členy (podmet, prísudok, predmet, príslovkové určenia, prívlastok)

Vetné členy: Prísudok

Najľahšie zistíme prísudok vo vete otázkami čo robí, čo sa s ním deje, resp. čo robia, čo robil, čo robili, čo budú robiť, o čo mu ide, a pod.

Janko tancuje o dušu. Čo robí?

Žiaci včera písali písomku. Čo robili?

Zajtra by chceli ísť na výlet. Čo by chceli robiť?

Dnes dokončia práce na dome. Čo urobia, čo budú robiť?

Z túry sa musíte vrátiť ešte pred zotmením. Čo robia, resp. čo musia urobiť?

Všetky deti sú v škole. Čo robia?

Holý, rozvitý, viacnásobný prísudok

Otec pracuje. / holý prísudok

Otec pracuje na poli. Unavený otec pracuje z posledných síl. / rozvitý prísudok

Otec sedí a číta noviny. /viacnásobný prísudok

Slovesný a slovesno-menný prísudok

Príklady pre slovesný prísudok:

• Otec číta noviny. (čo robí?)
• Na pohrebe všetci plakali. (čo robili)
• Cez prázdniny sme boli na dovolenke pri mori. (čo sme robili?)
• Chcem sa dostať na vysokú školu. (čo chcem robiť?)
• Chlapec v kostole sa nemohol prestať smiať. (čo robil?)
• Musím si napísať tvoje telefónne číslo. (čo musím robiť?)
• Nemôžem splniť tvoje želanie. (čo nemôžem robiť?)
• Tá detektívka sa ohromne dobre čítala. (čo robila?)
• Vytknutý členok bol strašne napuchnutý. (čo robil, čo sa s ním dialo?)
• Jeho správaním som bola pobúrená. (čo sa so mnou dialo?)
• Za trestné činy musia byť zločinci náležite potrestaní. (čo sa s nimi musí udiať?)
• V edupage boli zverejnené nové poplatky za školský rok. (čo sa s nimi robilo, udialo?)
• Žiaci budú presťahovaní z jednej triedy do druhej. (čo sa s nimi bude robiť, čo sa s nimi udeje?)

Príklady pre slovesno-menný prísudok:

Skladá sa, na rozdiel od slovesného prísudku, z dvoch rozdielnych častí, pričom slovesnú časť tvorí vždy neplnovýznamové sloveso (byť, mať, ísť, môcť, chcieť, smieť, musieť, ostať, ostávať, začať, začínať, končiť, končievať, prestať, prestávať, stať sa, stávať sa) a mennú časť najčastejšie podstatné meno, prídavné meno, zámeno alebo číslovka.

• Od malička som chcela byť spisovateľkou. (čo som robila?)
• Nakoniec som sa stala právničkou. (čo som robila?)
• V triede plnej ambicióznych jedincov bola mojou jedinou spriaznenou dušou. (čo sa s ňou dialo? čo robila?)
• V prednese bývala bezkonkurenčne najlepšia. (čo robila?)
• On je už raz taký. (čo robí, čo sa s ním deje?)
• Toto všetko je teraz vaše. (čo sa deje so všetkým?)
• Žiak by mal byť disciplinovaný. (čo by mal robiť?)
• Napriek tvrdému tréningu neboli ani tretí. (čo robili?)

Zvláštne druhy prísudku

1. prísudok vyjadrený citoslovcom: A dieťa čľup do mláky! “čľup” vyjadruje činnosť, dieťa skočilo do mláky)
2. prísudok vyjadrený podstatným menom: Mladosť – pochabosť. Pomlčka vyjadruje neplnovýznamové sloveso byť – mladosť je (býva) pochabosť. Vyskytuje sa hlavne v prísloviach a porekadlách.

Vetné členy: Podmet

Spoznáš podla toho, že odpovedá na otázku nominatívu kto? alebo čo? plus prísudok. Otázku kto použijeme, ak ide o osobu. Otázku čo, ak ide o vec.

Namiesto kávy mama varí radšej čaj.

Dávaj si pozor a vždy radšej použi aj prísudok. Spýtaj sa “kto varí?” Mama. Aby si v rýchlosti neurčil ako podmet napríklad “čaj?” Kto, čo – čaj.

Vo vete “Mama varí čaj” je podmet vyjadrený. Podmet môže byť vo vete aj nevyjadrený:

Napriek tvrdému tréningu neskončili ani tretí. / Kto neskončil? Oni.

Podmet nemusí byť vyjadrený iba podstatným menom:

Ona sa usmiala. / Kto sa usmial? Ona. Podmet vyjadrený zámenom.

Len prvý môže stáť na stupni víťazov. / Kto môže stáť? Prvý. Podmet vyjadrený číslovkou.

Chodiť v topánkach na trampolínu je zakázané. / Zvláštny druh podmetu, vyjadrený slovesným neurčitkom. Čo je zakázané? Chodiť.

Holý, rozvinutý a viacnásobný podmet

Anka pečie koláč. / holý podmet

Zaľúbená Anka pečie koláč. / rozvinutý podmet

Anka a Marienka pečú koláč. /viacnásobný podmet

Vetné členy: predmet

Predmet je vetný člen, ktorý odpovedá na všetky pádové otázky okrem nominatívu. Pýtame sa na neho: koho/čoho? komu/čomu? koho/čo? o kom/o čom? s kým/s čím?

Príklady:

• Dostali sme vašu objednávku. Koho/Čo sme dostali? Objednávku.
• Sýty hladnému neverí. Komu/čomu neverí? Hladnému.
• Veľmi túžil po uznaní. Po kom/po čom túžil? Po uznaní.
• Veľmi sa snažil nevzdať. O koho/o čo sa snažil? Nevzdať.
• Nevidela som ho od detstva. Koho/čo som nevidela? Jeho.
• Bála sa o svoje zdravie. O koho/o čo sa bála? O zdravie. Nepriamy predmet, akuzatív s predložkou.

Holý, rozvitý a viacnásobný predmet

Janko sa tešil na obed. / holý predmet

Janko sa tešil na dobrý obed. / rozvinutý predmet

Janko sa tešil na obed a večeru. /viacnásobný predmet

Priamy a nepriamy predmet

Priamy predmet je v akuzatíve a nemá predložku. Napríklad: Držím diétu. Báli sa tmy.

Nepriamy predmet je buď v akuzatíve a má predložku alebo v akomkoľvek inom páde:

Sníval o leteckej dovolenke. Lokál, nepriamy predmet

Čakali na neho celú večnosť. Akuzatív s predložkou, nepriamy predmet

Ešte mi nedali vedieť. Datív, nepriamy predmet

Príslovkové určenia

Príslovkové určenie miesta odpovedá na otázky: kde? kam? kade? odkiaľ? pokiaľ?

Príslovkové určenie času odpovedá na otázky: kedy? odkedy? dokedy? ako dlho?

Príslovkové určenie spôsobu odpovedá na otázky: ako? akým spôsobom?

Príslovkové určenie príčiny odpovedá na otázky: prečo? pre akú príčinu?

Príklady:

• Vtedy sme boli ešte mladí. Kedy (sme boli ešte mladí)? Vtedy. Príslovkové určenie času.
• Nedalo sa odtiaľ dostať. Odkiaľ (sa nedalo dostať)? Odtiaľ. Príslovkové určenie miesta.
• Slzy jej ticho stekali po tvári. Ako (stekali)? Ticho. Príslovkové určenie spôsobu. Kde (stekali)? Po tvári. Príslovkové určenie miesta.
• Už od začiatku bol podozrivý ako hlavný páchateľ. Odkedy? Už od začiatku. Príslovkové určenie času.

Prívlastok

Na prívlastok sa pýtame otázkami: aký? ktorý? čí? Prívlastok môže byť vyjadrený prídavným menom (starostlivá mama), podstatným menom (lyžica cukru), zámenom (naša mama, táto trieda), číslovkou (prvý žiak).

Holý, rozvitý, viacnásobný, postupne sa rozvíjajúci prívlastok

• starostlivá mama (holý prívlastok)
• veľmi starostlivá mama (rozvitý prívlastok)
• starostlivá, pozorná mama (viacnásobný prívlastok: viac prívlastkov, svojou povahou podobných, skoro ako synonymá, vyjadrujú tú istú vlastnosť – pozor, vždy píšeme čiarku!)
• krátke ligotavé tričko (postupne sa rozvíjajúci prívlastok: viac prívlastkov, ale vôbec nie ako synonymá, povahovo iné, vyjadrujú inú vlastnosť – pozor, nikdy nepíšeme čiarku!)

Zhodný, nezhodný prívlastok

• starostlivá mama (zhodný prívlastok: obe slová sú v ženskom rode, nominatív singuláru, zhodujú sa aj v páde a v čísle)
• mama roka (nezhodný prívlastok: slová nie sú v tom istom rode, nezhodujú sa ani v páde)

Prístavok

Zvláštny druh prívlastku, akoby “pristavený” za vetným členom, ktorý bližšie určuje. Napríklad vnuk Martin. Prístavok “Martin” bližšie určuje, o akého vnuka ide. Od bežného prívlastku sa líši tým, že ho tvorí podstatné meno. Napríklad pápež František, kráľovná Alžbeta, Zuzana Čaputová, prezidentka SR, ukončila mandát.

Prečítajte si aj:

Diktáty doplňovačky na vybrané slová (3. a 4. ročník)

Zdroj: Viera Spišáková, Slovenčinárske finty alebo Ako si poradiť s vetnými členmi

(Žiadne hodnotenia)

Loading...