Výbuch v školskej taške

Obaly, ktoré vydržia na učebniciach a zošitoch tak týždeň, by už mali byť zapísané do knihy rekordov školáka. Somárske uši, kedysi hanba, sú dnes bežnou súčasťou „výbavy“ mnohých žiakov. Fľaky, škrtance, trhance, nečitateľné písmo, večne chýbajúce pomôcky a žiacka knižka, pokiaľ nie je internetová, tak si o to priam žobre… Kto to nemá, nech sa prihlási!

Žiadne biele vrany

Ak nemáte možnosť a dôvod zdvihnúť ruku, že je všetko ok, nebuďte v depresii. Môj minisociologický prieskum cez škálu rodičov a učiteľov priniesol veľmi zaujímavé zistenia, a určite mnohé prekvapujúce veci.

Minimálne v tom, že hoci rodičovské snahy viesť dieťa k nejakému systému existujú vo väčšine rodín, s postupujúcim vekom detí, zvlášť v puberte – čo znamená druhý stupeň základnej školy a hlavne stredná – je to ako boj s veternými mlynmi. Najkrajšie to zhodnotila učiteľka Janka, ktorú majú radi deti aj rodičia: „Vlastné deti mám dva extrémy: babu, ktorá sa vyžíva v poriadku a tým dráždi ešte zväčšujúci sa odstup od brata. Ten nepotrebuje knihy, zošity a takmer nič.“

Takže poďme sa na problém pozrieť z hľadiska všetkých možných faktorov:

Vek a systém v školskej taške

Nástup do základnej školy je zlom, ktorý dieťa určite poznačí – a ako zhodnotila Hana, od začiatku treba nasadiť režim a trvať na poriadku. Priznala sa, že bola na svoje deti prísna, aby dosiahla určitý štandard v poriadku v školských veciach a nemusela ich kontrolovať až do maturity. Deti dostali odkladací šanón na nepotrebné zošity a učebnice, kvalitné obaly, ktoré ak bolo treba, prilepila aj lepiacou páskou. Rovnako v pohode je aj Mária so svojimi školákmi. Žiadny neporiadok ani výroba penicilínu zo zabudnutých desiat v skrini, ako to zažíva jej kamoška.

Horšie to je s tými, ktorí už majú deti väčšie. Typický leháro systém sa prenesie aj do školských vecí a je to na odstrel. Láska ku chaosu je neporovnateľne väčšia ako akékoľvek dovtedy vštepované zásady.

No pravdou je, že Veronika je skôr výnimka, ako bežný priemer v požiadavkách učiteľov – lebo poväčšine učitelia na strednej neočakávajú ani okraje, ani úpravu… teda, len keď horí a keď už je to fakt donebavolajúce.  To už je však z vlastnej iniciatívy a inokedy sa radšej, milí rodičia, do tých zošitov a tašiek ani nedívajte. No a viete o tom, že žiacka knižka je úradný dokument a môže stáť vaše dieťa riaditeľský koberec? Jednu vec však sme ako bonus získali – Veronika sa po prieskume nám, rodičom, ospravedlnila – mala pocit, že to máme na háku a hľa – však my bojujeme tiež!

Na život a na smrť

Až takto – a nie je nám neporiadok a tým sústavné riešenie nových obalov, zošitov, pravítok, pasteliek, ceruziek a pier jedno ani čo do peňaženky, ani čo do systému. Niektoré maminy už mávnu rukou, iné, ako Marika, vytiahnu kábel z počítačov – dobrý trik! – a nedonesú ho a počítače deťom nespojazdnia, kým nie je poriadok . Ja to z času na čas, to jest minimálne raz za dva týždne,  jednoducho u mojich dvoch exemplárov najmenej poriadkumilovných otočím hore nohami s rozopnutým zipsom za poplašného revu. (Len som zistila, že lepšie je to robiť na balkóne v lete kvôli aróme). Zvyšku stačí už pohroziť a urobiť deratizáciu len na polroku a na konci.

Zásobáreň dobrých rád

V poriadkumilovnej škole Maryných detí v Rakúsku to vzali útokom: zošity a knihy sú obalené povinne, majú mať každé svoju farbu obalu a ešte majú byť každé osobitne vložené v plastových doskách. Takto napríklad dobre aj učitelia rozlíšia podľa farby zošity na domáce úlohy. Výsledkom týchto pevných obalov sú staré zošity ako nové bez somárskych uší.

Skúste sa dohodnúť s učiteľkou, aby si aspoň časť kníh a zošitov mohli deti nechávať v škole, taktiež písacie a rysovacie potreby, pokiaľ ich nebudú potrebovať na domáce úlohy. Jeden šanón a jedna krabica  topánok stoja menej, ako večne nakupované pomôcky.

Stratené veci netolerovať. Hana jednoducho vyhlásila stratám vojnu: a tak jej chlapci vedia, že ak niečo stratia, tak si to budú musieť zaplatiť zo svojho vreckového – tým pádom sú si vedomí, že si za našetrené peniažky kúpia podstatne menej kvôli svojej nepozornosti. Samozrejme, inak sa rieši poškodenie či vypísanie pera.

Stanovte si jasné pravidlá hry: teda pravidelný záznam dátumu, okraje – ak treba, nadpis cvičenia či domácej úlohy. Písmo sa musí dať čítať – ak nie, treba to riešiť trebárs aj tým prepisovaním.

Dúfame, že sme vám aspoň trošku uľavili a pomohli, aj keď asi poriadok v školskej taške teraz o moc lepší nie je. A tak medzi rečou, čo by ste povedali, keby stredoškolská učiteľka po vašom súhlase vytrhla školákovi ten šalát zo zošita a poslala by ho prepisovať?

Za pomoci a zdieľania mnohých rodičov a učiteľov spracovala Mária Kohutiarová.