Pred niekoľkými dňami som bola na školení, kde sme sa – okrem iného – s kolegyňami rozprávali, aké máme skúsenosti s deťmi s odloženou šk. dochádzkou. Kto a ako s nimi pracuje počas toho „odloženého“ roka.
O odkladoch sa debatuje pomerne veľa. Či ich je viac, ako pred niekoľkými dekádami a prečo, či je to vždy o reálnej potrebe dieťaťa alebo skôr o potrebách či domnienkach rodičov.
Odklad školy má mať istý zmysel
Odklad sa navrhuje vtedy, ak dieťa na školu ešte nedozrelo, a to v rôznych smeroch. „Rok navyše“ slúži teda na vyrovnaniu nerovnomerností vo vývine dieťaťa, k tomu, by sa trénovali mali tak šancu lepšie dozrieť jeho zmyslové, mentálne funkcie.
Odklad je akési preventívne opatrenie, ktoré má zabrániť prípadnému školskému zlyhaniu u dieťaťa.
Viete, aké sú reálne dôvody pre odklad školskej dochádzky?
Realita odkladov
je pomerne často taká, že si dieťa zopakuje predškolský ročník v škôlke a nikto s ním nič extra nerobí. Ani učiteľky v škôlke, ani rodičia.
Pre učiteľky v škôlke nie je organizačne jednoduché zladiť program pre všetky deti. Deti s odkladom by mali mať ťažšie úlohy a ešte aj špeciálne zamerané na rozvíjanie špecifických oblastí (zrakové rozlišovanie, sluchové vnímanie, grafomotorika …).
Rodičia situáciu s odkladom často vnímajú tak, že dieťa sa potrebuje ešte viac hrať a tiež nie vždy dostatočne venujú pozornosť špecifickej práci s ich dieťaťom.
S kolegami z CPPPaP sme sa zhodli, že častým javom je aj to, že my pri navrhovaní odkladu rodičov upozorníme na to, že sa majú objednať do poradne na začiatku „odloženého“ šk. roka, aby sa s dieťaťom pracovalo priebežne až do nástupu do školy, prípadne ho majú prihlásiť do skupinky pre deti s odloženou šk. dochádzkou (pracujú s nimi psychológovia, či špeciálni pedagógovia počas 3 – 5 mesiacov), ale rodičia tak neurobia.
Veľmi dôležitá je aj systematická práca rodičov doma s dieťaťom. Na to je práve dobré, aby sa rodičia ohlásili na poradenské pracovisko, aby tam s dieťatkom chodili a zároveň dostávali aj „domáce úlohy“ – teda materiály, na ktorých je potrebné aj s dieťaťom doma pracovať.
Prečítajte si, aké skúsenosti s odkladom šk. dochádzky majú niektorí rodičia.
Samozrejme, sú i situácie, kedy sa práve rodičia sťažujú, že poradenské pracovisko sa akosi do práce s dieťaťom nehrnulo. Môže to mať rôzne súvislosti, ale o tom je potom dôležitejšie, aby sa rodičia obrátili na nejaké iné odborné pracovisko.
Odporúčania pre deti s odkladom
Isté riziká pre deti s odloženou dochádzkou vnímame napr. v tomto:
Dieťa sa v škôlke – pokiaľ robí to isté, ako bežní predškoláci – môže utvrdiť v tom, že úlohy zvláda ľahko, často krát prvé. Nemusí sa potom snažiť a začína sa aj nudiť.
Dieťa sa môže snažiť zapadnúť medzi mladšie deti zmenou svojho správania – začína byť infantilnejšie.
Ak dieťa nedostáva primerané podnety, akoby sa zastavuje vo svojom vývine. Stagnuje.
Je preto veľmi dôležité, aby rodičia komunikovali s učiteľkami v škôlke a aby boli oboznámené s dôvodmi odkladu. Učiteľky majú veľké množstvo vzdelávacích materiálov, ktoré vedia individuálne pripraviť pre potreby každého dieťaťa.
A samozrejme, rodičia sú tí, ktorí by mali venovať dostatok času práci so svojim dieťaťom. Niekedy je to časovo náročné, niekedy nevedia (veď nie sú odborníci), z ktorého konca začať a na čom pracovať. O tom sa treba poradiť so psychológom/psychologičkou, ktorí navrhovali odklad.
Práca v rámci hry
Opakujem pojem „pracovať s dieťaťom“, pravdou však je, že dieťa by nemalo mať pocit, že pracuje. Všetky predškolské zručnosti sa dajú krásne rozvíjať prostredníctvom hry. Hra je pre dieťa stále najlepším prostriedkom na podporu jeho celkového rozvoja.
V období odkladu je význam hry pre dieťa veľký a preto je dôležité, ak rodič hľadá vhodné prostredie, námety, nástroje a hračky, ktoré dopomôžu k dosiahnutiu vyššieho stupňa zrelosti dieťaťa. Napr.:
Pohybová hra na nácvik pravoľavej orientácie dieťaťa. Vyzývajte dieťa k jednoduchým úlohám – zodvihni ľavú ruku, daj pravú ruku vbok, postav sa na ľavú nohu, chyť svoje pravé rameno ľavou rukou a pod.
Venujte čas čítaniu. Čítajte krátke texty a po ich prečítaní sa o texte rozprávajte, dávajte dieťaťu kontrolné otázky, napr. o čom bola rozprávka, aké postavy v nej vystupovali …
Na precvičovanie jemnej motoriky sú vhodné aktivity typu navliekanie korálok, suchých cestovín, šípok, ďalej rôzne magnetické a korálkové mozaiky.
Deti sa často pýtajú „Prečo“. Zahrajte sa tak, že túto otázku budete klásť pre zmenu vy, napr.: „Prečo v zime nosíme rukavice? Prečo ľudia chodia do práce? Prečo kvet zvädne keď ho nepolievame?“ Trénujete tak všeobecné poznanie a súvislosti.
Rodičia spolu s učiteľkou v škôlke môžu na prevenciu problémov s učením využívať aj špeciálny stimulačný program. Je to vlastne súbor hier a cvičení, ktoré sú logicky a tematicky usporiadané tak, aby rozvíjali u dieťaťa jemnú motoriku, reč, sluchové a zrakové vnímanie.
Stimulačný program je spracovaný ako komplexný materiál v tlačenej podobe. Obvykle ho majú jednotlivé poradenské pracoviská vypracovaný a dávajú ho rodičom pre domácu prácu s dieťaťom.
Inšpirujte sa, ak ste dostali návrh na odklad šk. dochádzky.
Ak teda máte doma dieťatko s odloženou šk. dochádzkou, neváhajte a objednajte sa už teraz na poradenské pracovisko, aby ste s dieťatkom mohli začať „pracovať“ hneď od septembra.