Kolegyňa Hanka ma upozornila na diskusiu vo fóre, kde si maminy vymieňali skúsenosti s testovaním školskej zrelosti. Niektoré sklamané alebo nespokojné s postupom, resp. s výsledkom vyšetrenia.
O školskej zrelosti
V našej databáze na rodinka.sk máme k téme školskej zrelosti podrobný článok od Dr. Dibarborovej, psychologičky, ktorá sa venuje práci s deťmi. Vysvetľuje v ňom o čom je vyšetrenie, kedy sa odporúča ho vykonať a uvádza príklady zo svojej praxe.
Dovolila by som si len niekoľko slov k spôsobu realizácie testov školskej zrelosti v materských školách – ku tým sa viazala veľká časť príspevkov v diskusii z fóra.
Môj pohľad je z jednej strany odborný – pracovala som v poradni – Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré testovanie školskej zrelosti zabezpečuje. Z druhej strany je to môj pohľad ako matky, ktorá mala dieťa v škôlke a videla, ako je ponuka na testovanie prezentovaná.
Prečítajte si: Môžu vaše dieťa nevziať o základnej školy?
Odporúčanie – vyjadrenie CPPPaP
Pravdou je, že CPPPaP je štátna organizácia, ak dieťa chcete predčasne zaškoliť alebo uvažujete o odklade, potrebujete odporúčanie – vyjadrenie z mieste príslušného CPPPaP.
Škola alebo škôlka zväčša neakceptujú psychologické posudky od psychológov zo súkromnej praxe (pokiaľ tento nepracuje pod supervíziou CPPPaP).
CPPPaP, v ktorom som mala tú česť pracovať, zabezpečovalo celoplošný screening, teda kolegyne išli do všetkých materských škôl v našom obvode, ponúkli orientačné vyšetrenie pre všetky deti a výsledky prezentovali rodičom.
Ak niektoré dieťa v tomto orientačnom teste preukázalo nejaké nedostatky (s ohľadom na zaškolenie), pozývali sme deti na komplexnejšie testovanie do poradne.
Ak aj výsledok týchto testov ukázal problém, rodičia dostali buď odporúčania, ako s dieťaťom pracovať – stimulačný program (podľa typu problému), alebo boli navrhnuté iné odporúčania (odklad, konzultácie s inými odborníkmi – napr. logopéd, ušný lekár, očný lekár ..)
Ako mama som sa stretla s iným prístupom – v inom obvode nášho hlavného mesta. V predškoláckej triede sa na nástenke objavil oznam, že kto chce, môže dieťa prihlásiť na testy školskej zrelosti a k tomu telefónne číslo.
Ja som vedela, o čo ide, ale veľa rodičov netušilo a dokola to riešili s pani učiteľkami. Na jednej strane rozumiem nespokojnosti rodičov, pokiaľ okolnosti testovania nie sú dostatočne odkomunikované.
No na druhej strane – nemá asi veľký význam riešiť svoju nespokojnosť „vykeciavaním“ vo fóre, ale treba osloviť priamo tú inštitúciu, pod ktorej kompetenciu táto záležitosť spadá.
CPPPaP nemajú k testovaniu školskej zrelosti nejaké štandardy, každé zariadenia ponúka túto službu podľa vlastného uváženia. Teda modely ako testovanie prebieha, ako sa o ňom máta šancu dozvedieť a ako vám bude predostretý výsledok, budú po celom Slovensku rôzne.
V každom prípade, kontakty na tie vaše CPPPaP podľa miesta bydliska nájdete napr. aj tu.
Neváhajte osloviť ľudí priamo tam a pýtať si informácie od nich – pokiaľ máte pocit, že dostatočné vysvetlenie ste nedostali v rámci vašej škôlky (niekedy kolegyne idú ešte pred testovaním na rodičovské združenie do škôlky, aby sa predstavili a objasnili význam celého tohto procesu.)
Odsledovanie dobrej pripravenosti dieťaťa na vstup do školy je veľmi dôležité a samotné testy môžu rodičom odhaliť rôzne veci. Aj keď máte pocit, že vaše dieťa je šikovné, zručné, pre vstup do školy je dôležitých mnoho iných vecí.
Ak sa testovaním odhalia nejaké nedostatky, dá sa s touto informáciou pracovať a pre dieťa veľa urobiť, aby školu naštartovalo tak dobre, ako je len schopné.
A ešte mám chuť dodať – ja nemám atestáciu z pediatrie, preto keď sa mi niečo nepozdáva na prístupe lekárov alebo im nerozumiem, pýtam si vysvetlenie, argumenty pre taký alebo onaký postup.
Viete, čo znamená, že je dieťa dobre pripravené do školy?
Preto ak ako rodičia máte pochybnosť o postupe psychológa pri testovaní vášho dieťaťa, pýtajte sa a nechajte si veci vysvetliť. Človek, ktorý je vzdelaný v odbore a v testových metódach vie, že nerozhoduje len dátum narodenia dieťaťa, kvôli ktorému ho do školy zaradiť neodporučí …
A úplne nakoniec – rozhodnutie je vždy na Vás – rodičoch. Aj my psychológovia máme pre vás len poradný hlas. Rozhodnutie, ako aj zodpovednosť zaň máte na svojich pleciach.
(19 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...
Je to podľa mňa vynikajúca možnosť pre rodičov – zistiť, ako na tom ich dieťa je – či je potrebné niečo “vylepšovať”, prípadne čím sa zaoberať. Kiežby to tak bolo akceptované všetkými rodičmi. Súhlasím s autorkou – chýba informovanosť. Mnohí rodičia sa na takéto “skúmanie” ich dieťaťa pozerajú čiernymi očami…
Ďalšia vec je to – že mnohé škôlky túto možnosť nevyužívajú…
Ja mam velmi zlu skusenost s podobnym s hodnotenim skolskej zrelosti psychologickou – nie v skolke, ale na zapise. Tato pani spochybnovala pripravenost deti, ktore sa na skolu tesili, priamo pred dietatom, vetami typu: “Pozrite sa, co nakreslil, to je na urovni trojrocneho dietata!” Nepotrebujem doktorat zo psychologie, aby som vedela, ze tejto pani neuverim ani pismenko. S mojim synom navstevujem psychologa od jeho necelych troch rokov a psychologicka, ktora ho dokladne pozna mi zaskolenie jednoznacne odporucila, s tym, ze nejake problemy budu, ale ze v skolke by stagnoval a vdaka svojemu IQ a zvedavosti ich prekona. Pani na zapise jeho zrelost spochybnila na zaklade kresby a necistej reci. Nevidela, ze chvilu pred tym cital trojciferne cisla, nepostrehla, ze ma slovnu zasobu na urovni 12 rocneho. Nevie, ako sa dokaze pohruzit do knihy. Jedno dievcatko zdeptala tak, ze po ceste domov vracalo a do skoly nastupovalo so stiahnutym zaludkom. Moj syn do skoly nastupil a dari sa mu vyborne. Pisanie si sice vyzaduje nasu trpezlivost, ale vsetko ostatne zvlada lavou zadnou a skolu ma rad. Kto ma pochybnosti, nech si ide na vysetrenie s dietatom sam. K osobe, ktorej doveruje. Ja po tejto skusenosti svoje dalsie deti nikym nepreverenym, kto sa len tak objavi v skolke, skole testovat nenecham. Doverovat niekomu, len preto, ze nieco studoval nebudem. Mam vysokoskosky diplom a viem, ze nic negarantuje.
Váš komentár”Tato pani spochybnovala pripravenost deti, ktore sa na skolu tesili, priamo pred dietatom, vetami typu: “Pozrite sa, co nakreslil, to je na urovni trojrocneho dietata!”
na to sa dá reagovať len… pani ktorá má takýto prístup k deťom…by mala radšej umývať riady v reštaurácii tretej cenovej skupiny… toť môj názor
Je to dobra moznost pre rodicov, ako zistit, na com ich dieta je, ale niekedy to je naozaj prehnane. Syn jednej znamej bol na testovani a vraj: v slove dokaze urcit prve pismeno, ale posledne nie, tak napr. mama – prve je m a posledne “a” nevie urcit. Preco by to mal vediet predskolak? Ved citat sa maju ucit az v skole, nie? A ak to ma teda vediet, nech to oznamia rodicom dostatocne dopredu a rodicia budu deti ucit citat doma. Ale to sa mi zda dost divne, kedze doteraz sa deti ucili vacsinou citat v skole a zvladli to. Dalej mu ukazala predmet – pero a vraj jej ma o nom povedat pribeh
Tak fajn, mozno mohol nieco vypotit, ale predsa len by bolo lepsie, keby chcela pribeh napr. o zvieratku alebo nejaku rozpravku, ktoru pozna. A este mu precitala nejaky clanok a chcela od neho, aby jej povedal “obsah”, comu on samozrejme nerozumel, takze nic nepovedal. A na zaklade tohto navrhuje odklad… Ak je toto v poriadku, mali by teda rodicov dostatocne informovat, co maju deti vlastne ovladat, aby sa na to rodicia mohli pri vychove zamerat.
Kavenka,
sluchove vnimanie a pamat su velmi dolezite pre dieta v prvom rocniku, aby sa naucilo čitat a pisat.
Rozlisovanie prveho a posledneho pismena v slove urcite nebolo v pisomnej podobe, ale v sluchovej. Bezne sa to s detmi trenuje aj v materskej škole, slovo si deti vytlieskavaju rozdelene na slabiky a učia sa sluchovo vnímať čo počujú na začiatku a na konci slova.
Reprodukcia krátkeho textu je tiež bežný postup. Dieťa v prvom ročníku musí naraz zvládnuť veľa podnetov, ktoré vedú k jednému výsledku, že dieťa dokáže napísať napr, písmeno A.
Takže áno, s týmito a ešte aj inými vecami by predškolák nemal mať problém.
viacej ot om aj tu: https://www.rodinka.sk/predskolak/prvacik/prva-trieda-nie-vzdy-lahko-a-plynule/
Tak to som nevedela, ze sa to v skolke trenuje, ale aj tak mi z toho vychadza, ze musi dieta poznat pismena. Podla toho, co stale pocuvam a citam, pre istotu zacnem nasho trojrociaka tie pismenka ucit uz teraz 🙂
Kakvenka,
podla programu predprimarneho vzdelavania sa deti v predskolskej triede ucia poznavat pismena.
Obe moje deti – a to uz druhacka a stvrtak, mali v predskolskej triede postupne počas celeho sk roka rozvesane pismena abecedy na tabulkach a vzdy k nim mali nejaku temu. CIze to nie je novinka toto. V ramci predprimarneho vzdelavania sa toto robi ako “predohra” k prvemu ročniku.
Trojročne dieta pokojne nechaj na pokoji 🙂 nech si to uziva veku primerane. A samozrejme, ako bude rast, tak je kopa kniziek pre deti predskolskeho veku, s basnickami, ktore prispievaju k orientacii v pismenkach – čo pismenko, to basnicka o tom pismenku .. nič netreba silit, len hladat vhodne prostriedky ako to dat dietatu do pozornosti.
Škoda, že naša škôlka nevyužila túto možnosť. Deti – predškoláci išli do školy bez toho aby ich odporučil alebo neodporučil nejaký odborný pracovník-psychológ. Lebo aj také sa stáva, že po 4 mesiacoch v škole, pošlú dieťa naspäť do škôlky. Keby v predškolskej výchove robili to čo majú a všetky deti by odsledoval psychológ-nemuselo by sa to stať.
Soňa – prepač, ale primarne je to o rodičovi a o tom či ste vy ako rodičia využili tuto moznost. Skolka ma sprostredkovat informacie, ale v každom pokrese je CPPPaP, kde rodič môže o testovanie požiadať. Je mi luto, ak ste tuto info nedostali v školke. Je to ich povinnost o tom informovat.
Preto verim, ze tieto clanky aspon zcasti prispeju k vacsej informovanosti rodicov, aby svoje prava využivali – aj v tomto smere.
Môj syn má vývinovú dysfáziu,chcem požiadať o odklad,je CPPP povinné mi ho otestovať napriek diagnoze?
Starší syn mal nastúpiť do školy v 5 rokoch – na odporúčanie psychologičky, mojej bývalej kolegyne. Ja ako mama, som ale uvážila, že ešte nie je na to celkom pripravený. Rok sme počkali, a ako 6 ročný+2 mesiace čiel do školy a ja s čistým svedomím som ho tam poslala – urobila som maximum pre to, aby školu zvládal. (A to už vedel čítať od 4 rokov, počítal, IQ namerané v pásme superiórnej inteligencie) Mladší syn bol iný typ, má 6,5 roka, písmená pozná, ale čítať ho nebaví – požiadali sme v 6 rokoch o odklad, so súhlasom psychologičky – ktorá ale na základe dátumu narodenia hneď povedala, že žiadať o odklad. Samozrejme, len na základe dátumu narodenia nemôže/nemal by/ niekto posudzovať vyspelosť dieťaťa. Ten rok odkladu znamená pre dieťa veľa – áno, mnohé deti tú školu zvládnu, niekde sa problémy objavia vo vyšších ročníkoch. Ale za rok dieťa urobí veľký pokrok a väčšine to pomôže – teraz mám na mysli tzv. letné deti. Samozrejme, dieťa treba posúdiť spoločne s učiteľom, rodičom, psychológom. Rozhodnutie ale ostáva na rodičovi.