V hl. meste je možno tretina tried osemročných gymnázií nadbytočná. Časté argumenty zaznievajúce v médiách boli, že na osemročné gymnázia idú nadané deti, teda často také, ktoré sú ako nadané „diagnostikované“. Teda museli prejsť ani nie tak/nie len vedomostnými testami, ale testovaním IQ a všeobecných rozumových schopností.
Takéto školy sú v Bratislave presne 2 – Gymnázium na Teplickej, CENADA a pre šk. rok 2015-2016 to bolo Gymnázium Grosslingova.
Je pravdou, že na tieto školy sa hlásia špecifické deti, ktoré by v bežnej škole – čo sa týka rozvoja svojich prirodzených potrieb – uspokojené neboli. Tak je nastavený súčasný systém našich škôl – podobne ako deti so špecifickými vzdelávacími potrebami, ktoré sú na opačnej strane spektra, deti s PAS, deti s rôznym typom hendikepu majú často problém nájsť školu, ktorá im vie poskytnúť napr. asistenta alebo primeranú formu vzdelávania, tak aj deti, ktoré sú nadané napr. na matematiku, jazyky alebo šport v bežnom type základnej školy v podstate strádajú.
Nie som odborníčka na školstvo. Mám to len nejako zažité ako mama detí, pre ktoré sme zvažovali vhodné riešenia. Áno, obe deti sú na osemročnom gymnáziu. Áno, sú tam presne z toho titulu, že škola, ktorú predtým navštevovali, nebola prístupná a o individuálnom prístupe si tam môžu nechať rodičia snívať v rôznych kontextoch špecifických potrieb svojich detí.
Z môjho pohľadu teda tieto školy opodstatnené sú a istým spôsobom sa snažia plátať diery v súčasnom školskom systéme.
Ani historicky nie sú na Slovensku ničím novým. Gymnáziá sa na Slovensku objavili už počas humanizmu. V 18. a začiatkom 19. storočia sa ako gymnáziá označovali vyššie latinské školy. V roku 1849 boli premenené na 8-ročné školy a vyučovacím jazykom bola nemčina, či maďarčina.
Začiatkom 20. storočia vznikali gymnáziá tzv. reálné – s nižším počtom hodín latinčiny a väčším zastúpením prírodovedných predmetov. Už tu je zrejmé, že tieto školy navštevovali obvykle študenti, keď to tak poviem, na istej mentálnej úrovni.
Vtedy ale väčšina rodičov nemala problém, keď ich dieťa skončilo ako obuvník, pekár či kuchárka. Keď sa proste vyučili. V dnešnej dobe, kedy sa za posledných 25 rokov zlikvidovalo naše odborné školstvo a takmer len pomyslenie, že dieťa neskončí na gymnáziu, ale na odbornej škole, o učňovke ani nehovorím, niektorých rodičov desí.
Čo na tom, že dieťa sa tam trápi, že má zlé výsledky, hlavne keď sa dokotúľa k maturite. Odtiaľ už je len krôčik k vysokej škole. Nejakej. Hocijakej. Veď ich máme dosť …
Nie každá škola si zaslúži mať osemročné gymnázium a nie každá škola oň stojí Bratislava je malá dedina a rodičia, aj pedagógovia si veselo vymieňajú skúsenosti s prístupom na škole, s vedením školy, s pedagógmi. A sú školy, o ktorých sa nehovorí v superlatívoch. Prípadne sa vie, že to tam škrípe.
Ale systém je nastavený platbou na žiaka, preto sa o žiakov každá škola bije. A nie vždy s dôrazom na „kvalitu“, resp. na očakávané vedomosti, či predpoklady k štúdiu.
V niektorých školách sú dve paralelné triedy osemročného štúdia. Ťažko povedať, či je to naozaj to, čo škola i deti potrebujú. Či naozaj deti dostávajú a dokážu zo štúdia získať viacej, než by získali na bežnej základnej škole.
Vladimír Burjan, spoluautor reformy Učiace sa Slovensko upozorňuje: „Na začiatku 90-tych rokov bola iná spoločenská situácia a iná vzdelávacia politika. Na základe všetkého, čo dnes vieme, by som sa prihováral za postupnú redukciu osemročných gymnázií, ako sme to navrhli aj v dokumente Učiace sa Slovensko.
Dôležitou podmienkou však je, že paralelne s redukciou osemročných gymnázií sa bude zlepšovať schopnosť základných škôl vnútorne diferencovať vyučovanie, pristupovať k žiakom individuálne a starať sa o dobrých, výborných a nadaných žiakov.
Táto schopnosť je dnes na mnohých základných školách nízka, čo je jeden z dôvodov, prečo sa rodičia snažia dať šikovné deti do osemročných gymnázií.“
Je nesmierne náročné diferencovať, ktorá škola takto diferencovane k deťom pristupuje a ktorá nie. Ktorá poskytne primeraný rozvoj deťom tak, že by to bežná základná škola nezvládla.
Pretože pravda je aj taká, že konkrétne v Bratislave sú základné školy, ktoré sa žiadneho odlivu mozgov na osemročné gymnáziá neboja, pretože si od prvého ročníka budujú svoju komunitu, vzdelávací program a tým sú pre deti i rodičov atraktívne, bez potreby meniť druh štúdia.
Štátne, súkromné, cirkevné Často komentovaným bodom v celej tejto gymnaziálnej kauze je fakt, že v bratislavskom kraji o najväčší počet miest v triedach osemročného štúdia prišli cirkevné školy. Bez udania vysvetlenia a poskytnutia presnej metodiky, ako Okresný úrad Bratislava k svojmu rozhodnutiu dospel. K tomuto bodu sa ani redakcii rodinka.sk nepodarilo získať od tlačového odboru Ministerstva vnútra stanovisko.
Ťažko teda polemizovať o tom, čo je v zákulisí tohto rozhodnutia a ako to celé nakoniec dopadne. Pokiaľ by ste mali potrebu podporiť zachovanie osemročných tried na súkromných a cirkevných gymnáziách, môžete tak urobiť tu.
Ostáva len veriť, že rozhodnutia všetkých kompetentných budú nakoniec múdre, nie alibistické a o pár rokov sa celý tento systém zmení k lepšiemu.
Loading...