Som proti odborným školám

Na gymnázium nemáš

Na odbornú školu som išla z presvedčenia, že na gymnázium nemám. Matematika, fyzika, a všetky prírodovedné predmety, na ktoré si viem spomenúť, mi podľa môjho názoru nešli. Musela som sa totiž strašne snažiť, aby som z nich na vysvedčení mala jednotku. Mala som dojem, že na gymnáziu budem z týchto predmetov hádam prepadať a že zlé známky na vysvedčení potom zahatia môj sen študovať právo.

A tak som k tomu pristúpila pragmaticky. Kde by som sa mohla vyhnúť týmto predmetom? Obchodná akadémia sa núkala ako možnosť, ktorá by mi v mojich veľkolepých plánoch nemala prekážať. Pretože taká matematika sa tam učí “iba” 3 roky zo štyroch. Žiadna fyzika, ani chémia. Skrátka pohodička.

Odborná škola je istota

Predsa len som položila študijnej poradkyni otázku: “Je dobrý nápad ísť na na obchodnú akadémiu, keď chcem ísť neskôr na právo?”

Keďže v skutočnosti nebola študijná poradkyňa, ale učiteľka slovenského jazyka (čo mi pripomína, že synova študijná poradkyňa je učiteľka matematiky), nepamätám si, že by ma od toho odhovárala. A napriek tomu, že som občas napísala sloh, ktorý prečítala pred celou triedou, nespomínam si, že by sa čudovala môjmu výberu. Ty, ktorá tak rada píšeš, chceš riešiť v živote má dať – dal?

Nenašiel sa nikto, kto by mi povedal, že môj prospech napriek občasnej sólovej dvojke z matematiky je predsa dosť dobrý. Nikto, kto by mi vysvetlil, že aj gymnáziá majú triedy, ktoré sú orientované na prírodovedné predmety alebo na spoločenské vedy. Že to s prehľadom zvládnem. A že práve s mojou ambíciou by to bola správna voľba. Tak ako sa nenašiel nikto, kto by sa úprimne začudoval, prečo právo?

Nikto mi v tomto veku neporadil, že odborná škola, zvlášť obchodná akadémia, môže byť ťažká. Najväčší strašiak sa robí predsa z gymnázií. Že sa budem profilovať úplne iným smerom, ako plánujem ďalej študovať. Prečo?

Lebo obchodná akadémia je dobrá škola, keď sa mi čokoľvek z plánov nepodarí. Budem mať predsa niečo v rukáve. Budem sa môcť rovno zamestnať! Praktické. Ak sa zrovna účtovníctvo nezmení na tvoju nočnú moru.

Keď zistíš, čo si si vybrala za školu

Prvé roky na obchodnej akadémii neboli tragické. Ak nepočítam sólovú trojku z matematiky. Len škoda toho dejepisu, z ktorého sú asi tak na 75 percent postavené prijímacie pohovory a ktorý sa vyučuje iba prvé dva ročníky. Nevadí, veď to sa predsa dá zvládnuť vo voľnom čase, nie? Preto som sa pre istotu začala pripravovať už ako prváčka.

Na gymnáziu by som si okrem normálnych hodín dejepisu mohla pridať navyše ešte aj semináre, či dokonca z tohto predmetu maturovať, a popri tom sa učiť na prijímačky. Namiesto toho som sa musela drviť všetky tie odborné predmety ako je účtovníctvo, bankovníctvo, rozpočtovníctvo, kalkulácie a podobne, čo má dosť veľa spoločné s matematikou, len sa to volá inak.

Takže som so sebou riadne vybabrala. Ale už to bolo na mojom tričku. V 14 rokoch predsa vieš, čo robíš.

Prečítajte si aj:

Ako pripraviť dieťa na prijímačky na strednú školu či osemročné gymnázium

Je problém, keď je niečo široké alebo úzke?

Mnoho ľudí zdôrazňuje, že gymnázium ide svojim obsahom príliš do šírky. A že sa tam študent nemôže zamerať na to, čo ho baví a ostatné len tak vypustiť. Fakt? Na odbornej škole sa rok po roku človek profiluje užšie a pomerne jednostranne. Už nie je cesty späť. Na nejaké manévre typu toto ma baví, tamto menej, až taký priestor nie je.

Je to fajn, ak je zvolený obor od začiatku dobre trafeným klinčekom po hlave a počas štúdia sa všetkým potvrdí, že si žiak vybral to svoje. Ale inak je dosť na nič, keď uprostred štúdia mladý človek zistí, že sa zmýlil, že sa v tom ani trochu nenašiel. Nemôže si ani povedať, že ok, ide mi slovenčina, jazyky a podobne, budem sa orientovať na to, pretože z odborných predmetov jednoducho zmaturovať musí. Nemá na výber.

Ja osobne sa cítim pohodlnejšie, keď mám voľnejšie ruky. A málokedy si na seba dám oblečenie, ktoré ma zväzuje. Byť v úzkych nohaviciach 4 roky môže byť náročné. Sú to predsa len formujúce roky.

Zmeniť odbor nie je prechádzka ružovou záhradou

Nie je koniec sveta zistiť, že vás škola nebaví. Aspoň viete, čo v živote definitívne nechcete robiť. Môžete robiť hocičo iné! Bežné optimistické zvolanie. No tak čo, zmeníš odbor, vyberieš sa iným smerom. Ako ľahko sa to hovorí. Keď o tom človek až tak veľa nevie.

Ak som chcela úspešne skončiť školu, spraviť maturitu a zároveň sa pripravovať na prijímačky na úplne iný odbor, bolo to všetko, len nie jednoduché. Bol to neuveriteľný záber, ktorý ma dostal párkrát na infúzie.

Pretože naučiť sa “normálne” do školy bola jedna šichta, po ktorej ma čakalo doháňať celkom iné učivo na skúšky. A keď som to zdravotne nezvládala, dostala som dvojku zo správania. Vraj som mala prísť do školy, aj keď mi bolo zle. Tlak na výkon nie je len doménou gymnázií.

Odborná škola predurčuje ďalšie smerovanie

Mala som ledva 18 a keď som niečo chcela, musela som si ísť tvrdo za tým. Sama. Aj rodičia si hovorili svoje. Držali sa tézy, že zo strednej školy ekonomickej sa mám predsa hlásiť na vysokú školu ekonomickú. Tak im to prišlo nejako “logické.” Dávalo im to zmysel. Podobne, ako keď chodí niekto na strednú stavebnú a pokračuje na stavebnej fakulte. Z elektrotechnickej sa hádam nebudeš hlásiť na medicínu!

Pripravovať sa na ekonomickú by však bol v mojom prípade masaker, pretože matematika. Ale nielen pre mňa. Pre nezanedbateľné množstvo študentov, ktorí študujú na odborných školách, je tento predmet jednou z najväčších prekážok a výziev. Musia chodiť na doučovanie, pretože vtedy, keď matematiku potrebujú, už ju nemajú v osnovách. Prednosť majú predsa odborné predmety.

Potom im lepí na prijímačkách, či prejdú. A ak prejdú, klepocú sa, či dajú prvý semester. Lebo zase matematika. Odborné školy podľa môjho názoru a skúseností nie sú schopné produkovať študentov, ktorí majú ambíciu ísť v odbore ďalej. Inak by na taký detail, ako je napríklad tá matematika, mysleli. Nevynechávali by ju vo vyšších ročníkoch. Alebo by niečo ošetrili aspoň formou voliteľných predmetov. Takto zvládnu prvé, často vyraďovacie ročníky na VŠ, skôr gymnazisti, hoci o odborných predmetoch nemajú ani šajnu.

Nízke očakávania odborných škôl

Nehovorím, že každý by mal ísť na vysokú školu. Je to aj taká hodnotová záležitosť a je v poriadku mať to inak. Myslím si však, že veľa študentov odborných škôl boj o vysokú školu dopredu vzdá. Kým od gymnazistov sa vyslovene očakáva, že pôjdu študovať ďalej, odborné školy sú tu predovšetkým od toho, aby si sa hneď po maturite mohol zamestnať. Na rozdiel od gymnazistov nemôžeš plakať. Máš predsa niečo v rukách! A v hlave nie?

Ak je mladý človek formovaný štyri roky v prostredí, kde sú nízke očakávania, ľahšie sa zvezie s väčšinovým prúdom. Môj dojem z maturantov, ktorých som mala okolo seba, bol taký akoby bezútešný. No tak keď nespravím prijímačky, pôjdem do Anglicka!

Prázdna odborná škola

Za 4 roky budovania prevažne teoretických vedomostí nadobudol človek dojem, že obchodná akadémia vychováva akurát tak budúce sekretárky, ktoré vedia pekne písať na stroji všetkými desiatimi prstami naraz.

V časoch môjho štúdia na OA sme sa len málo, ak vôbec venovali praktickým zručnostiam pre život. Absolventi by napríklad mohli vedieť, ako si založiť živnosť a vyznať sa v základných veciach typu, že prvý rok podnikania nemusíš platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Ale podľa mňa by si polovička študentov nezvládla ani len vyplniť daňové priznanie. A nie je to ich chyba.

Pamätám sa, ako sa ma kamarát, gymnazista, ktorý šiel študovať na Fakultu manažmentu pýtal na niečo z účtovníctva. Počas pár hodín prebrali toľké finty, čo skryť pod aký účet, že som sa mohla schovať aj so svojou jednotkou z praktickej časti maturity z účtovníctva. Ja som vedela pekne zaúčtovať modelový príklad. Ale nič navyše.

Môžeme sa vyhradzovať, že odborné školy nie sú podradné oproti gymnáziám, ale aké sebavedomie môže mať absolvent, keď vidí, že to nestálo za veľa?

Na gymnáziu vraj študujú len teoretici

Gymnazisti, ktorí zvládli tonu učiva, ale nešli na vysokú školu, sa majú cítiť menejcenne, pretože oni vlastne na nič nemajú papier. Tvárime sa, že sú pomaly nezamestnateľní. A pritom si stačí otvoriť ponuky práce a zistíme, že predsa len sú. Také, kde je podmienkou vzdelanie ukončené maturitou. Akékoľvek vzdelanie. Teda pokojne aj to gymnázium.

Sú práce, kde naopak, treba mať vyštudovaný vyslovene konkrétny odbor. Ak niekde potrebujú absolventa stavebnej školy, darmo sa tam budem hlásiť s obchodnou akadémiou a volať: Pozrite sa na mňa, ja mám niečo v rukách!” Nemám. Nie na túto konkrétnu prácu.

Čo na tom, že navrhovať kuchyne by sa mi páčilo viac ako robiť účtovnú závierku. Mala som to vedieť skôr? Keď som sa hlásila na strednú? Čo ak som vtedy mala úplne iné preferencie? Nemám právo sa meniť?

Prečítajte si aj:

Som proti gymnáziám

Komu odporúčam odbornú školu

Moje deti práve v tejto chvíli nemajú jasnú predstavu, čo by v živote chceli robiť. Prišli tiež do veku, kedy vyrástli nielen z nežného detského výrazu, ale aj z rôznych koníčkov, ktoré nám dovtedy celé roky organizovali život. Rovnako ako ostatné priemerné deti, ktoré sa neprepracovali k vrcholovému športu, opúšťajú kedysi obľúbené aktivity a vôbec nemajú chuť skúšať namiesto toho niečo iné.

Človek môže mať zúfalý pocit, že ich vlastne nebaví nič okrem TikToku. Aby si však človek dobre vybral odbor, ktorý ho baví, tým konkrétnejšie musia byť jeho záujmy. Inak mu hrozí, že sa sekne. Ak neprestúpi na inú školu, bude sa v tom máčať štyri roky. Vybrať si odbornú školu preto vrelo odporúčam tým, ktorí sa dobre poznajú, mohli by o sebe povedať, že sú dokonca v niečom vyhranení a nemajú o tom pochybnosti.

Luxus času. Gymnázium

Mám dojem, že mnoho detí potrebuje čas dozrieť. A dospieť. A že gymnázium taký luxus času poskytuje. Samozrejme, nie je zárukou, že dilemu kam na strednú jedného dňa nevystrieda pálčivá otázka: čo ďalej, kam na vysokú. A ak nie pokračovať v štúdiu, potom čo so sebou?

Poznám ľudí, ktorí si dali na zistenie tejto otázky rok po škole. Niektorí sa zamestnali, pripravovali popri tom na prijímačky. Iní zmenili odbor počas vysokej školy. Niektorí študovali dve rôzne vysoké školy. Iní nakoniec ani nerobia v odbore, ktorí vyštudovali.

Napokon, patrím sem aj ja. A môžem si položiť otázku: zmýlila som sa? Už pri výbere strednej školy? Alebo tej vysokej? Nuž, či už to rozhodnutie bolo správne alebo nie, aspoň bolo moje.

Myslím si však, že je veľmi dôležité, aby sme sa o naše deti zaujímali aj medzi TikTokom. A dokázali im pomôcť niesť ťarchu rozhodovania, kam ďalej. S vedomím, že máme nejaké vlastné pozadie, vlastný príbeh, skrz ktorý sa môžeme pozerať na svoje dieťa aj s obavou. Môžeme mať tendencie ho chrániť a myslieť si, že chceme pre neho len to najlepšie. No až čas ukáže, ako to celé vypáli. Je tam predsa len toľko premenných! A veštiacu guľu nemá nikto z nás.

(6 hlasov, priemerne: 3,67 z 5)

Loading...