Svieži pudingový koláč – sviatočná pochúťka aj na Kvetnú nedeľu

Týždeň pred Veľkou nocou je Kvetná nedeľa. V kostole sa čítajú pašie, svätia bahniatka a na dedinách sa so spevom prinášalo letečko. Kvetná nedeľa je sviatočná. K popoludňajšej káve sa tento svieži pudingový koláč bude hodiť. Urobte si ho deň vopred, keď sa spoja sa chute a smotanový vrch sa usadí, bude akurát.

Suroviny na pudingový dezert:

Na puding:

• 3/4 l mlieka K-Z lásky k tradícii
• 2 vrecúška Zlatého klasu (pudingu)
• 3-4 PL kryštálového cukru

Na piškótové cesto:

• 6 vajec K-Z lásky k tradícii
• 6 PL kryštálového cukru
• 1 dl oleja
• 6 PL polohrubej múky
• ½ vrecúška prášku do pečiva
• 2 PL kakaa

Na smotanový vrch:

• 3 kyslé smotany K-Z lásky k tradícii
• 1 šľahačková smotana K-Z lásky k tradícii
• práškový cukor

Na posypanie:

• mletá škorica

Postup:

Z mlieka, zlatého klasu a cukru uvaríme puding, za občasného premiešania necháme vychladnúť. 

Pri príprave piškótového cesta postupuje obvyklým spôsobom. Ak máme elektrický šľahač, môžeme šľahať celé vajcia s cukrom a postupne za stáleho šľahania pridávať ostatné suroviny (olej, múku s práškom do pečiva a kakao). Ak cesto miešame ručne, je lepšie na začiatok vymiešať s cukrom len žĺtky, postupne pridávať ostatné suroviny a na záver zľahka do cesta vmiešať sneh z vyšľahaných bielkov.

Na hlbší plech (cca 27×40 cm) vystlatý papierom na pečenie vylejeme kakaové piškótové cesto. Do neho potom lyžicou nalievame kôpky svetlého pudingu, tak, aby zhruba pravidelne prestriedavali tmavé cesto. Spolu (piškótové cesto aj s pudingovou vložkou) dáme do vopred predhriatej rúry a pečieme na 180-200 °C asi 30-40 minút. Upečený koláč necháme v plechu vychladnúť. 

Pripravíme si smotanový vrch. Zmiešame 3 kyslé smotany s práškovým cukrom (množstvo podľa chuti) a k nim potom zamiešame vyšľahanú šľahačku. Vylejeme na vychladnutý korpus a rovnomerne rozotrieme. Hotový koláč dáme do chladničky na pár hodín, ideálne do druhého dňa. Keď smotana sadne, posypeme celý povrch mletou škoricou.

Videorecept

Dnes je vo väčšine rodín súčasťou slávnostného nedeľného obeda mäso. No na Kvetnú nedeľu to bolo v minulosti inak. Tradične sa varievali cestoviny hojne posypané makom, aby malo obilie veľa zrna. Pripravovali sa jedlá zo strukovín, aby aj tých bola hojnosť. Že prečo tak obradne? 

Kvetná nedeľa znamenala príchod novej jari a teda nového roka. K tomuto dňu sa viaže veľa obradov a zvykov, ktoré mali privolať nové leto. Dlho očakávané teplé slnečné lúče mali povzbudiť prírodu, aby vydala svoje poklady…

Kvetná nedeľa

Aj keď už nejaký ten rok nazýva katolícka cirkev túto nedeľu oficiálne Palmovou, ostaňme pri jej tradičnom a obľúbenom názve Kvetná. Slávi sa týždeň pred Veľkou nocou a otvára Veľký, Svätý, Tichý či Strasný týždeň. V každej z našich cirkví sa v tomto období liturgia sústredí na čas utrpenia a smrti Ježiša Krista. 

Na Kvetnú nedeľu rezonuje udalosť z Ježišovho života, ktorá sa odohrala len pár dní pred jeho ukrižovaním. Sediac na osliatku slávnostne vstupuje do Jeruzalema a zástupy ľudí mu vychádzajú naproti. Svojím odevom mu vystielajú cestu, vítajú ho palmovými ratolesťami a radostne volajú: Hosana!

V kostole a doma

Slávnostné hosana počuť aj v kostole, ľudia pred oltár kladú konáriky rozkvitnutých bahniatok, ktoré kňaz posväcuje. Tie si potom odnášajú domov a vo váze im zdobia prestretý stôl. 

V minulosti bol zvyk dávať si posvätené bahniatka do okna, za obraz v izbe alebo za stropnú hradu. Mali chrániť príbytok pred búrkou. Halúzky posvätené na Kvetnú nedeľu zapichávali gazdovia do prvej jarnej brázdy, aby bola dobrá úroda. Šibali nimi dobytok, keď ho vyháňali na jar prvýkrát na pašu, aby bol mocný a tučný. 

Keď znejú Pašie, otvára sa zem

Na Kvetnú nedeľu sa v kostole čítajú alebo spievajú pašie. Sú to state z evanjelií, ktoré popisujú utrpenie Krista v posledných dňoch. Ľudia však kedysi verili, že v tento deň sa otvára zem a vydáva svoje poklady. Kde ich hľadať, mali ukázať plamienky horiace tesne nad zemou. Bolo ich však treba nájsť a pozbierať presne vtedy, keď v kostole zneli pašie, po ich skončení sa poklady prepadli pod zem.

Zľudovelá viera o otváraní sa zeme mala širší dosah. Podľa povery sa malo otvoriť všetko, čo bolo doteraz zatvorené. Preto mamky v tento deň vodili do kostola malé deti, aby sa naučili skoro rozprávať. 

Magická voda a zelené halúzky

Magický význam mala v tento deň voda. Ženy skoro ráno zbierali rosu, ktorú odkladali na liečenie. Ľudia sa tiež chodili umývať do potoka, pričom odriekali: Ty, Jordán, jak berieš kamenie, tak ber z môjho tela bolenie.

Veľmi pôsobivým a asi aj najznámejším zvykom bolo prinášanie nového leta do dediny. Tak, ako zimu, choroby a smrť zhmotňovala Morena, ktorú bolo treba vyniesť, spáliť a utopiť, tak boli zelené konáriky symbolom očakávaného leta. Kľúče od neho mala vraj Kvetná nedeľa, a kde ich podela, pýtali sa jej dievčatá v mnohých piesňach spievaných s prineseným letečkom. 

Nesieme vám nové leto…

Čerstvé halúzky vŕby, liesky či iných drevín dievčatá ozdobili, zavesili na ne vyfúknuté vajíčka, farebné stužky, papierové reťaze a kvety. Takýto máj nazývali leto, letko, letečko, ale aj májik, hájik či lesola. 

Prichádzali s ním k domom svojich príbuzných a pod oblokom im so spevom zvestovali, že do dediny prinášajú nové leto s nádejou, že sa zazelená háj a zakvitne všelijaké kvítí, že narastie tráva zelená vyše kolená… Niekde zelené vetvičky rozdávali domácim, vinšovali zdar v hospodárstve, v rodine zdravie, v dome veselosť. V piesňach pokračovali v žartovnom tóne pýtajúc si za odmenu trochu vína, vajíčka do košíčka či nejaký ten grajciar.   

Odporúčame

Makové šúľance – tradične na Smrtnú nedeľu