Ako na pagáče bez oškvarkov? Výbornou alternatívou sú zemiakovo – syrové pagáčiky, ktoré tvorí zemiakové cesto s maslom a údený oštiepok.
Nech sa páči, recept na zemiakové pagáče na plechu:
Suroviny:
- 500 g zemiaky
- 250 g maslo 82 % K-Z lásky k tradícii
- 500 g polohrubá múka
Kvások:
- 250 ml čerstvé mlieko elop.3,6% K-Z lásky k tradícii
- droždie
- 1 ČL cukor
- soľ
- 2 ČL mleté čierne korenie
Navrch:
- vajce K-Z lásky k tradícii
- údený oštiepok K-Z lásky k tradícii
- mletá červená paprika alebo sezam, orech, mak, hrubá soľ s rascou
Postup:
V šupke uvarené zemiaky olúpeme a najemno postrúhame. Pridáme k nim preosiatu múku, soľ a štipku čierneho korenia.
Z teplého mlieka, cukru a droždia pripravíme kvások a keď vzíde, prilejeme ho do pripravenej zmesi. Všetko spolu vymiesime, cesto podľa chuti ešte prisolíme.
Necháme kysnúť.
Keď je cesto vykysnuté, znovu ho podmiesime a preložíme na pomúčenú dosku. Rozvaľkáme a celý plát rozvaľkaného cesta posypeme nahrubo postrúhaným maslom.
Začneme prekladať: tri vrstvy po dlžke a tri vrstvy po šírke. Opäť prevaľkáme a ešte dva krát zopakujeme. Pri poslednom vaľkaní necháme cesto hrubé asi pol centimetra. Z neho vykrajujeme kolieskom menšie pagáčiky. Poukladáme ich na plech a potrieme rozšľahaným vajcom
Vrch pagáčikov ozdobíme podľa chuti – postrúhaným oštiepkom, mletou červenou paprikou a drvenu rascou, sezamom, makom alebo polkou orecha.
Pečieme kým pagáčiky nenaskočia a nechytia zlatistú kôrku.
Všetko potrebné na prípravu, vrátane produktov vyrobených podľa pôvodných receptúr výlučne zo slovenských surovín od domácich dodávateľov pod značkou K-Z lásky k tradícii, nájdete pod jednou strechou v Kauflande.
♥ Kým sa pagáčiky upečú, prečítajte si niečo k našej tradícii:
Zemiaky a ich cesta na náš stôl
Jedlá naše tradičné, národné! Ak sa Vás niekto opýta, ktoré sú to, čo mu poviete? Halušky? Pirohy? Šúľance, guľky na sladko i slano, lokše, placky, haruľa, fučka… Určite áno, radi sa nimi popýšime v cudzine, patria na prvú stranu ponukového lístka v slovenských reštauráciách. Sami si ich raz-dva pripravíme, lebo to, čo na ne treba, máme väčšinou vždy poruke. Múku a zemiaky. Veď to, že zemiaky. Tie sú totiž v našich končinách doma len nejaké tie dve storočia.
Prišelci z Ameriky
Nie je žiadnou novinkou, odkiaľ sa k nám dostali. Objavené boli spolu s novým kontinentom, v 16. storočí doputovali z južnej Ameriky najskôr do západnej Európy. U nás boli síce známe už v 17. storočí, no najskôr len ako záhradná rastlina a až začiatkom 19. storočia sa začali pestovať na zemepanských a neskôr aj na roľníckych hospodárstvach.
Podobne ako iné „americké plodiny“ (kukurica, rajčiny, paprika, tekvica, fazuľa), boli aj zemiaky ľuďom v Európe vnútené vrchnostenskými nariadeniami. Prijímali ich veľmi opatrne a len pomaly zaraďovali do svojho jedálnička. Ich pestovanie sa však ukázalo ako veľmi výhodné a postupne im tak prišli na chuť. Hlavne v menej úrodných horských oblastiach sa stali hlavnou pestovanou plodinou a popri obilninách sa stali základom našej kuchyne.
Ako zemiaky uskladňovali
Dopestovanú úrodu zemiakov bolo treba správne uskladniť, aby vydržala až do ďalšej sezóny. Nesmeli byť ani v teple, ani nesmeli pomrznúť. Najčastejšie sa skladovali v jamách. Tie mali ľudia vyhĺbené buď priamo pod domom, pod stolom v izbe alebo kuchyni, alebo na dvore. V niektorých oblastiach nájdeme vo vŕšku za dedinou celé súbory zemiakových jám.
Hĺbené sú kolmo do zeme a po zemiaky sa do nich vchádza rebríkom. Okoloidúcim sa ukazujú len ako malé drevené vrátka vo svahu, prekryté strieškou, obrastené trávou. Ešte aj dnes tvoria malebný prvok krajiny, napríklad v Lipovskej Tepličke, Martinčeku, Mojtíne.
Ako zemiaky pripravovali
Zemiaky sa najskôr konzumovali samostatne, ako samostatné jedlo, najčastejšie pečené alebo varené v šupke. Takto si ich pripravovali na raňajky, ako „fundament“ dňa, omastené masťou alebo škvarkami, aby boli sýtejšie a „tuhšie“. Postupne sa stali neoddeliteľnou súčasťou jedál pôvodne pripravovaných len z obilnín.
Surové či varené nastrúhané zemiaky sa zmiešali s múkou alebo krúpami a z takéhoto cesta sa varili halušky, pirohy, guľky. Zemiaky s múkou sa zaprávali ako tuhá kaša, pražili sa džadky, na sporáku sa piekli lokše a placky, v peci baba. Postrúhané zemiaky sa pridávali aj do chlebového cesta. Takýto chlieb mal špecifickú chuť a vďaka zemiakom aj vydržal dlhšie vláčny. Podobne sa pripravovali aj posúchy a pagáče. Na Liptove sa zemiakmi plnili jaternice, tzv. droby.
Ako zemiaky inovovali
Za posledné desaťročia sa zemiaky stávajú súčasťou zložitejších jedál. Do ľudovej kuchyne prenikajú prvky mestského jedálnička aj iných národností. Zo zemiakov sa varia polievky a prívarky, pridávajú sa aj do zeleninových, strukovinových či kapustových polievok a omáčok. Na juhu sa zo zemiakov opražených na cibuli a masti robieval krumpli-guláš a s pridaním cestoviny granadír. Z obielených zemiakov zmiešaných s cibuľou a octovým nálevom sa pripravuje šalát. Varené, pečené a opekané zemiaky ako príloha postupne vytlačili chlieb, ktorý sa predtým k mäsu podával.
Ako zemiaky volali
Obľubu zemiakov má na svedomí nenáročnosť ich pestovania. Dobrú dostupnosť zas možnosť zásobiť sa nimi z vlastných zdrojov. No a nespočetné množstvo variácií pokrmov z nich svedčí o bohatej fantázii našich gazdiniek.
Mnohoraké boli nielen jedlá zo zemiakov, ale aj ich nárečové pomenovanie. A tak pri prechádzke Slovenskom naďabíme na zemáky, grule, kromple, krumple či krompele, erteple, bandurky aj grumbír, kartofle, trompaky, repu, zmňoky, švábku.