Živánska z plechu

Ako na živánsku so zemiakmi z jedného plechu? Pripravili sme pre vás videorecept, ktorý sprevádza celou jej prípravou.

Nech sa páči, recept na výbornú živánsku pečenú v rúre:

Suroviny:

1 kg bravčovej krkovičky bez kosti plátky K-Z lásky k tradícii
3 nohy slovenskej trvanlivej klobásy K-Z lásky k tradícii
cca 300 g údenej slaniny
cca 1,5 kg zemiakov
3 cibule
3 strúčiky cesnaku
3 čerstvé papriky
olej
soľ
čierne korenie mleté
rozmarín
tymián

Postup:

Pláty bravčového mäsa umyjeme a nakrájame na užšie, cca 3 cm široké plátky. Dáme do misy, pretlačíme k nim cesnak, pridáme soľ a čierne korenie. Premiesime, akoby sme ich chceli do mäsa vmasírovať. Kým si pripravíme ostatné suroviny, necháme postáť.

Ošúpeme zemiaky a nakrájame ich na štvrtky. Ošúpanú cibuľu nakrájame na hrubšie polkolieska, očistenú umytú papriku tiež nakrájame, skôr na väčšie kúsky. Klobásu nakrájame na hrubšie kolieska a slaninu na tenké plátky alebo pásiky.

Hlbší plech polejeme olejom a postupne naň rovnomerne vrstvíme jednotlivé súroviny. Najskôr cibulu, na ňu mäso, papriku a klobásu. Potom dáme zemiaky, tie osolíme, posypeme bylinkami a prikryjeme plátkami slaniny.

Plech prikryjeme alobalom a dáme do vyhriatej rúry. Pečieme pri teplote 220°C asi hodinu, poslednú štvrťhodinu už ale odokryté.

Vyberieme z rúry a ešte teplé dáme na prostred stola. Každý si naberie, koľko sa mu pýta. Ako kedysi 🙂

Všetko potrebné na prípravu, vrátane produktov vyrobených podľa pôvodných receptúr výlučne zo slovenských surovín od domácich dodávateľov pod značkou K-Z lásky k tradícii, nájdete pod jednou strechou v Kauflande.

♥ Kým sa živánska upečie, prečítajte si niečo k našej tradícii:

Večery pri ohníku, zemiaky v pahrebe, zbojnícka pečienka.

Aj to patrí k letu, aj to patrí k spomienkam. Zbieranie dreva v lese, ktoré treba občas prikresať sekerkou a správne uložiť. Podeň suchú trávu a triesky, škrtnúť zápalkou a čakať, kým sa rozhorí. Nakrájať slaninu, z ktorej nad ohňom začne kvapkať a položiť ju na chlieb. Či do pahreby vhodiť pár zemiakov v šupke a čakať, kým budú.

Popritom sa len tak pozerať na šľahajúce jazyky ohňa, z ktorého vyletujú žeravé iskry. Uhýbať pred dymom, ktorý štípe v očiach, počúvať gitaru a pridať sa k nej spevom. Skauti, pionieri a trampi Tí skôr narodení to zažili ako skauti, stredná generácia s pionierskou šatkou na krku. Ale aj mimo organizovaných táborov sa táborenie v prírode tešilo veľkej obľube.

Čundráci, vandráci, trampi

S batohom na pleciach, v ktorom majú len základnú výbavu na prežitie putujú krajinou alebo sa na pár dní zabývajú v zrube pod lesom.

Niektorí sami, iní s partiou zálesákov. Mnohí sa však svojej záľuby nevzdali ani vtedy, keď sa im narodili deti. A tak sa na čundroch stretávajú otcovia so synmi alebo aj celé rodiny. Znamená to nízkonákladovú dovolenku, ale hlavne romantiku, adrenalín, voľnosť a úplné odpojenie sa od starostí bežných dní.

Romantika pod hviezdami

Nie všetci naberú odvahu, aby sa za romantikou vybrali nocovať pod širák. No vlahá vôňa letných večerov, padajúce hviezdy, dlhé rozhovory priateľov a obracanie pochúťok na rošte či paličkách nad ohňom láka snáď každého. Niekto má svoje ohnisko na záhrade pri chatke, niekto si vezme do batôžka všetko potrebné a spojí to s rodinným výletom do lesa či k vode. Všetko sa ráta.

V pahrebe

Už spomínané zemiaky v šupke, cibuľa alebo klasy zrelej kukurice sú najjednoduchším jedlom pripravovaným v pahrebe. Ľudia si ich brávali so sebou aj vtedy, keď šli za robotou na celý deň či aj viac dní mimo domu, na roľu, na sená, do vinohradu či do hory. Rovnako tak slaninu či klobásu, ktoré mali dlhú trvanlivosť a jedli sa s chlebom. Piekli sa tiež jablká, až kým nesčernela šupka, ktorá sa pred jedením zlúpala.

Na pahrebu či ražeň sa vlastne kládlo všetko to, čo sa dalo nazbierať, chytiť či uloviť. Pečenie v pahrebe patrí k najstaršej forme prípravy jedál, potraviny sa do nej dávali zabalené do vlhkej hliny. Tak sa piekla zverina, baranina, hydina a vtáky, ryby, v pahrebe sa piekli aj nachytané raky, slimáky či žaby. Na pahrebe alebo rozpálených kameňoch sa dali upiecť osúchy a múčne placky.

Zbojnícka pečienka

Hovorí sa dnes o nej ako o našom tradičnom pokrme, no bravčové mäso, ktoré tvorí jej základ, sa na našom vidieku dostáva do bežného jedálnička až začiatkom 20. storočia. Pôvod prípravy mäsa pečeného vo vyhĺbenej jame v žeravých uhlíkoch, či jeho obracanie na ražni nad otvoreným ohňom je však oveľa starší. Jeho príprava bola pomerne jednoduchá a dalo sa ním nasýtiť veľké množstvo ľudí.

Tiež si vybavujete rozprávkových zbojníkov, ako sedia okolo ohňa a slinky im tečú, lebo pečienka už rozvoniava? Zbojnícky folklór má u nás tak silnú tradíciu, že sa objavuje v názve mnohých kulinárskych špecialít. Takou je aj zbojnícka či živánska pečienka.

Poznáme ju ako kúsky bravčového mäsa prekladané zemiakmi, korenistú chuť jej dá klobása a cibuľa, poriadne ju omastí slanina a prevoňajú bylinky. Novšie varianty pridávajú rôznu zeleninu, rajčiny, papriku a huby. Dnes ju balíme do alobalu a vkladáme do pahreby, prípadne napicháme na ihlu a dáme piecť ako špízy. No ak na ňu dostanete chuť doma, v rúre na plechu si ju môžete kedykoľvek pripraviť aj vo svojej kuchyni.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)