Rodičia. Vychovali nás, pomohli so štúdiom, berú si vnukov na prázdniny. Napriek tomu nie je jednoduché vychádzať s nimi. V čase sviatkov, ako sú Vianoce, keď spolu trávime oveľa viac času, sa vzájomné rozdiely ukazujú ešte výraznejšie.
Ako vychádzať s rodičmi, keď nás spája to dobré, aj to zlé?
Prijmite generačné rozdiely
Moja kamarátka sa niekoľko rokov venuje terapii žien s popôrodnou depresiou. Je to náročná a intenzívna práca a všetci okolo nej sú zvedaví, ako sa jej darí. Až na jej mamu. Každý spoločný rozhovor skončí hádkou.
Mama tvrdí, že na popôrodnú depresiu proste neverí. Keby vraj ženy museli pracovať ako ona, mali by viac detí a statok, nemali by na také veci čas, a podobne. Skrátka tradčné názory staršej generácie. Sviatky trávia radšej samé a spoločnú návštevu nahrádzajú pohľadnice.
Dá sa generácii našich mám vysvetliť, že dnes žijeme, vychovávame a myslíme inak? Že si inak staviame priority? Prijať, že život sa zmenil, by nemali len tí starší.
Veľakrát sme to my, stále aktívna generácia, ktorá očakáva od rodičov, že budú modernejší, prispôsobia sa. Reakcia “my sme to robili inak”, je v skutočnosti pochopiteľná.
Naši rodičia tak vyjadrujú obavy zo zmien, ktoré nikdy neprichádzali tak rýchlo ako teraz. Hodnoty, ktoré celý život budovali, dnes miznú a nahrádzajú ich nové. Také, ktoré už nemajú šancu pochopiť.
Prečítajte si aj: Som sendvičová žena
Staroba čaká aj nás a jedného dňa sa budeme s nepochopením dívať na svet okolo. Bude fajn mať deti, ktoré prijmú, že za tým sci-fi svetom nestíhame.
Hovoria z nás staré zranenia?
Koľkokrát sme v rodine svedkom, že sa výmena názorov strhne na vzájomné obviňovanie? Rodičia radi spomínajú naše školácke hriechy a my zas to, že sa nám dostatočne nevenovali, alebo nedodržiavali sľuby.
Niekedy sa za rodičovskými zlozvykmi, a názormi, ktoré nás hnevajú, skrývajú staré zranenia z detstva či puberty, ktoré sme nemali priestor spracovať. Prežité sklamanie či ublíženie sa tak vracia pri nevinnej poznámke a vytvára novú priepasť medzi nami a rodičmi.
Sama pochádzam z generácie detí, kde bolo porovnávanie denným chlebom a rodičia s obľubou trávili čas vypočúvaním, ako sa v škole darí kamarátkam a spolužiakom.
Vyrástli sme z toho a naši dnes pri vnúčatách opakujú “každé dieťa je iné”. Stačí však nevinná poznámka, ako sa bývalej spolužiačke darí, a zdvihne sa mi tlak.
Počuli ste tam porovnánie? Zrejme nie. Počuje ho tam len moje desaťročné ja. Mne neostáva nič iné ako nevybuchnúť.
Rodičia nie sú kamaráti ani terapeuti
Moja známa sa rozhodla, že po materskej nenastúpi do práce. Vedela, že to neprijme väčšina okolia, najhoršie to však znášali jej rodičia. Známa sa mi posťažovala, ako veľmi rozhodnutie ublížilo ich vzťahu.
Na každú jej poznámku o tom, že jej stereotyp niekedy lezie na nervy, že manžel nepomáha s deťmi, že si deti myslia, ako doma nič nerobí, jej mama povedala: “Čo chceš, sama si si to vybrala. Ja som ti vravela…”
Otec sa zas pravidelne pýta, či jej na vysávanie bolo treba diplom z ekonómie.
Známa bola nešťastná z toho, že pri spoločných rozhovoroch nemôže povedať všetko, lebo rodičia to už neprijímajú. Hovorí sa: “Malé deti, malé starosti. Veľké deti, veľké starosti.”
Predstavte si, že ste v koži mamy – sedemdesiatročnej ženy. Dokázali by ste vždy vhodne zareagovať na emocionálne problémy svojich dospelých detí? Najmä, ak by ste nemali jedno, ale napríklad tri? Moju známu kedykoľvek rada vypočujem a podporím, veď preto sú kamarátske vzťahy.
Prečítajte si aj: Keď nám starnú rodičia
Očakávať však kamarátsku, vždy stopercentnú podporu od rodičov, najmä pokiaľ sme taký vzťah nemali ani ako deti, je trochu naivné. A trpezlivá, múdra mama, ktorá vždy povie správnu vec, tá zostala vo filme Malé ženy.
Budujte tam, kde ste
Nie je žiadnym tajomstvom, že dnešná generácia rodičov verí v rešpektujúcu výchovu, kopu objatí a rodinný život plný zážitkov. Keď sa spýtate prečo, povieme: “Lebo sme toto nemali.”
Emocionálna výchova, trpezlivé počúvanie detí a prihliadanie na ich potreby nebolo pred pár rokmi samozrejmosťou. Rodinné vzťahy sa najlepšie budujú cez spoločne strávený čas, humor, na výletoch a pri rozhovoroch.
Mnohí z nás to nikdy nezažili, a tak (ne)právom môžeme vzťahy s vlastnými rodičmi považovať za chladnejšie a neosobné. Výchova, či chceme, alebo nie, je otázkou doby, a aj naši rodičia by dnes menej upratovali či pracovali, a viac času trávili s deťmi.
Tak ako chceme venovať pozornosť deťom, mali by sme ju venovať aj rodičom. V rodine, kde chýbali objatia a vrelé slová, sa nedá zo dňa na deň vybudovať intimita. Môžeme však rodičom prejavovať rešpekt, trpezlivosť a prostredníctvom vnúčat im umožniť, aby si ešte raz vyskúšali starostlivosť o deti.
Pri vzťahu s vlastnými rodičmi sa veľakrát upozorňuje, aby sme so sebou nenechali manipulovať, odpúšťali výchovné chyby a prijímali rodičovské nedostatky. Už menej sa hovorí, že v prístupe k rodičom dávame dôležitý príklad vlastným deťom.
Ako raz budú prijímať generačné rozdiely, ako nás budú hodnotiť? To môžeme ľahko usúdiť podľa tónu hlasu, akým odpovedáme svojej mame. A pozor na vetu: “My to máme s deťmi inak.” Nemuseli by súhlasiť.
(11 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Tehotenské 2025
Diktáty pre tretiakov
