Ak si pozrieme pôvod Pangasia, tak nikdy presne nevieme odkiaľ táto ryba je. Na plastovom vrecku s mrazeným filetom je vyrazené len “made in EU” alebo Vietnam.
S takýmto označením má ryba veľmi nejasný “rodokmeň” a krajina pôvodu môže byť kdekoľvek. Navyše, aj keď sa ako výrobca uvedie krajina EU, tak to nemusí znamenať, že v tejto krajine sa ryba dochovala.
Ale to nie je to najpodstatnejšie. Dôležité je, že ryba má v sebe látky vhodné pre človeka v krajine, kde bola dochovaná. To znamená, že ryba je vhodná pre Aziata, pretože zloženie a nutričná hodnota svaloviny presne zodpovedajú potrebám človeka žijúceho v tropickej oblasti Ázie.
To by ale nebolo až také dôležité pre ľudí, ktorí si dajú rybu len raz do roka. Napríklad na Vianoce, pretože objem takto skonzumovanej potraviny je mizivý.
Avšak ľudia, ktorý konzumujú ryby priebežne počas roka, sa nájdu a nie je ich málo. Priemer na jedného obyvateľa v SR je viac ako 4 kilogramy skonzumovaných rýb za rok. Koľko z tohto množstva tvorí pangasius, nie je známe.
Unsplash Čo všetko obsahuje pangasius Pokiaľ vieme, tak mnohí chovatelia, napríklad z českej Třeboně, si zakladajú na prirodzenej potrave ryby od jej útleho veku, s postupným pridaním kvalitného umelého krmiva.
Takže si môžeme byť istí, že svalovina nebude postihnutá skrmovaním nevhodného krmiva, ako je napríklad plesnivá kukurica alebo mäsové konzervy po dátume spotreby.
V Ázijských chovných zariadeniach je možné všetko, nie je vylúčené ani použitie antibiotík v chove rýb, a to aj bez ohľadu na ochrannú dobu pred konzumáciou. Konkurencia je vysoká a chovatelia potrebujú prežiť aj za cenu toho, že použijú zakázané látky, aby tak čo možno najviac znížili straty spôsobené chorobami.
Nikto vám nikdy v prípade dovozu rýb a kreviet z ázijských krajín nezaručí ich nezávadnosť a už vôbec nikto vám neprezradí, či pri ich chove boli alebo neboli použité antibiotiká alebo iné látky.
Ono to totiž funguje nasledovne: ak rybe podáme antibiotiká a potom ju spracujeme na konzumné účely, tak v jej tele ostanú po podaných liekoch stopy.
Ak ryba bojuje s chorobou, tak vznikajú protilátky. Ale ak ryba dostane umelé protilátky, tak tie svoje vlastné nebude produkovať. Jej výživová hodnota je preto absolútne nulová.
Menej tuku, a predsa by ste ho nechceli Ľudia kupujú pangasia pre jeho diétne mäso. Je v ňom menej tuku, pretože ľudia žijúci vo Vietname nemajú potrebu si vytvárať tukové zásoby pre tuhé zimy.
Vieme, že potraviny dovážané z Ázie nie sú vždy v poriadku, rovnako ako iný tovar predávaný na trhoviskách po celej Európe. Spomeňte si na prípady mŕtvych detí v Číne, ktoré sa otrávili mliekom.
Ak je toto schopný niekto urobiť občanovi vo vlastnom štáte, tak by neváhal ani sekundu, aby sto isté spravil znova s tovarom, ktorý smeruje mimo Áziu.
Ak niekto videl v akých podmienkach sa nachádzajú chované ryby vo Vietname, tak si už určite žiadnu rybu s týmto pôvodom do úst nevloží. Potrubie s fekáliami nasmerované priamo do chovnej nádrže určite nepôsobí hygienicky.
Ľudia tam používajú vodu na všetko, a to na umývanie, kúpanie, ako odpadkový kôš, ale aj ako záchod. To je realita Vietnamu a táto realita sa prejavuje hlavne v povodí rieky Mekong, kde je sústredených mnoho rybo chovných zariadení.
Socialistická propaganda v tejto krajine deklaruje to, že Pangasius je chovaný na ryžových poliach, ale pravda je, že chovné jazierka sú napájané priamo z rieky Mekong, ktorá je jednou z najviac znečistených riek sveta.
V dnešnom svete nie je problém vystaviť doklady o pôvode hocičoho hocikde. Tak sa pokojne môže stať, že ryba má deklarovaný pôvod v EU, ale jej domov je samozrejme inde.
Unsplash Skladovanie a transport pangasia Ďalší dôvod, prečo viac veriť nášmu kaprovi. Je to vzdialenosť od miesta chovu do miesta predaja. Ak sa trochu zamyslíme, tak nám logicky vychádza, že pangasius v chladenom stave nie je čerstvá záležitosť.
Zabitie a očistenie je jeden deň.Doprava po Európe je druhý deň, centrálny sklad hypermarketu je tretí deň a na ten štvrtý sa ryba konečne dostane v chladenom stave ku zákazníkovi.
To je príliš dlhá doba pre chladené rybie mäso, preto je samozrejme upravované konzervovaním a ochrannou atmosférou.
Takže tu máme konzervované, štvordňové mäso s nejasným pôvodom a naproti tomu je tu kvalitný kapor, ktorý včera plával v rybníku za mestom. Myslím si, že logika nepustí, ale aj napriek tomu je mnoho ľudí, ktorý v pangasia veria.
Dôvod, prečo sa táto ryba nepredáva aj v živom stave je ten, že obyčajný kuchár by mal so zabitím a upravením tejto ryby vážny problém.
Nesmieme zabúdať na to, že sa jedná u sumca, ktorý má na tele niekoľko kostených bodcov. Tými dokáže nepekne poraniť. Hojenie rany predlžuje zápal spôsobený hustým nepríjemným slizom, ktorým je telo ryby pokryté.
Je to tak od prírody, pretože táto ryba nemá šupiny. Preto je vrstva slizu taká silná, aby dokázala suplovať aj ochrannú funkciu šupinovej pokrývky.
Aj skúsený rybár sa zapotí pri pitvaní takéhoto sumca, a to som ešte nespomenul, že po vytiahnutí z vody vydáva zaujímavé zvuky.
iStock Máme radi ryby bez kostí Poďme ďalej, pretože mnoho ľudí hovorí, že majú radi pangasia preto, že v ňom nie sú kosti.
Samozrejme, že v ňom kosti sú, lenže sú šikovne odstránené. Takisto sa to ale dá aj z kapra a pracovník obchodu, ktorý vám rybu predá, by to určite mal vedieť vykonať v priebehu niekoľkých minút.
Filety s kapra nie sú žiaden problém a aj keď niekedy nájdete kostičku, tak sa predsa svet nezrúti. Odmena za vašu trpezlivosť pri preberaní mäsa je neopakovateľná chuť a výživová hodnota.
Je tu ale aj pstruh, ktorý má takisto povesť ryby s množstvom kostí. To je častý argument na otázku prečo pangasias a nie pstruh. Ten, kto vie, ako správne vykostiť pstruha, sa len pousmeje a tým menej skúseným gazdinkám snáď pomôže internet.
Kapor vraj smrdí, pangasius nepáchne Kapor vraj smrdí, tak reaguje množstvo ľudí na mäso tejto ryby. Pangasius vraj nepáchne.
Kapor nepáchne, ale kapor vonia rybacinou. Pangasius takisto nepáchne, ale ani nevonia po žiadnom známom pachu. Čo je to za mäso, ktoré nemá žiaden zápach, ani arómu?
Je smutné, že za roky vývoja terajšej mladej generácie už ľudia zabúdajú, ako má vyzerať kapor, a preto o ňom hovoria, že smrdí. Oni sami nevedia, aký vzhľad má mať čerstvá ryba, čo je vôňa a čo je už zápach.
Najhoršie na tom je to, že tomuto trendu učia aj svoje deti, ktoré takisto nevedia, čo je to kapor. Nazývať vyprážané pomleté zostatky rýb v tvare prstu za rybu, je niečo ako rúhanie.
Unsplash Podkovičky? Úprava ryby je takisto dôležitá. Podkovičky z kapra nie sú žiaden problém, rovnako ako kapor polený a filetovaný.
Ak sa niekedy pozriete na rozmrazené filety pangasia, tak máte pocit, že ho filetoval niekto tupou motykou. Potom sa príprava ryby stáva doslova utrpením, čo pokazí celý kulinársky zážitok.
Navyše je tu častý problém v tuku, ktorý býva šikovne zamaskovaný a na jeho prítomnosť prídeme až po rozmrazení. Farba tuku je totiž totožná s farbou svaloviny, čo sťažuje jeho prípravu.
Nikto sa nepýta, čo je to za rybu Je tu ešte aj otázka ekonomická, a to na oboch stranách. Ak nebudeme kupovať nášho kapra, tak jeho chov zanikne. To je realita a hovorí sa o nej úplne otvorene.
Samozrejme, kvalita niečo stojí a cena živej váhy kapra je určite vyššia ako cena za čistý filet pangasia. To je ten dôvod, prečo mnohé rodiny nakupujú lacné výrobky. A nie sú to len rodiny, ale aj základné a stredné školy.
Poviete si – super, že majú tie deti na obed rybu, veď je to zdravé. Ale nikto sa nespýta, čo je to za rybu, odkiaľ je a čím bola kŕmená.
To je naša výhoda. Kedykoľvek sa môžeme ísť presvedčiť na hospodárstvo, kde si rybu kúpime o tom, ako je u ňu postarané, akú má stravu a v akej vode žije. Môžete to isté spraviť pri pangasiovi? Asi ťažko, pretože najbližšie chovné stredisko v Európe sa nachádza vo Francúzsku.
Živého pangasia ste nikdy nikde nevideli 99% ľudí, ktorý si kupujú Pangasia, by ho nevedeli spoznať na obrázku, pretože ho nikdy a nikde živého nevideli.
Naproti tomu kapor je všade tam, kde je voda a pozná ho aj malé dieťa. Neopúšťajme hodnoty, ktorý znamenali pre našich predkov základ prežitia. Naučme sa rozoznávať, čo je zdravé a čo nie, a to nielen podľa toho, či nám to vonia.
Vážme si nášho kapra, ktorého nám závidí celý svet, preto že naši rybári sa nezapredali.
To je ten dôvod, prečo je rybárstvo u nás chudobné podnikanie. Pretože chovajú ryby, tak ako ich to naučili predkovia a nie tak, ako káže svetový trend vo vývoji liečiv a hormonálnych podporných prostriedkov.
Buďme im vďační za to, že stále vidíme na pultoch našich obchodov ryby, ktorých hodnota sa dá vyvážiť zlatom.
Zemiakový šalátik? Niečo o tom, prečo ho na Vianoce jeme, od kiaľ k nám prišiel a
3 recepty na vianočný zemiakový majonézový ….»»»
Loading...
dakujem pekne,
kapra to sice nikdy u nas nevytlacilo, ale zato v bezne dni som ho kupovala…ako pisete, bez toho, ze by som o nom vedela viac
uz viem. dakujem
Preco sa v clanku porovnava len kapor a pangasius? Ved na pultoch je vela druhov ryb, tresky (vramci nich viac druhov – aljasska, tmava, atd,.. kvalit, cenovych hladin), pstruhy, platyzy, zubace, stuky, lososy, zraloky…od vymyslu sveta. Niekotre chovane, ine lovene, hned potom zamrazene. Aj ine su bez kosti, nielen pangasius (ktoreho v sucasnosti konzumuju snad len velmi neinforovani ludia).
Kapor je sice z nasho podnebneho pasma, problem rybnikovej “stojatovodatej” ryby je ten ze jej maso vsiakne vsetku necistotu okolia rybnika, napr. hnojivo z blizkych poli a pod. Ked je rybnik uprostred ekologicky cistej krajiny, OK, ale kde mate zaruku?
Jeho nespornou yhodou je prave uz spominana cerstvost, chvalim spomenutie a vyzdvihnutie protitatok z rovnakopodnebneho pasma potravy, napr. kapor sa v minulosti pouzival ako velmi silny liek na chripku ci silne vizory, nachladnutia, vraj staci dokazat prehltnut dve lyzice jeho cerstvej krvi a je po chorobe, vyskusane teda nemam, ale traduje sa.
Stalo by zato v clanku podchytit tuto oblast doslednejsie, a porovnat vyzivou honotu, chut, kostnatost, prip. aj moznosti pripravy viacerych druhov ryb.