Veľké veci rastú z malých

Dve obyčajné mamy s kŕdľom detí. Vlastných aj cudzích – podľa toho, kde ich uvidíte. Majú svoj batoh starostí i radostí, a na prvý pohľad by ste nespoznali, že myslia na  viac, ako na myšlienku o kúpe potrebných počtov jogurtov v akcii či na horu prádla na žehlenie, ktorá nie a nie klesnúť.

Mamy však vedia robiť veľké veci práve cez to malé, každodenné, čo im vďaka rodine preteká pomedzi prsty. O tom, ako vidia svoj život v dávaní iným a prečo kandidujú do mestského zastupiteľstva, sme sa rozprávali s Evou Polákovou a Sašou Húskovou z RC Klbko v Karlovej Vsi. 

Ste na očiach. Ako sa vlastne dve obyčajné mamy dostanú ďalej, ako za vlastné hrnce a plienky svojich ratolestí?

Eva: Keď sa ma ako 13 – 14 ročnej pýtali ľudia, čím chcem byť, nevedela som, vedela som len, že chcem pracovať s deťmi. Práca s deťmi bola tou, ktorá ma vytiahla najprv na detské tábory, neskôr na rôzne detské stretnutia, priviedla ma na vysokú školu (psychológia), k založeniu materského centra a práve aj láska k deťom a k práci s nimi ma priviedla tam, kde teraz som: k rozhodnutiu spraviť ešte niečo viac pre deti rôzneho veku ako poslankyňa MČ.

Saša: Myslím že základ je v záujme o prostredie okolo nás, potom je potrebné nájsť silu v niečom sa angažovať a realizovať sa aj popri starostlivosti o deti, ktorá je samozrejmá. Rodičovská dovolenka naozaj nie je dovolenkou, ale prácou na 24 hodín. Matky sú však obdivuhodné v tom, koľko toho dokážu pri správnej motivácii a dobrom zorganizovaní.

Čo bolo vlastne pre vás prvým impulzom na založenie, resp. pre prácu v Materskom centre?

Eva: Bola som jednou zo zakladateliek MC Klbko a prvým impulzom bolo, keď som mala dve deti vo veku 1,5 a 2,5 roka a snažila som sa pre ne vymýšľať rôzne aktivity, začala som navštevovať rôzne zariadenia v iných častiach Bratislavy, kde boli pre deti prípravné cvičenia či kreslenia. Nakoľko s deťmi pracujem od mojich cca 14 rokov, hovorila som si: Takéto niečo zvládnem predsa aj ja s deťmi a ešte k tomu maminám uvarím kávu a zacvičíme si aj s maminkami… Tak som moju myšlienku predostrela mojim kamarátkam, s ktorými sme sa v tom čase stretávali na modlitbách matiek. Slovo dalo slovo a vzniklo Klbko.

Saša: Do centra som prišla prvýkrát, keď mala moja prvá dcéra 8 mesiacov, začali sme tam chodiť cvičiť. Postupne sme sa zúčastňovali všetkých aktivít, našla som si tam priateľov a rovnako aj priestor na svoju realizáciu. Teraz som už aktívnou členkou viac ako 6 rokov, narodili sa mi ďalšie dve dcéry a Klbko sa stalo súčasťou našej rodiny. Keď sa pozerám späť, som veľmi vďačná za rozhodnutie prísť do Klbka, pretože mi dalo mnoho dobrého, stretla som tam výnimočných ľudí a ako raz povedal jeden z našich oteckov „z Klbka sa neodchádza“. Viem, že ani pre mňa sa Klbko nestane minulosťou, keď uplynie doba mojej rodičovskej dovolenky.

Vďaka Materskému centru ste isto prešli cez mnoho oficiálnych dverí. S čím dobrým a s čím odstrašujúcim ste sa stretli?

Eva: Stretla som sa s milým prijatím nás – zakladajúcich členiek MC – na miestnom úrade. Dôveru, že myslíme vážne svoje nadšenie ohľadne materského centra, sme si museli získavať postupne, farský úrad i miestny úrad nám však dôverovali. Negatívnych skúseností bolo časom viac, až postupne som zistila, že práca v komunálnom živote je často ovplyvnená politickým pozadím. Dostávali sme „nálepku“, kto nás podporuje a potom už bolo neschodné chcieť, aby našu prácu a aktivity podporovali aj iní. Toto ma veľmi trápilo a trápi aj dnes.

Saša: Našťastie máme viac dobrých skúseností, za tie roky fungovania a neustálej aktívnej činnosti o nás ľudia aj konkrétne organizácie vedia, snažíme sa veci robiť správne, neustále pracujeme na tom, aby sme boli lepší a vyhoveli čo najširšej skupine detí a mamičiek. Dovolím si tvrdiť,  že Klbko je určitá „značka“, za ktorou sa neskrýva nič iné, ako veľmi veľa dobrovoľníckej práce a nadšenia pre spoločnú vec.

Klbko má za sebou osem rokov života. Zmenili sa rodičia za ten čas? Majú iné problémy, ako vtedy na začiatku?

Eva: Mamy zostanú mamami stále. Majú pri sebe „stred ich vesmíru“ – ich malé deti. Mamy si potrebovali a potrebujú nájsť priateľky, ktoré žijú rovnakými problémami ako oni. Potrebujú občas sa zastaviť a porozprávať, dať si s niekým kávu či čaj, vypočuť si nejakú zaujímavú prednášku, niečo sa dozvedieť, zacvičiť si. A pri tom všetkom mať pri sebe svoje deti. Tiež chcú pomáhať svojim deťom v získavaní prvých skúseností s rovesníkmi, k prvým detským kamarátstvam. Mamy a deti chcú byť spolu, chcú sa spolu smiať, oddychovať, cvičiť i kresliť, jednoducho chcú byť spolu a chcú, aby im bolo obom dobre.

Saša: Myslím, že rodičia sa nemenia v tom, že stále ľúbia svoje deti a želajú si pre ne to najlepšie. Možno za zmenu sa dá považovať to, že sa chcú posúvať ďalej popri výchove svojich detí, ale zároveň tráviť s nimi čo najviac času. Že čas strávený doma na rodičovskej dovolenke nepovažujú za stratený a za povinnú jazdu. Práve teraz prebiehajú v Klbku kurzy angličtiny, o ktoré bol veľký záujem. Konkrétna zmena napríklad nastala v návštevnosti nášho centra oteckami. Je ich čoraz viac a sú u nás spokojní. 

Sú neriešené problémy a tajné želania karloveských rodín, ktoré stretávate v Klbku, nosným dôvodom vstupu do verejných vôd komunálnej politiky?

Eva: Určite komunikácia s mamami i celými rodinami v Klbku je jedným z hlavných dôvodov môjho rozhodnutia. Mám však svoje deti, ktoré sú už aj v teenegerskom veku. Takže je pre mňa veľmi aktuálna aj téma aktivít a prežívania voľného času u mládeže. A v neposlednom rade, moji i manželovi rodičia žijú v našej mestskej časti, mám možnosť nahliadať cez nich a ich priateľov aj do seniorskej problematiky. Takže pre mňa je prioritou rodina ako celok bez ohľadu na vek jej členov.

Saša: Všetko spolu súvisí. Pri práci v Klbku obdivujem obetavosť a nadšenie rodičov, ktorí venujú svoj voľný čas rozvíjaniu tohto občianskeho združenia. Aj vďaka takýmto ľuďom a mnohým iným občianskym združeniam, ktoré pôsobia v Karlovej Vsi je tu život  krajší a príjemnejší.  Úlohou samosprávy je zvyšovať kvalitu života obyvateľov a o to sa snažíme  v rámci možností aj v rodinnom centre.

Saška má za sebou štyri roky v miestnom zastupiteľstve… Eva skúsenosť z  práce na miestnom úrade. Je to výhoda?

Eva: Pre mňa práca na miestnom úrade bola a aj zostala prácou, ktorá ma veľmi obohatila. Pracovala som práve s občianskymi združeniami a neziskovými organizáciami z Karlovej Vsi. Všetko to boli ľudia, ktorí nad rámec svojich pracovných povinností sa venovali aktivitám,ktoré boli určené pre iných ľudí. Poväčšinou to boli voľnočasové aktivity, ktoré sú tak potrebné pre harmonický rozvoj každého človeka. Zároveň som mala možnosť „privoňať“ k práci zamestnancov na miestnom úrade ako aj k práci poslancov, nakoľko som s nimi často prichádzala do kontaktu.

Saša: Tie roky neboli jednoduché, vzdelanie a skúsenosti sú dôležité, ale čeliť realite komunálnej politiky je určite veľkým prekvapením pre všetkých – či už nových alebo staronových poslancov. Mňa osobne to posunulo ďalej, je to dobrá skúsenosť – či už vychádza z pozitívneho alebo negatívneho zážitku. Je dôležité, aby tam bola prítomná rôznorodosť v podobe ľudí z rôznych sfér a aby im išlo o to isté. Nie o osobné záujmy, ale o to prečo sú tam – o veci verejné, ktoré sa týkajú nás všetkých.

Preskočme trošku dopredu čas. Ste zvolené za váš volebný obvod. Pomenujte svoje nosné myšlienky, ktoré budete presadzovať…

Eva:

• podporu rodín a mimoškolských aktivít pre deti a mládež prostredníctvom občianskych združení a športových klubov,
• rozširovanie voľnočasových aktivít pre obyvateľov a zabezpečovanie ich čistoty  pešie zóny, parky, detské ihriská a športoviská,
• zvýšenie celkovej bezpečnosti v Karlovej Vsi, ako aj bezpečnosti chodcov a cyklistov.

Saša:  

• Zvýšenie bezpečnosti
• Podpora mimoškolských aktivít
• Otvorenosť samosprávy

Všeobecne sa tvrdí, že také akčné mamy, ako vy, okrádajú svoju rodinu a deti o čas a pozornosť. Ako to vidíte vy?

Eva: Pre mňa je najvyššou hodnotou rodina: deti, manžel a rodičia.A moje skúsenosti ma učia, že čokoľvek budem robiť, bude to ovplyvňovať našu rodinu. Moje rozhodnutie kandidovať je zo strany mojich blízkych podporované. A keď človek robí, čo ho baví, ak má v sebe definované svoje priority, nebude okrádať o čas to, čo je pre neho naozaj dôležité. Práve naopak, deti majú mamu a môj manžel má manželku, ktorá dáva aj verejnosti svojim konaním najavo, kto a čo je pre ňu hodnotou.

Saša: Moja rodina je pre mňa najdôležitejšia. Túto moju hodnotu prežívam aj tým, že na rodičovskej dovolenke som už siedmy rok. Bez podpory blízkych by som sa však do toho nepustila.  Do volebnej kampane pred štyrmi rokmi som išla  s dvojmesačnou druhou dcérkou a o rok a pol neskôr sa nám narodila tretia dcéra, takže obidve bývali už ako bábätká občas prítomné na rokovaniach komisií a poslaneckých kluboch. Zvládli sme to veľmi dobre – deti, ja aj moji kolegovia. Naše dcéry sú ovplyvnené mojimi aktivitami v samospráve, zaujímajú sa o svoje okolie, samozrejme z ich detského pohľadu. Pri ich veku  je to úsmevné ale vnímam to ako prísľub, že z nich vyrastie generácia  uvedomelejších mladých ľudí, ktorí budú viac pozerať aj okolo a nielen na seba.

Dajte ľuďom návnadu cez životné heslo – čo je pre vás onou zázračnou myšlienkou, ktorá preniká celý váš život?

Eva: „Čím je človek rozumnejší, tým viac dobra v ľuďoch objavuje“ povedal to Pascal a mne sa to veľmi páči, pretože ľahko je človeka posúdiť a odsúdiť, ale nájsť v ľuďoch dobro je veľakrát veľmi náročné.

Saša:  „Život má ten zmysel, ktorý mu dáme“. V duchu tohto motta je zmyslom môjho života moja rodina – naše deti a ich budúcnosť – znie to možno ako  klišé, ale to naozaj dáva môjmu životu zmysel. Všetko, čo robím je ovplynené prítomnosťou mojich detí, ovplyvňujeme sa navzájom a mám  pocit že tak je to správne a tak som šťastná.