Obzretie po 100 dňoch II.

Mnohí ľudia Natáliu Blahovú poznali ako vynikajúcu blogerku a tiež ako aktivistu za práva detí v detských domovoch – zvlášť sa venovala urýchlenému presunu detí z ústavnej starostlivosti do rodín. Dnes nám už ako poslankyňa odpovedala na otázky po 100-dňovej skúšobnej lehote vlády.

Vláda má za sebou „skúšobnú prevádzku“. Ako ju hodnotíte známkou s komentárom?

Súčasnú vládu hodnotím známkou chválitebný. Chyby, ktoré sa dajú vláde pripísať, súvisia hlavne s komunikáciou s médiami, s občanmi a s komunikáciou medzi jednotlivými členmi vlády. Tieto chyby, ktoré sú z hľadiska procesov nastavenia legislatívy a z hľadiska zlepšenia života obyvateľov Slovenska zanedbateľné, krivili obraz a odpútavali pozornosť od dôležitých rozhodnutí. Vláda však v skutočnosti rozbehla rýchlik zmien a za sto dní otvorila novelizácie mnohých zásadných zákonov.

Ešte predtým však musela pootvárať pandorine skrinky, v ktorých boli prekvapenia, ktoré nám všetkým zanechala vláda predchádzajúca.  Premrhané financie, nezmyselné projekty a netransparentnosť procesov výrazne komplikovali ich nástup. Keby v ideálnom prípade zasadli ministri k čistým stolom, dnes by sme boli oveľa ďalej. Svojich úloh sa napriek tomu zhostila s takou razanciou, ako si predsavzala.

Ľudia sa veľmi kriticky dívajú na komunikáciu koalície. Čo sa s tým podľa vás dá urobiť?

To, čo sa javí ako problém, je v skutočnosti demokracia. V súčasnej vláde je na rozdiel od tej minulej zastúpených niekoľko strán, teda niekoľko ideovo podobných, no napriek tomu nie identických názorových platforiem. V takom prípade sa nedá jednať formou diktátu, ale formou otvorenej diskusie, na ktorej konci je myšlienka a plán, s ktorým sa môžu stotožniť všetci zúčastnení.

Chybou je, ak sú týmito názorovými nezhodami traumatizovaní občania. A to hlavne preto, že v našich podmienkach sa názorová nezhoda prepieraná v médiách považuje automaticky za závažný rozkol. To občanov naučili predchádzajúce skúsenosti. Tu však z diskusií vzniká konsenzus a verím, že ľudia si zvyknú na to, že i politickí partneri môžu presadzovať rôzne cesty. A to aj napriek tomu, že cieľ je spoločný.

Z hľadiska prorodinných ťahov bolo mierne komické sledovať príbeh rodičovského príspevku. Považujete konečný návrh za dobrý?

Konečný návrh považujem za dobrý. No treba najprv spomenúť to, ako k problému s rodičovským príspevkom prišlo.
Tesne pred voľbami sa exministerka Tomanová rozhodla, že podporí skupinu matiek, ktoré pred nástupom na materskú dovolenku pracovali. Urobila to však absolútne nekoncepčne a to tak, že tejto skupine matiek zvýšila rodičovský príspevok.

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a nemá nezohľadňovať princíp zásluhovosti. Tak sa stalo, že sme mali rodičov rozdelených na dve skupiny. Na tých, ktorí dostávali rodičovský príspevok vo výške 254€  a bolo ich približne 45 tisíc a 100 tisíc rodičov, ktorí dostávali 164€. Tým sa princíp dávok pokrivil. Navyše vtedajšia ministerka toto zvýšenie nemala vôbec kryté zo štátneho rozpočtu, čím vznikol dlh 60 miliónov eur. Minister mohol situáciu riešiť tým, že by všetko vrátil do pôvodného stavu. Napriek tomu zaviedol zjednotenie a zvýšenie príspevku na 190€.

Pri tom vracia princíp zásluhovosti tam, kam patrí. Teda nie do rodičovského príspevku, ale do materskej, ktorej doba sa bude predĺžovať a suma, ktorú budú rodičia, zväčša matky, poberať, bude stúpať až do takej miery, že pokryje 100% mzdy.

Čo osobne považujete za najlepší ťah vlády za tento čas?

Za zásadný krok považujem návrat transparentnosti, ktorú súčasná vláda prináša. Nikto už nebude môcť rozkrádať peniaze, ktoré každý z nás ako daňový poplatník odviedol do štátneho rozpočtu z poctivo odvedenej práce. Sú to peniaze, ktoré majú slúžiť na zlepšenie života všetkých, nie iba vybraných jednotlivcov. Zverejňovanie zmlúv, očistenie politického aj podnikateľského prostredia je preto veľmi potrebné.

Som rada, že vláda je dôrazná v sociálnych otázkach. Myslí na ľudí postihnutých povodňami, myslí na ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne služby, myslí na rodiny s deťmi, na rozvoj zamestnanosti, dlhšie diaľnice, na ozdravenie súdnictva. Sledujem, ako úporne hľadá v tejto komplikovanej dobe a pri vyprázdnenej štátnej pokladnici financie na všetky dôležité veci. Viem, že to bude ťažká cesta, ale vidím dobré úmysly, vidím pracovný zápal a vidím dobré ciele. Verím, že na konci čakajú výsledky, s ktorými budú ľudia spokojní.

Ste mladí, máte rodiny. Čo je vašou poslaneckou prioritou v prospech rodín?

Veľmi ma teší, že vláda dôsledne plní programové vyhlásenie. Z agendy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny mám najväčšiu radosť z toho, že spravodlivosť a ochrana práv a právom chránených záujmov občanov je na prvom mieste. Obzvlášť sledujem a spolupracujem pri zmenách týkajúcich sa detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou. Kvalita starostlivosti o deti v rodinách i o deti, ktoré rodinu stratili by mala byť a je dôležitou.

Chceme zlepšiť podmienky detí, ktoré žijú bez rodičovskej starostlivosti a vytvoriť systém, v ktorom bude absolútnou prioritou dieťa. Ak toto ako svoju prioritu doterajšie vlády deklarovali len na papieri, tá súčasná to myslí vážne. Systematicky treba znižovať počty detí vyrastajúcich v ústavoch a to tak, že budeme podporovať všetky formy náhradnej rodinnej starostlivosti a vyvynieme najvyššiu snahu, aby boli ohrozené rodiny sanované takým spôsobom, aby ich dôležitá funkcia pri výchove detí bola zachovaná.

Som presvedčená o tom a budem robiť pre to všetko, aby sa venovala zvýšená pozornosť ohrozeným rodinám, na ktoré doposiaľ systém starostlivosti nemyslel dôsledne. K tomu bude v dohľadnej dobe prispôsobená legislatíva a zlepší sa výkon jednotlivých opatrení v praxi. Dieťa je to najdôležitejšie, lebo je nositeľom budúcnosti. A podpora rodine je zároveň podporou dieťaťu.

Som rada v kontakte s ľuďmi a ich problémami. Svoje povolanie považujem za službu. Ak môžem byť nápomocná riešeniam, budem sa tešiť Vašim námetom a pripomienkam. natalia_blahova(at)nrsr.sk