Práva a výhody manželov: spoločné priezvisko a majetok (1. časť)

Právo na spoločné priezvisko

S prvou manželskou agendou sa budúci manželia stretávajú už pri vypĺňaní žiadosti o uzavretie manželstva. Snúbenci robia vyhlásenie o tom, aké priezvisko budú po uzavretí manželstva používať a aké priezvisko bude priezviskom ich spoločných detí.

Manželia majú možnosť používať spoločné priezvisko, rovnako tak sa môžu rozhodnúť, že si priezvisko nikto z nich nezmení a každý si ponechá svoje doterajšie priezvisko.

Ak si každý z manželov ponechá svoje priezvisko, musia sa dohodnúť, ktoré z ich priezvisk bude priezviskom ich spoločných detí. Spoločné deti manželov musia mať rovnaké priezvisko. Dohoda sa vzťahuje aj na spoločné deti, ktoré sa snúbencom narodili pred uzavretím manželstva.

Druh a družka nemajú zo zákona právo na spoločné priezvisko. Dieťa, ktoré sa narodí mimo manželstva, bude nosiť priezvisko jedného z rodičov podľa ich vzájomnej dohody. Spoločné deti druha a družky, na rozdiel od spoločných detí manželov, nemusia mať rovnaké priezvisko.

Manžel nemusí uznávať otcovstvo

Po narodení dieťaťa manželia nemusia na úradoch riešiť otcovstvo dieťaťa v rodnom liste. Za otca sa automaticky zo zákona považuje manžel matky.

„Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.“ Nemá na to vplyv, či bolo dieťa splodené počas manželstva alebo nie.

V prípade, že sa dieťa narodí mimo manželstva, otcovstvo sa určí buď súhlasným vyhlásením rodičov (uznanie otcovstva) alebo rozhodnutím súdu (zistenie otcovstva).

Nezosobášení biologickí rodičia majú možnosť (nie povinnosť) určiť otcovstvo. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Vyhlásenie otca musí byť potvrdené súhlasným vyhlásením matky, inak nespôsobí určenie otcovstva k dieťaťu.

Zastupovanie medzi manželmi

Zo zákona patrí manželom právo navzájom sa zastupovať v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. V iných ako bežných veciach zastupovanie neplatí a je potrebné plnomocenstvo. Druh aj družka potrebujú plnomocenstvo na zastupovanie aj v bežných veciach.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Iba manželom môže vzniknúť bezpodielové spoluvlastníctvo, do ktorého patria veci, ktoré manželia nadobudnú počas trvania manželstva. Druh a družka môžu spoločne nadobudnúť vec iba ako podieloví spoluvlastníci.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov.

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.